Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Poklona a meditácia za obnovu cirkvi
november 2010
5. 11. 2010, piatok
Autor: Karol Moravčík
1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo
2. Úvodné slovo na kľačadle a úvodná modlitba
Od prvého piatku v októbri používame na meditácie knihu amerických autorov: Murray Bodo a Susan Saint Sing, Cesta svetom, cesta vnútrom (vydali: Paulínky, Praha 2005). Knižka je o sv. Františkovi a sv. Kláre; chce nám ukázať, ako je potrebné prepájať život vo svete a pre svet so zmyslom pre ticho a ústranie. Dnes si urobíme prvú meditáciu na túto tému.
Úvodná modlitba
Milujúci Bože, otvor naše srdce a našu predstavivosť, keď sa vydávame na cestu s Františkom a Klárou. Nech tak s tebou putujeme po tejto vnútornej ceste, ako ťa počúvali vo viere sv. František a sv. Klára. Nech aj nám táto vnútorná cesta pomôže prechádzať našimi dňami pomalšie, tichšie, sústredenejšie, aby sme si uvedomili, kde je náš domov a ako nám naše najbližšie okolie pomáha poznať tvoju vôľu a žiť podľa nej. Tu žijeme, tu môžeme rásť vo svätosti, takisto ako František s Klárou rástli vo svätosti tam, kde žili. Amen.
3. Chvíľa ticha
4. Meditácia (posadíme sa)
M. Bodo/ S. Saint Sing, Cesta svetom, cesta vnútrom (výber zo strán: 27-35).
Prepojenie vonkajšej a vnútornej cesty bolo po celé stáročia vzorom pre pútnikov a modliacich sa ľudí. Stredovekí pútnici prežívali náboženskú púť štvorako: šli reálnou cestou, symbolicky ku koreňom cirkvi a kresťanstva, metaforicky do svojho vnútra a mysticky do nebeského Jeruzalema. V tomto zmysle aj my chceme ísť cestami, kde žijeme, ale zároveň putovať vo svojom vnútri.
Kto navštívi Assisi, vystúpi na železničnej stanici „Santa Maria degli Angeli“. Je to rovina pod Assisi, kde si pútnik môže pripomenúť, ako sa tu pod mestom staral František o malomocných, ako sa tu kedysi v kostole P. Márie Anjelskej Klára zasľúbila Kristovi, či ako sa tu asi v r. 1219 zhromaždilo 5 tisíc bratov, ktorí sa nadchli pre Františkove ideály.
Kostol „Santa Maria degli Angeli“ sa stal domovom františkánov. Kostol si prví bratia prenajali za košík rýb od benediktínov z hory Subasio pri Assisi. Dnes je kostol veľkou bazilikou a pod jej kupolou sa nachádza kaplnka nazvaná Porciunkula (doslovne čiastočka), ktorú kedysi František opravil vlastnými rukami. Stredovekí kresťania sa veľmi obávali večného zatratenia a verili na tzv. úplne odpustky trestov za svoje hriechy. Tieto odpustky však bolo veľmi ťažko získať – bolo treba sa zúčastniť križiackej výpravy do Sv. Zeme alebo peši ísť do Ríma k hrobu Sv. Petra. Cesty boli nebezpečné, v oboch prípadoch išlo o život. A tu odrazu pápež Inocent III. dovolil, že úplne odpustky možno získať aj v kaplnke Porciunkuly – svoju porciu, čiastočku, svoj dielik na spáse.
V Porciunkule sa zrodila Františkova charizma i jeho rehoľa, tu aj zomrel 3. 10. 1226. Tu po prvýkrát v dejinách vznikla možnosť získať úplne odpustky nenásilnou cestou – púťou k žene, k Márii, namiesto útokom mečom na Jeruzalem. Asi nevieme ani precítiť, čo to znamenalo pre ľudí, ktorí zažívali obliehanie, plienenie a ustavičné vojny, a strach z večného zatratenia.
Čo chceme získať na svojej púti, vo svojej meditácii? Ľudia vravia, že milosť, zásluhy pred Bohom... František by povedal, že nejestvuje žiadne získavanie v zmysle appropriatio, privlastňovania si, osobovania si. Všetko náleží len Bohu – Bon Signore (Dobrotivému Pánovi). On nám dáva všetko, aby sme užili podľa svojich potrieb, ale nie pre appropriatio, hromadenie pre seba.
Samotné Assisi je vzdialene od žel. stanice asi 3 km, zatiaľ je pre pútnika neznáme, skryté v slnečnom opare alebo jesennej hmle. Zachovajme si tento svoj zážitok očakávania, ešte nevieme, čím sa naplní...
5. Chvíľa ticha
6. Otázky:
Čo môže dnes pre mňa znamenať príklad Františka a Kláry? Po čom v hĺbke najviac túžim, aké mám očakávania ako pútnik? Kvôli čomu by som rád získal úplne odpustky, úplne odpustenie a prijatie do Božej lásky – Bon Signore?
Ako môžem uskutočniť učenie sv. Františka o appropriatio v mojom živote – aby som sa tešil zo všetkého, čo mi Boh dáva, ale nehromadil, neprivlastňoval si?
Akými dôležitými stanicami a zastávkami som prešiel počas môjho života? Čo pre mňa znamenali, akých pútnikov som stretol na mojej ceste viery? Ako ma ovplyvnili či zmenili?
7. Záverečná modlitba
Pane, keď ideme medzi ľudí, daj, nech je naše správanie pokorné a slušné ako v tichej izbičke. Lebo, kdekoľvek sme a kamkoľvek ideme, naša izbička je s nami, je v nás. Brat Telo je naša izbička a naša duša je pustovníkom v nej, aby sa modlila k Bohu a rozjímala o ňom. Pokiaľ naša duša nezostane v tichu tohto príbytku, bude vonkajší dom nášho života zbytočne vybudovaný. Svätý František, pomôž nám nosiť svoj domček, svoju izbičku stále so sebou. Nech v nej prebýva Boh, Otec, Syn a Duch svätý. Amen.
8. Tantum ergo pred požehnaním, modlitba a požehnanie, záverečná pieseň
Pane a Bože náš, veríme a vyznávame, že tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý sa pre nás narodil z Márie Panny a trpel na kríži, je prítomný v najsvätejšej Sviatosti; daj, aby sme z tohto božského prameňa čerpali večnú spásu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.