» články » detail článku

Homília - 12. nedeľa cez rok (C)

Gal 3,26-29 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)

20.6.2010, nedeľa

Autor: Karol Moravčík


Včera sme mali na návšteve priateľov z viedenskej farnosti Maria Hietzing. Kedysi nás poprosili, žeby radi išli peši do Marianky a keďže cesta priamo od nás nie je taká pekná, išli sme na Kačín a odtiaľ peši. Pán farár z Hietzingu v krátkej kázni pripomenul, čo znamená putovať, ísť spolu. Že je to naznačenie toho, ako chceme spolu ísť aj životom, spolu si pomáhať, spolu sa usilovať dosiahnuť nejaký zmysluplný cieľ. V nemčine sa povie putovať aj wallfahren, čo doslova znamená valiť sa, kráčať pomaly...

Aj dnes sme počuli úryvok z Pavlovho Listu Galaťanom. Ako sme si už viackrát povedali, apoštol v tomto liste rieši vzťah zákona a viery a vysvetľuje, že zákon zväzuje a viera oslobodzuje. Tým však nechce povedať, že zákon (ten náboženský a morálny) je zbytočný. Pavol pár riadkov vyššie pred naším úryvkom prirovnáva zákon k akémusi detskému domovu či internátnemu zariadeniu, kde sú nedospelí zverení pod dozor vychovávateľa. Ak je však dieťa z detského domova adoptované, už nie je pod vychovávateľom, ale má otca a mamu, stane sa synom a dcérou. A kresťanská viera daná nám v Ježišovi Kristovi je práve takáto adopcia, na ktorú odpovedáme vierou, teda svojou vďačnosťou a láskou. „Vierou sme synmi Božími v Kristu Ježišovi“, píše Pavol, a „obliekli sme si Krista“. Staré zaradenia už neplatia. Už nie je Žid ani Grék, otrok ani občan, muž ani žena, lebo „sme zajedno v Kristu Ježišovi“.

Ako vieme, aj v dnešnej spoločnosti je pre ľudí dosť dôležité, akú majú národnosť, sociálne a vzdelanostné postavenie, tiež štátnu príslušnosť alebo sexuálnu orientáciu. To všetko zaiste neradno podceňovať, ale – povedané s Pavlom – znamená to byť zaradený do škatuľky, pod dozor a zákon. Mať vieru v Krista, alebo správnejšie z Krista, však znamená dostať sa ponad všetky tieto škatuľky a ľudské zaradenia a byť zajedno v Kristovi. Ak sa Pavol trápil nad Galaťanmi, tak preto, že niektorí sa dali Židmi presvedčiť, že byť pod zákonom je istejšie ako byť vierou blízky Bohu a ľuďom, ako byť s ostatnými a vlastne aj sám za seba zajedno v Kristovi.

Ide o niečo podobné, ako keď sa riešia vážne problémy v manželstve. Pokiaľ sa dá, pomáhame ľuďom, aby si tie problémy vyriešili a manželstvo sa obnovilo. Ale vieme, že niekedy to nejde a ľudia sa rozídu, aby si väčšmi neubližovali. Podľa zákona to vyzerá jasne: Kresťania, ktorí sa rozviedli a prípadne znova žijú s niekým iným, sú vážne hriešni, ibaže by im to cirkevný súd schválil. To však často trvá celé roky a mnohé prípady sa vôbec nedajú právnicky posúdiť. Ale podľa viery to tak jasne nevyzerá. Podľa viery z Krista Ježiša sa pýtame, čo je moja láska a môj kríž (napr. v manželstve) a ktorý kríž ma ničí a ktorý je ten podobný Kristovmu krížu z lásky. A na to sa nedá hneď odpovedať. Ale dá sa tá odpoveď hľadať so slobodným srdcom, lebo viem, že ak som kresťan, ak som sa zasvätil Kristovi, nie som vopred zaradený, pochválený ani odsúdený, ale som „zajedno s Kristom“, idem akoby vedľa neho a s ním a na takejto ceste sa mu stávam podobným, porozumiem si s ním a urobím to, čo bude najsprávnejšie.

Mladí ľudia chcú mať všetko rýchlo, chcú mať rýchlo veľa zážitkov, ale niečo prežiť, precítiť dá sa naozaj len vtedy, keď si na to necháme čas, keď sa neponáhľame, keď wallfahren, teda kráčame spolu pomaly a pokojne, aby sme si zažili to, čo je podstatné. V Katolíckych novinách č. 24/10 je článok o saleziánovi Petrovi Bešenyeiovi, ktorý žije niekoľko rokov na Luníku IX. v Košiciach. Tento kňaz hovorí, že tam neprišiel robiť nejaký buchot, nechcel robiť veľké akcie, jednoducho tam prišiel medzi tých Rómov žiť. Pýtali sa ho, čo dosiahol, a on odpovedal, že sa teší, lebo na začiatku mu Rómovia zlostne nadávali aj niekoľkokrát za deň a teraz už len raz za mesiac. Môže sa to zdať niekomu naivné, ale tento kňaz má už za sebou temer 20-ročné spolužitie s Rómami v osade pri Bardejove a dnes to tam chodia obdivovať ľudia z celého sveta.

Zákon má všetko jasné hneď, s vierou však wallfahren, kráčame pomaly, ale spolu s Kristom a s blízkymi, ktorí tiež kráčajú s nami a s ním. Nech je to naozaj naša cesta, naša dobrá cesta, na ktorej nájdeme všetko, čo hľadáme a potrebujeme.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 3 x