Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Poklona a meditácia
Výročná poklona
5. 10. 2010, utorok
Autor: Karol Moravčík
1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo
2. Úvodné slovo na kľačadle a úvodná modlitba
Od prvého piatku v októbri používame na meditácie knihu amerických autorov: Murray Bodo a Susan Saint Sing, Cesta svetom, cesta vnútrom (vydali: Paulínky, Praha 2005). Knižka je o sv. Františkovi a sv. Kláre a našej obnove z ich ducha. Na prvý piatok som spomenul život sv. Františka, dnes si priblížime sv. Kláru.
Úvodná modlitba
Milujúci Bože, otvor naše srdce a našu predstavivosť, keď sa vydávame na cestu s Františkom a Klárou. Nech tak s tebou putujeme po tejto vnútornej ceste, ako ťa počúvali vo viere svätý František a svätá Klára. Nech aj nám táto vnútorná cesta pomôže prechádzať našimi dňami pomalšie, tichšie, sústredenejšie, aby sme si uvedomili, kde je náš domov a ako nám naše najbližšie okolie pomáha poznať tvoju vôľu a žiť podľa nej. Tu žijeme, tu môžeme rásť vo svätosti, takisto ako František s Klárou rástli vo svätosti tam, kde žili. Amen.
3. Chvíľa ticha
4. Meditácia (posadíme sa)
M. Bodo/ S. Saint Sing, Cesta svetom, cesta vnútrom (výber zo strán: 22-28).
Zámerom autorov knihy je prepojiť vonkajšiu a vnútornú cestu životom, aby sme išli svetom, ale vedeli byť aj v ústraní, tichu, a mohli počuť Boží hlas.
Klára podobne ako František pochádzala z Assisi, kde sa narodila r. 1193 (o 11 rokov neskôr ako František). Pochádzala z bohatej šľachtickej rodiny menom Offreduccio. Jej matka uskutočnila počas života veľké púte na sv. miesta vo svete (Jeruzalem), čo v tej dobe predstavovalo mimoriadny výkon.
Klára sa od detstva rada modlievala a rozdávala almužny. Napriek tomu, že vyrástla v blahobyte, veľmi cítila s chudobnými a chorými. V dospelosti sa jej veľkou láskou stal Kristus. Dlho rozmýšľala, čo má urobiť.
V tej dobe stretla Františka. Dozvedela sa, že žobre a žije medzi malomocnými za mestom pri kostole „Santa Maria degli Angeli“. Vo Františkovi našla blízkeho človeka, ktorý robil to, čo chcela aj ona – nasledovať chudobného Ježiša. Tajne ho začala s priateľkou navštevovať a miestny biskup ich podporoval.
Na Kvetnú nedeľu r. 1212 (mala 19 rokov) ušla z otcovho paláca a cez polia za mestom išla do kostola „Santa Maria degli Angeli“, kde ju už so sviecami čakal František s bratmi. V tej noci zložila sľub čistoty a poslušnosti Kristovi. Po obrade odišli do kláštora benediktínok a potom do ďalšieho kláštora, kde sa ku Kláre pridala aj mladšia sestra Anežka. Rodina chcela odviesť dievčatá domov násilím, ale nezlomili ich.
Neskôr ich assiský biskup usadil pri kostole San Damiano, kde Klára zostala až do konca života. Tu Klára žila svoj sen, byť nevestou Kristovou. Život v kláštore podľa Františkovho vzoru zdemokratizovala. Všetky sestry si boli rovnocenné. V kláštore žili spolu životom modlitby, ticha a pokornej služby.
Do kláštorného života si sestry priniesli predstavu o ideálnej žene, dáme, o ktorej spievali trubadúri. Takú dámu uctievali rytieri aj na diaľku. Pre Františka sa takou ženou stala „Pani chudoba“ a Klára sa mu stala stelesnením tejto panej, Kristovej nevesty.
Počas vojny r. 1240 prišli vojaci cisára Fridricha II. ku kostolu San Damiano pri Assisi a chceli kláštor obsadiť. Klára vtedy priniesla k otvoreným dverám Sviatosť Oltárnu. Keď vojaci uvideli Eucharistiu, zriekli sa boja.
Sestry žili po celý život bez stálych príjmov, nedoniesli si z domu ani veno, ako vtedy bývalo zvykom. Klára zomrela 11. aug. 1253 a práve v ten dostala do rúk pápežské schválenie jej rehole. (Paradoxne kostol, kde v Bratislave žili klarisky, už dlhý čas je bez modlitby a sv. omše, a slúži len na kultúrne akcie.)
5. Chvíľa ticha
6. Otázky:
Nakoľko je náš život z viery aj protestom voči duchu sveta/- úpadku cirkvi, v ktorom/- ktorej žijeme? (Klára odmietla pohodlný, bohatý a vlastne nekresťanský štýl života...)
Čo dnes pre nás znamená modliť sa a cítiť s chudobnými a chorými?
Nakoľko žijeme v našej cirkvi (farnosti) rovnosť bratov a sestier v Kristovi?
Ako si (a z čoho) vytvárame v našej dobe ideál dámy a pána, pravej ženy a pravého muža?
Aký máme zmysel pre skutočnú modlitbu, ktorej základom je vždy stíšenie pred Bohom a tiež meditácia, niekedy aj pred Sviatosťou Oltárnou ako dnes v našom kostole?
7. Záverečná modlitba
Pane, pomôž nám nájsť vznešený a dobrý cieľ, pravý sen a ideál, pre ktorý by sme mohli žiť. Nech poznávame tvoju vôľu cez ľudí, s ktorými žijeme. Nech nás naši blízki inšpirujú ku skutkom milosrdenstva a odvahy, ktoré presiahnu obyčajnosť a všedný zvyk. A to, čo je obyčajné v našom živote, nech je viac ako všedný zvyk, lebo tvoja vôľa sa prejavuje aj v najobyčajnejších chvíľach nášho života. Nech sa toto obyčajné v našom živote premení na nevšedné, čo budeme môcť raz odovzdať tebe. Amen.
8. Tantum ergo pred požehnaním, modlitba a požehnanie, záverečná pieseň
Pane a Bože náš, veríme a vyznávame, že tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý sa pre nás narodil z Márie Panny a trpel na kríži, je prítomný v najsvätejšej Sviatosti; daj, aby sme z tohto božského prameňa čerpali večnú spásu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.