» články » detail článku

Homília - 28. nedeľa cez rok (C)

2 Tim 2,8-13 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)

10.10.2010, nedeľa

Autor: Karol Moravčík


Podľa čoho hodnotíme nejakého človeka? Podľa čoho meriame hodnotu seba samého? Kedysi sa hovorilo, že „vtáka poznať po perí a človeka po reči“, ale tiež, že „slová uletia a skutky zostávajú“. Hodnotu človeka teda meriame podľa múdrej reči, ale najlepšie takej, kde sa nezostáva len pri reči, ale plynulo sa prechádza do skutkov. Takým skutkom sa môže myslieť poctivá práca, ale aj pekné vzťahy, vernosť, obetavosť vo vzťahoch.

Pokračovanie textu z Druhého listu apoštola Pavla Timotejovi meria hodnotu človeka ešte inak ako múdrou rečou a dobrými skutkami. Za mieru hodnoty sa označuje utrpenie. Nejde o hocijaké utrpenie, ale také, ktoré súvisí s Ježišovým evanjeliom. „Preň trpím až po okovy ako nejaký zločinec..,“ odvoláva sa autor textu (ktorý vznikol okolo r. 100 po Kr.) na apoštola Pavla tak, akoby sa Pavol odvolával na Ježiša.

Prečo však trpieť pre evanjelium? Vari to grécke slovo euangelion neznačí doslova dobrú, radostnú zvesť? Na túto otázku nedostaneme odpoveď, ak by sme evanjelium ako dobrú zvesť nevnímali v súvislosti s Ježišom Kristom. Lebo je to evanjelium o ňom, je to jeho evanjelium, ba on je to evanjelium. A Ježiš, ako vieme, trpel pre evanjelium. Dnešný úryvok z Druhého listu Timotejovi spomína Ježiša krátko v dvojakom ohľade: Ako potomka Dávidovho (v zmysle nositeľa mesiášskeho prísľubu Božej záchrany a oslobodenia) a ako vzkrieseného z mŕtvych. Ide vlastne o stručné starokresťanské vyznanie viery, ktoré sa sústreďuje na dve podstatné stránky viery: Ježiš, náš pozemský brat, je nositeľom Božích prisľúbení; Ježiš je Bohom povýšený, oslávený. Ako však Ježiš naplnil svoju mesiášsku úlohu a ako bol Bohom povýšený? Musíme odpovedať: Cez utrpenie. Preto nasleduje ďalšia otázka: Aké alebo prečo utrpenie? Nie utrpenie ako trest, ako zmierna obeta pre rozhnevaného Boha – to by bola naskrze pohanská predstava (aj keď i kresťania sa celkom nevyhli takejto predstave), ale utrpenie ako dôsledok vernosti voči Božej vôli. Božia vôľa však nie je v tom, aby niekto trpel, a tak uzmieril Boha, urazeného našimi hriechmi, ale aby niekto radšej trpel, ako zhrešil, alebo ešte lepšie, aby niekto trpel, a tak miloval (ak situácia nedá inak). Hovoríme tomu aj sloboda pre Božie kráľovstvo alebo byť celkom k dispozícii Bohu. Takto v celosti videný Ježišov život, kde sa miluje aj za cenu utrpenia, a kde následne môže byť niekto Bohom povýšený a vzkriesený, je potom skutočné evanjelium ako radostná zvesť. Utrpenie je súčasťou tejto radostnej zvesti, nie jej popretím. Presne tak ako je obetavé utrpenie rodičov pre svoje deti či priateľa pre iných priateľov súčasťou, ba najvyššou podobou lásky a priateľstva.

Aby vyzdvihol túto skutočnosť, autor Listu Timotejovi napísal, že zvesť Ježišova je pravdivá, spoľahlivá reč, a zároveň prepojil príbeh učeníka (kresťana) s Ježišovým príbehom: „Ak sme s ním zomreli, s ním budeme aj žiť...; ak ho zaprieme, aj on zaprie nás; ak sme neverní, on zostáva verný, lebo nemôže zaprieť seba samého.“ (2 Tim 2,11-13) Keď tieto slová písal autor Listu Timotejovi, myslel zvlášť na vedúcich predstaviteľov cirkvi, aby sa osvedčili nielen múdrymi kázňami alebo starostlivosťou o chudobných v cirkevnej obci, ale aj utrpením, keď príde prenasledovanie. Poznáme viacero svedectiev zo starokresťanských čias, že kresťania chceli skrývať svojich kňazov a biskupov počas prenasledovania, ale sami kňazi sa skrývať nechceli, lebo vedeli, že ak bijú ich ľudí, oni sa nemôžu skrývať. Podobné príbehy sme zažili aj na Slovensku v 50-ych rokoch 20. stor., keď veriaci chceli brániť svojich kňazov pred komunistickou políciou, aby ich neodvliekla do väzenia. Väčšinou sa im kňazov ubrániť nepodarilo a komunistické väzenia boli plné nie zlodejov a darebákov, ale čestných veriacich ľudí a kňazov. Dnes si povieme: Vďakabohu, že boli ochotní radšej trpieť ako zaprieť. Ale otázku sme dlžní aj sami sebe, kňazi i všetci veriaci kresťania: Čo znamená trpieť pre Krista dnes, čo znamená milovať ako Ježiš „až po smrť“ dnes?

Pri pohľade na problémy dnešného sveta, v ktorom je napriek technickému pokroku toľko utrpenia z nespravodlivosti, toľko bolesti z nezodpovedných vzťahov či tak veľa bolesti následkom ničenia prírody, dostávame určite dosť podnetov a výziev, aby sme s tým všetkými nezmierili, ale postavili sa proti tomu s program evanjelia a s jeho utrpením z lásky. Apoštol Pavol by nám aj dnes povedal: To je napokon jediné, pre čo by sme mali byť ochotní trpieť; utrpenie z lásky podľa Ježiša je jediné, čo negniavi, nedusí, ale dvíha a oslobodzuje.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 382 x


Top