» články » detail článku

Poklona a meditácia za obnovu cirkvi

Prvý piatok - november

6.11.2009, piatok

Autor: Karol Moravčík


1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo

2. Úvodné slovo na kľačadle a úvodná modlitba
Dnes pri našej meditácii budeme po štvrtý raz vychádzať z textu Michaela Paula Gallaghera: Slobodní veriť (Dobrá kniha Trnava 2002). Pred mesiacom sme meditovali o tom, ako sa oslobodiť od nesprávnych otázok, dnes budeme uvažovať, ako sa oslobodiť od falošných predstáv o Bohu, ktoré nám bránia skutočne a oslobodzujúco veriť.

Úvodná modlitba (Podľa: Jean Vanier, in: Slobodní veriť, 8.)

Pane, chcem teraz premýšľať a modliť sa pokojne.
Chcem rozpoznať v každom období môjho života
svoju vlastnú cestu.
Verím, že na začiatku i na konci tejto mojej cesty si ty,
ktorý ma nežne a vrúcne miluješ,
ktorý túžiš sňať z mojich pliec bremeno viny
a ktorý ma vedieš vždy k väčšej slobode a k plnohodnotnejšej láske.
Amen.

3. Chvíľa ticha

4. Meditácia (posadíme sa)
M. P. Gallagher, Slobodní veriť (výber zo strán: 74-88).

 Štvrtá kapitola má názov: „Útek zo zajatia falošných bohov.“ Viera sa stáva možnou, ak si všimneme svoj vlastný príbeh a priznáme sa k nemu. Lebo o Bohu nemožno teoretizovať, ale k nemu možno ísť od vlastnej skúsenosti.
 Veľmi častá je predstava, že niekto to tu musel stvoriť – s čím súvisí: Ten nás z diaľky ako nepriateľ chladne pozoruje ďalekohľadom. Iná častá predstava: Boh ako trestajúci a karhajúci sudca. Alebo: Boh, ktorý vyžaduje aj „nemožné“, dokonalé.
 Mnohé z týchto predstáv majú svoje korene v detskej výchove, škole a cirkvi. Výrok rodiča alebo učiteľky: „Mňa môžeš oklamať, ale Boha neoklameš – on vidí všetko“, zostane v dieťati natrvalo. Neskoršie tvrdenia, že Boh je láskavý, to už nenapravia.
 Najčastejšie omyly: Boh ako supersila v diaľke; Boh ako inštitucionálny boh, ako mrzutý starý otec či nudný úradník, a navyše v tom všetkom nekonečný! Veľký strašiak a boh- tyran... (prečo si toľko ľudí vysvetľuje svoje nešťastia Božím trestom?); Boh ako autor „zázračných zásahov“, divotvorca a kúzelník; na druhej strane boh, ktorý mi nikdy nedá, čo som si od neho pýtal...
 Prečo sú falošné predstavy o Bohu také bežné? Náš jazyk je ohraničený a tiež nedokážeme otvoriť sa pravému Božiemu Zjaveniu. Najlepšie to vystihol Dostojevskij v jeho rozprávaní o Veľkom inkvizítorovi, kde cirkevný sudca napomína Krista: Opravili sme tvoje dielo – dodali sme tajomstvo, zázraky a autoritu. Ty si príliš veril ľuďom?!
 Veľké ateizmy novej doby presne popísali naše omyly (L. Feuerbach: Boh ako náš sen; K. Marx: Ľudia si vymysleli Boha, lebo hľadali útechu; S. Freud: Ilúzie pomáhajú utiecť pred osobnými zlyhaniami.)
 V dnešnom svete plnom zmien, potrebujeme mať vieru osobnejšiu a zvnútornenú. Nedospelý človek hľadá autoritu, zrelý veriaci človek sa odovzdá Bohu a nechá sa ním inšpirovať. Pravé tajomstvo nevedie k tomu, aby sme sa zohli pred nepochopiteľným, ale k poznaniu, že je väčšie ako naše pochopenie a zaslúži si úctu.
 D. Sölle: „Otázka, či veríte v Boha, je povrchná. Správna otázka: Žijete Boha?“
 Kresťanskú vieru nemožno ľuďom priblížiť hneď zvestovaním pravdy (nemožno postaviť voz pred koňa), najprv je potrebné vybojovať zápas o vnútorné oslobodenie. V zásade bojovať proti falošným obrazom Boha nemožno. Tieto detinské božstvá treba priamo vyhnať.

5. Chvíľa ticha

6. Otázky:
 Dokážem si priznať, že aj ja mám v sebe falošné predstavy o Bohu a rozpoznať ich?
 Nevtláčam sám takéto predstavy pri výchove deťom a iným ľuďom?
 Porovnávam si moje predstavy o Bohu s evanjeliom a Ježišovou vierou? Hovoril Ježiš niekedy o Bohu, ako o tom, čo všetko zariadi, alebo ktorý nás z diaľky sleduje či žiada dokonalosť, lebo inak sme pre neho nezaujímaví?
 Čo robím, aby som mal osobnú, dospelú, nie detinskú vieru?

7. Záverečná modlitba (Voľne podľa: Slobodní veriť.)

Bože, hľadám ťa, pýtam sa na teba i na seba, lebo ty si ma prvý hľadal, ty si vo mne zápasil, aby som sa oslobodil pre pravdu a mohol žiť. S tebou sa chcem učiť žiť v temnote prítomnosti i po smrti v plnosti a poznaní dokonalej pravdy. O to všetko sa usilujem vďaka Ježišovi, tvojmu synovi a nášmu bratovi.
Amen.

8. Tantum ergo pred požehnaním, modlitba a požehnanie, záverečná pieseň

Pane Ježišu, vo vznešenej Oltárnej Sviatosti zanechal si nám pamiatku svojho umučenia a zmŕtvychvstania; prosíme ťa, pomáhaj nám uctievať tajomstvo tvojho tela a krvi s takou vierou a láskou, aby sme vždy pociťovali účinky tvojho vykupiteľského diela. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

Alebo:
Pane a Bože náš, veríme a vyznávame, že tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý sa pre nás narodil z Márie Panny a trpel na kríži, je prítomný v najsvätejšej Sviatosti; daj, aby sme z tohto božského prameňa čerpali večnú spásu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 516 x


Top