» články » detail článku

Poklona a meditácia za obnovu cirkvi

Február 2012

3. 2. 2012, piatok

Autor: Karol Moravčík


1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo, úvodné slovo na kľačadle
Od prvého piatku v auguste pripravujeme meditácie o obnove cirkvi podľa knihy Eugena Bisera: Vyznanie viery a Otčenáš. E. Biserovi ide o to, aby sme Vyznanie viery nechápali len ako náuku, ale ako rozhovor viery, a Otčenáš nielen ako prejav úcty, ale najmä ako odpoveď našej opätovanej lásky. Naposledy sme mali túto meditáciu v novembri, keďže potom sa s prvým piatkom prekrývali veľké sviatky. Začali sme tému prvého článku Vyznania viery: Boh ako Otec a Stvoriteľ. Dnes budeme v tejto téme pokračovať.

2. Úvodná modlitba
Verím v Boha Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme...
Svoje verím vyslovujem už Bohom oslovený,
a to aj vtedy, keď si to priamo neuvedomujem.
Oslovený Bohom vďaka Ježišovi učím sa kráčať životom podobne ako on,
aby som žil medzi nebom a zemou,
sprevádzaný Bohom a zároveň verný zemi a ľuďom.
Amen.

3. Chvíľa ticha

4. Meditácia (posadíme sa)
E. Biser, Vyznanie viery a Otčenáš (výber zo strán: 62- 66).

+V prvom článku Vyznania viery ide o vyznanie Boha ako Otca a Stvoriteľa. Nenájdeme tu žiadne dokazovanie existencie Boha, akoby čakal súčasný človek. Ľudia Nového zákona získavali istotu Božej existencie tým, že sa pokúšali konať ako Ježiš a že Bohu kládli otázky zo svojho života, z toho, čím sa trápili. A keď to činili, Boh sa im dal spoznať, zažili ho.
+E. Biser upozorňuje na to, že Vyznanie viery je aj svojskou modlitbou. Je to iná modlitba, ako sme zvyknutí. Nie je tu oslovenie, prosba za niečo ani ďakovanie. Je to čosi ako prechádzanie úsekmi Ježišovej cesty. Vyslovujeme etapy jeho cesty (verím, že sa narodil, trpel, vstal z mŕtvych atď.), a tým sa na tú cestu nalaďujeme, kráčame životom ako Ježiš. Vyznanie viery je paradoxne pokračovaním „nevypočutej“ modlitby. Boh neodpovedá na naše prosby o rôzne konkrétne veci, ale dáva nám skúsenosť útechy, posily, zmyslu života.
+Boh sa vo Vyznaní spomína ako Stvoriteľ „neba a zeme“. Tým sa hovorí o priestore Božieho pôsobenia. Nebo zaiste neoznačuje fyzikálny priestor, ale miesto, stav Božieho jestvovania v sebe samom (Boh ako taký), zem zasa označuje miesto jeho pôsobenia a jeho darovania sa nám. Nebo i zem sú miesta dynamické, živé, niečo sa v nich deje – Božie vyžarovanie a komunikácia s ľuďmi. K tej patrí aj Boží súd, ktorý je v istom zmysle v našich rukách. (Kto neuveril, už je súdený, už ničí zem...)
+Človek je podľa Biblie a Vyznania viery partnerom Božím, jeho úlohou je udržiavať a rozvíjať zem. Chorobou novodobej kultúry je, že namiesto toho si človek rozvinul len vedomie svojej moci nad stvorením - zemou. Vyznanie viery nás naopak učí podriadiť sa Bohu. Vyznaním sa prihovárame k životu v jeho bytí a odvraciame sa od nenásytnej túžby po vlastnení. Vyznanie takto zastavuje túžbu po výkone, konzume a vlastníctve. Nebo a zem opisuje aj vzťah, v ktorom sa odohráva dráma ľudskej záchrany. Boh vo svojom Synovi zostupuje, „zrovnáva sa so zemou“, aby sme my v ňom k nemu vystúpili.
+Zem takto znamená uponíženie sa Božieho Syna, podrobenie sa podmienkam konečnosti. A nebo označuje najprv miesto jeho pôvodu (podľa Jána: od počiatku Slovo bolo u Boha), na konci Ježišovho príbehu však nebo neznamená návrat do toho istého. Ísť do neba pre Božieho Syna nie je odchodom zo zeme, od ľudí; odteraz sa bude deliť s nami o svoje nebo, o srdce svojho Otca i o naše ľudské srdcia.

5. Chvíľa ticha

6. Otázky:
+Žiadnu modlitbu nemožno len odrecitovať. Osobitne to platí pre Vyznanie viery. Ako sa ho modlím? Modlím sa prežívaním a konaním Ježišových skutkov, dívaním sa na svet ako Ježiš?
+Ako vyznávam Boha neba a zeme? Cítim sa ako vlastník zeme, kúska priestoru, alebo sa cítim predovšetkým zodpovedný za zem?
+Verím v nebo na zemi? Verím, že vďaka konaniu Boha v Ježišovi, sme Bohom sprevádzaní, že nebo je pre nás stále otvorené?

7. Záverečná modlitba
Bože, ty si náš Otec, ty si Stvoriteľ neba a zeme.
Keď o tebe, sebe a svojom svete premýšľam,
vstupuješ mnohorako do môjho premýšľania:
Tichým tušením zmyslu všetkého, čo okolo mňa a vo mne jestvuje
i hlasným oslovením cez udalosti sveta,
a zvlášť cez Ježiša, svojho Syna.
Bože, sprevádzaj nás stále v našom vyznaní,
nech vieme, že si s nami na zemi, že nebo je blízko, teraz i navždy.
Amen.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 758 x


Top