» články » detail článku

Poklona a meditácia za obnovu cirkvi

august 2010

6.8.2010, piatok

Autor: Karol Moravčík


1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo

2. Úvodné slovo na kľačadle a úvodná modlitba
Michael Paul Gallagher v závere svojej knihy s názvom: Slobodní veriť (Dobrá kniha Trnava 2002) píše o tom, čo dnes znamená stretnúť sa s Kristom a nájsť vieru v Boha. Krista zaiste chceme poznať ako našu posilu a radosť, ako nášho priateľa. V poslednej časti svojej knihy však Gallagher pripomína, že stretnutie s ním nami aj zatrasie, a my sa ho učíme poznať a prijať aj ako toho, ktorý na nás kladie nároky, požaduje chudobu v duchu a ochotu obetovať sa.

Úvodná modlitba
Dobrý Bože, s dôverou prichádzam k tebe,
aby som nabral síl a odpočinul si.
Súčasne priznávam, že mám z teba aj nejasný strach.
Bojím sa toho, čo môžeš odo mňa požadovať.
Prosím, zbav ma tohto strachu,
aby som aj ja spoznal, ako kedysi apoštol Pavol,
že keď si prestanem zakladať na sebe,
stanem sa silný a milujúci tvojou silou a tvojou láskou. Amen.

3. Chvíľa ticha

4. Meditácia (posadíme sa)
M. P. Gallagher, Slobodní veriť (výber zo strán: 139-145).

 Desiata kapitola má názov: „Dolu a von“. Gallagher tým myslí lásku Boha, ktorá na nás (dolu) prekvapujúco zostupuje – prichádza od Boha prv, ako by sme si ju zaslúžili. A potom má ísť ani nie tak naspäť k Bohu, ale má ísť k ľuďom. Tak hovorí apoštol Ján: Kto nemiluje ľudí, nemiluje Boha (1 Jn 4, 10-11).
 Naša skúsenosť s Ježišom nemôže byť len „mäkká“. Skúsenosť s ním musí nami aj zatriasť. Stretnutie s ním prináša útechu, ale treba aj zaplatiť cenu za to, že sme sa rozhodli žiť podľa jeho spôsobu lásky. Táto láska nie je „lacná“.
 Od nás sa žiada, aby sme si priznali, ako krachujeme v úsilí skutočne milovať. Na to myslel apoštol Pavol: „Keď som slabý, vtedy som silný“ (2 Kor 12,10). Nie v pýche, že už niečo veľké dokážeme, ale vo vedomí vlastnej úbohosti, sa nám dostane skúsenosti, že nás zachraňuje Boh.
 K viere sa prichádza vtedy, keď zvládneme tento konflikt medzi pýchou a úbohosťou. V evanjeliu sa o tom hovorí ako o chudobe ducha. „Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepusti naprázdno“ (Lk 1,53). Tiež: „Ak zrno nepadne do zeme a neodumrie, zostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu“ (Jn 12,24). Problém je, že my chceme lásku bez umierania, šťastie bez Ježišových blahoslavenstiev a dobrú zvesť bez ťažkostí.
 Ježiša nemožno vnímať len ako pokojného a rozdávajúceho, ale aj ako šokujúceho, ktorý od nás žiada nasledovanie až po smrť. Ježiš stál na strane zranených, ale bol aj v konflikte s mocnými, zvlášť s tými, čo chceli mať moc aj nad Bohom.
 Ježiš bol často v konflikte s náboženskými vodcami (príbeh o mužovi s vyschnutou rukou... Mk 3,1-6), ktorí opustili prvú lásku, lebo nežijú druhú. Chcú obety, ale nepoznajú súcit. Boh zjavenia sa im stal Bohom zotročujúcich zákonov a vonkajších rituálov
 Ježiš, ak sa hneval, tak vždy na tých, čo zneužívali náboženstvo. Láska je nepohodlná pre ľudí, ktorí majú radi zabehaný systém. Základom šťastia je však chudoba v duchu, čiže sloboda pre prijatie lásky od Boha a pre darovanie sa v láske ľuďom.

5. Chvíľa ticha

6. Otázky:
 Aké je moje prežívanie viery, aké sú moje náboženské očakávania? Nehľadám „mäkkého“ Boha a „sladkého“ Ježiša?
 Poznám a prijímam aj Božie nároky, ako mi ich Boh zjavil v Ježišovi? Premýšľam a spoznávam potrebu byť chudobný v duchu, pokorný pred Bohom a vďačný voči nemu?
 Aká je moja predstava o cirkvi? Dávam v cirkvi do popredia zákony a rituály alebo pokoru pred Bohom a súcit s ľuďmi? Kritizujem v prvom rade hriešnikov, čo hrešia zo slabosti, alebo ľudí túžiacich po moci a zneužívajúcich samotného Boha?

7. Záverečná modlitba
Bože, ty si Boh môjho života. So všetkým, čo k nemu patrí.
S tvojou útechou i tvojimi nárokmi.
Pomôž mi prekonať môj strach, že žiadaš odo mňa priveľa,
a pomôž mi stať sa chudobným v duchu, aby som si nezakladal na sebe,
ale na tvojej sile, ktorú dávaš tým, čo dôverujú v teba
a učia sa darovať svoj život ľuďom okolo seba.
Amen.

8. Tantum ergo pred požehnaním, modlitba a požehnanie, záverečná pieseň

Pane Ježišu, vo vznešenej Oltárnej Sviatosti zanechal si nám pamiatku svojho umučenia a zmŕtvychvstania; prosíme ťa, pomáhaj nám uctievať tajomstvo tvojho tela a krvi s takou vierou a láskou, aby sme vždy pociťovali účinky tvojho vykupiteľského diela. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

Alebo:
Pane a Bože náš, veríme a vyznávame, že tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý sa pre nás narodil z Márie Panny a trpel na kríži, je prítomný v najsvätejšej Sviatosti; daj, aby sme z tohto božského prameňa čerpali večnú spásu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 56 x


Top