» články » detail článku

Homília - 1. veľkonočná nedeľa

Kol 3,1-4 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)

24.4.2011, nedeľa

Autor: Karol Moravčík


Už dlho sa o našom svete hovorí, zvlášť o svete, ktorý sa nazýva západnou (kedysi sa hovorilo, že kresťanskou) civilizáciou, že je to svet bez veľkých vízií, bez veľkých snov a plánov. V tomto našom svete ešte pred takými 200 rokmi mnohí verili, že všetci budeme vzdelanejší a lepší, potom ešte pred takými 100 rokmi mnohí verili, že svet sa môže stať pre chudobných spravodlivejší, a ešte nedávno mnohí z nás tu, v bývalej východnej Európe, sme verili, že sa náš svet stane demokratickejší a slobodnejší. Dnes však všetci vážení myslitelia vravia, že od Číny cez Európu až po Ameriku nezostal iný sen ako ten, mať sa materiálne lepšie, zohnať viac peňazí a môcť si viac dovoliť z tých vecí, ktoré ponúka dnešný globálny trh.

Neviem, či je to naozaj takto, rád by som veril, že je to aj inak, a už len preto chcem premýšľať, akú úlohu pre nás v tomto svete zohráva kresťanská viera, tá viera, že jeden z nás, Ježiš Nazaretský, ktorý zomrel na kríži, vstal z mŕtvych. Apoštol Pavol, keď ohlasoval túto zvesť, vieru v Ježišovo vzkriesenie spájal s vierou vo vzkriesenie naše, a to nie až niekedy potom, po smrti, ale už teraz ako dôsledok nášho rozhodnutia pre Krista. V tomto zmysle sme aj dnes čítali z Listu Kolosanom: „Ak ste teda boli spolu s Kristom vzkriesení, hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha.“ (Kol 3,1)

Pavol sa tu vyjadruje o Ježišovi starokresťanskou metaforou, že Ježiš, ktorý prešiel cez smrť, je k Bohu povýšený, ako keď hostiteľ čestného hosťa usadí pri stole po svojej pravici. Ježiš je odteraz akoby pravou rukou Boha, je tým, kto koná v Božom mene a mení naše životy až tak (a to už teraz), že sme schopní – zasa metaforicky povedané – zomrieť starému spôsobu života. Nekončíme však len so starým životom, Kristov vplyv pokračuje a umožňuje zmenu, ktorú apoštol nazýva naším vzkriesením. Ako ďalej čítame z Listu Kolosanom, Pavol nabádal tamojších kresťanov, aby nežili pozemsky, ale dvihli hlavu hore a dívali sa na Krista. To „pozemské“ u Pavla neoznačuje svet, zem, telo, ale hriech. Ako pripomína Pavol, hriech sú zlé skutky a podliehanie vášňam, hriech je aj návrat k židovskému spoliehaniu sa na lepší náboženský pôvod a s tým súvisiace zvyky, hriech je aj všelijaká ezoterika a jej blúznenie o vplyve anjelských sfér a pod. Naopak, pohľad nahor znamená dívať sa na pravú ľudskosť, znamená vidieť v Ježišovi Kristovi pravý obraz Boží. Pavol bližšie vysvetľuje, že človek, ktorý sa nechá od Krista premeniť, nezakladá si už na národnosti, ani na náboženskej tradícii, kultúrnom a civilizačnom zázemí či sociálnom postavení, ale všetko a vo všetkých sa mu stane Kristus. (Kol 3,11)

„Všetko a vo všetkých Kristus“ nemôže znamenať nič iné, ako to, že tento Kristus sa stane meradlom hodnoty nášho života a podobne aj iných životov. Ide vlastne o nové ocenenie našej ľudskosti. Je to niečo podobné, ako keď niekto na trhu zvýši cenu svojho tovaru. Pokladá ho za hodnotnejší, tak ho drahšie predáva. Podobne viera vo vzkriesenie zvyšuje cenu nášho života. Pravda, s tým rozdielom, že kto uverí vo vzkriesenie, dosiahne taký bod svojho zhodnotenia, že jeho život je odrazu „na nezaplatenie“, jeho život sa stane nepredajným. Ako je známe, žiaľ, v osobných, ba v intímnych vzťahoch, v politike, ekonomike i médiách ľudia sa predávajú. Sú to tí, čo svoju cenu ešte neobjavili. Iste, je tu riziko – ten, kto svoju cenu objaví, toho už nemožno kúpiť, ale je možné ho zabiť tak, ako sa to stalo Kristovi a mnohým ďalším, ktorí sa v ňom našli. Jezuitu Ignacia Ellacuríu, rektora Univerzity v San Salvadore, dala v novembri r. 1989 zabiť vláda kvôli jeho angažovanosti pre chudobných. P. Ignacio Ellacuría bol zavraždený spolu s ďalšími ľuďmi v tú noc, keď sme sa my na Slovensku zobúdzali s predstavou, že o pár rokov sa budeme mať tak dobre ako na Západe. On už vtedy hovorieval, že model bohatého západného sveta je príliš sebecky nastavený, aby mohol fungovať všade. A dodával, že vo svete, v ktorom je globálny (celosvetový) nielen obchod a toky peňazí, ale aj konzumizmus a egoizmus spolu so zneužívaním stoviek miliónov ľudí, potrebujeme globalizáciu iného druhu: globalizáciu pravdy, angažovanosti, lásky a láskavosti. To bol jediný sen, ktorému vďaka Kristovi veril a pre ktorý sa angažoval. Bol azda naivný? A bol Ježiš naivný? Alebo mali sen, ktorý nám dnes tak chýba?

Väčšina ľudí v Bratislave nejde do kostola ani na Veľkú noc. Jednoducho sa len tešia, že majú voľno. Aj my sa tešíme z oddychu, dobrého jedla a pitia, ale skúšame sa dívať aj nahor, ako nám poradil apoštol. Ak sa dívame správne, nezľakneme sa toho, akí sme alebo aký je svet, ale premeníme sa – na ľudí, čo sú ako ukrižovaný a vzkriesený Kristus „na nezaplatenie“.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 329 x


Top