» články » detail článku

Homília - Všetkých svätých

Mt 5, 1-10 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)

1.11.2009, nedeľa

Autor: Karol Moravčík


Väčšina z nás zachováva dobrý zvyk popriať blízkym priateľom zdravie a šťastie na Nový rok alebo z príležitosti osobných sviatkov (meniny, narodeniny). Niečo podobné želať priateľom dnes, na sviatok Všetkých svätých, nás však asi ešte nenapadlo.

Predsa, v našich kostoloch dnes čítame Ježišove slová, ktoré sú blahoslavením čiže žičením niečoho dobrého. Keď Ježiš povedal niektorým ľuďom, že sú blahoslavení, tak im vlastne vravel, že im želá blaho, dobro, požehnanie... Tieto Ježišove žičenia, blahoslavenia si dnes čítame v našej cirkvi, aby sme si ukázali a popriali to, čo by malo byť v živote najväčšie – svätosť, priateľstvo s Bohom, spravodlivý život podľa Božej vôle. Dosiahnutie týchto cieľov predstavujú ľudia, ktorých nazývame svätí – či už sú to kresťania ako v antickom Ríme, ktorí radšej zomreli, akoby zapreli svoju nádej v Kristovi, alebo sú to kresťania neskorších čias, ktorí hrdinským spôsobom slúžili blížnym, úprimne sa modlili alebo mimoriadne vykonávali svoje povolanie. Dnešný sviatok Všetkých svätých je spoločnou oslavou všetkých týchto ľudí, ktorí to dokázali, ľudí, ktorí si zaslúžia, aby neboli zabudnutí. Dnes si ich pripomíname aj tým, že si želáme dosiahnuť niečo podobné.

Kto pozná Ježišove žičenia z Matúšovho evanjelia, všimne si, že sú zvláštne hneď na dvakrát. Po prvé želajú blaho a dobro aj takým ľuďom, u ktorých by sme nejaké veľké dobro neočakávali, keďže sú chudobní, smädní či dokonca prenasledovaní. Nemusíme sa pýtať, či by sme k chudobným alebo prenasledovaným chceli patriť aj my. Nik z nás po takom niečom netúži. Ale platí aj to, že v takýchto situáciách sa niekedy nachádzame, alebo sa v nich nachádzajú mnohí iní ľudia, a vtedy je dôležité pýtať sa, ako tieto situácie zvládnuť. Ježišova odpoveď znie: Dá sa to zvládnuť, ak netúžiš v prvom rade po moci a bohatstve, ale po nebeskom kráľovstve. Vtedy, ak si chudobný, zbohatneš cez nebeské kráľovstvo. Ak si plačúci, potešíš sa cez nebeské kráľovstvo. Ak si zadupaný, získaš vplyv cez nebeské kráľovstvo. Ak si hladný po spravodlivosti, nasýtiš sa cez nebeské kráľovstvo. Ak si milosrdný, sám sa dočkáš milosrdenstva. Ak máš úprimne myslenie, dá sa ti spoznať sám Boh. Ak šíriš pokoj, prijme ťa za svojho sám Boh. Ak si prenasledovaný pre správnu vec, zvíťazíš cez nebeské kráľovstvo. Toto všetko sa teda dá zvládnuť, ak naozaj túžime po nebeskom kráľovstve. Toto je však to druhé na Ježišových žičeniach, čo nám pripadá divné – že nám želá niečo také veľké až priveľké, ako je nebeské kráľovstvo. Prečo radšej neželať chudobnému, aby zbohatol, a tomu, kto je dole, aby sa dostal nahor?

Odpoveď je jednoduchá, hoci nie každému zrejmá. Chudobu nevyvažuje bohatstvo, ani prenasledovanie nevyváži moc, ale naozaj len nebeské kráľovstvo. Najmä, keď tak ako Ježiš, nemyslíme nebeským kráľovstvom nejakú rozprávkovú Božiu komnatu, ale situáciu porozumenia si s Bohom, ľuďmi i so sebou samým, stav viery, nádeje a lásky, do ktorého sme dospeli darom od Boha. Stačilo sa tomuto daru otvoriť. Je to podobné, ako keď po 20-ich rokoch od demokratickej revolúcie ľudia porovnávajú, čo získali alebo stratili. Vieme, že niektorí ľudia na rozdiel od situácie za tzv. socializmu neskutočne zbohatli. Aby nezbohatli len niektorí, ale pozdvihla sa celá krajina, na to však bolo potrebné nie vymeniť chudobu za bohatstvo, ale aby chudobní získali nebeské kráľovstvo. Presne tak, ako povedal Ježiš. Aby sme sa usilovali o múdrosť a ľudskosť, o zmysel pre spravodlivosť i úctu k čestným ľuďom. Aby sme sa usilovali žiť s dôverou v Boha, nie v ľudí. Možno len dúfať, že ak sa nám aspoň niečo doteraz podarilo a darí, tak vďaka takémuto úsiliu aspoň niektorých z nás.

Naša cirkev na sviatok Všetkých svätých spomína na Božích svätých od čias rímskych mučeníkov až po dnes. Mučeníkov má cirkev aj dnes. Sám som niektorých osobne poznal. Poznáme aj ďalších dobrých ľudí, ktorí žijú možno skromne, ale čestne a s veľkou láskou. Niektorých pozná celé mesto, iných len zopár najbližších. Ale sú tu medzi nami. Stačí sa prejsť aj po našich cintorínoch a všímať si. Pri hrobe niektorého zo známych si možno pomyslíme, že zomrel priskoro, pri inom, že bol podivín, a zasa pri inom, že ten človek mal obyčajný život. Ale určite pri prechádzke po cintoríne nájdeme aj veľa takých známych a priateľov, pri ktorých pocítime pokoj, silu a vďačnosť. Vtedy si povieme: Bol to dobrý človek. Nebojme sa povedať, že aj svätý. Vďaka Ježišovým žičeniam a našim odpovediam na ne, chvalabohu, nie je svätosť až taká zriedkavá, ako sa niektorí nazdávajú. Takže prajem nám všetkým blaho, dobro a požehnanie. Prajem nebeské kráľovstvo, žité a uskutočňované každý deň aj tu, medzi nami.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 436 x