» články » detail článku

Homília - 13. nedeľa cez rok (B)

2 Kor 8,7-15 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)

1.7.2012, nedeľa

Autor: Karol Moravčík


Na dnešnú nedeľu sme dostali od biskupov Slovenska pozdrav z príležitosti otvorenia „Roku sv. Cyrila a Metoda“:

Chceme si s vďakou a hrdosťou pripomenúť chvíle našich dejín, keď sa nás prostredníctvom misie sv. Cyrila a Metoda dotkol Boh a naše spoločenstvo začalo byť formované Ježišovým evanjeliom. Onedlho budeme sláviť 1150. výročie tejto udalosti. Knieža Rastislav r. 862 poslal byzantskému cisárovi Michalovi III. takéto posolstvo: „Náš ľud sa pohanstva zriekol a kresťanského zákona sa drží. Nemáme však takého učiteľa, ktorý by nám v našom jazyku pravú kresťanskú vieru vysvetlil, aby sa aj iné krajiny, vidiac to, pripodobnili nám. Tak pošli nám biskupa a učiteľa takého, lebo od vás na všetky strany vždy dobrý zákon vychádza“ (Život Konštantína XIV. kapitola).

Prítomnosť sv. Cyrila a Metoda v pamäti slovanských národov potvrdzuje, že Boží dotyk cez nich podnes trvá. Solúnskym bratom, Konštantínovi - Cyrilovi a Metodovi, vďačíme za to, že sa našich predkov Božie slovo dotklo v ich rodnom jazyku. Tomu veľmi napomohlo preloženie Sv. Písma do reči našich predkov a založenie školy pre prvých domácich kňazov. Aj dnes veľmi potrebujeme evanjelium a jeho zrozumiteľné ohlasovanie. Preto si chceme sv. Cyrila a Metoda sprítomniť ako živé a zrozumiteľné vzory v nadchádzajúcom roku, ktorý sa má v cirkvi prežívať ako „Rok viery“. S tým súvisí aj rokovanie Biskupskej synody o „novej evanjelizácii“, ktorú pápež Benedikt XVI. zvolal do Ríma na jeseň tohto roka.

Keď sv. Metod zomieral, určil za svojho nástupcu Gorazda a povedal: „Toto je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v knihách, pravoverný“ (Život Metoda, kapitola 17). Dnes symbolicky sv. Metod ukazuje aj na nás a dáva nám otázku: Ste slobodní muži a ženy vašej krajiny, slobodní pre ohlasovanie Božích právd podľa Ježiša Krista? Ste dobre učení v knihách, vrátane evanjelia? Poznáte obsah svojej viery a máte odvahu hlásať ju ostatným? Ste naozaj pravoverní, zakorenení v Kristovi, v pravej Cirkvi, ktorá žije z Eucharistie? Dotýkate sa Krista s vierou a čakáte silu, ktorá z neho vychádza? O Božiu silu budeme prosiť pri sv. omši, na ktorú sme pozvaní do Nitry dňa 5. júla. Tam slávnostne začne slávenie jubilea príchodu sv. Cyrila a Metoda pre celé Slovensko.

Podľa možnosti sa v nedeľu venujem myšlienkam z listov apoštola Pavla. Dnes sme čítali ďalší úryvok z jeho 2. listu Korinťanom, listu emotívneho, miestami veľmi osobného. V liste sa Pavol bráni pred spochybňovaním a snaží sa všeličo vysvetľovať. V tom dnešnom úryvku apoštol píše, aby Korinťania dali zo svojho prebytku tým, čo majú nedostatok. A za príklad dáva Ježiša Krista, ktorý „hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným“ (2 Kor 8,9). V tejto poznámke je niečo celkom konkrétne a súčasne veľmi teologické.

To konkrétne je v tom, že Pavol organizoval medzi Korinťanmi finančnú zbierku pre kresťanov v Jeruzaleme. Vieme, ako sú „populárne“ finančné dary či pôžičky pre iné krajiny. Tu mali čosi darovať grécki kresťania kresťanom židovským. Kresťania pôvodne z pohanstva, kresťania „liberálni“ mali dať kresťanom zo židovstva, tým, čo boli tradiční a konzervatívni. Čo tým chcel Pavol dosiahnuť? Okrem samotnej sociálnej výpomoci chcel dosiahnuť toto: Ak židovskí kresťania prijmú ten dar od gréckych kresťanov, tým ich zároveň uznajú za rovnocenných kresťanov, prijmú ich za svojich.

To teologické v Pavlových slovách je v tom, ako narába so slovom „milosť“ (gr. charis). Toto slovo Pavol používa vo viacerých odtienkoch: Je to Božia milosť, Božie obrátenie sa k ľuďom (cez Krista), potom ľudská láska (aj cez finančnú zbierku), a napokon vďačnosť voči Bohu, ktorý premieňa naše srdcia. Ak sa to podarí a prúd Božej milosti – lásky nezablokujeme, ale napomôžeme jeho prúdeniu, aj sami sa zmeníme; budeme žiť vo vďačnosti a láske.

V dnešnej téme Pavlovho listu môžeme vidieť určitú podobnosť s misou sv. Cyrila a Metoda. Aj po 800 rokoch od Pavlovho pôsobenia medzi Grékmi boli kresťanskí Gréci na tom tak dobre, že mali čo kultúrne i ekonomicky dávať iným. Ťažko povedať, či to Cyril a Metod mali priamo od apoštola (z jeho správneho pochopenia), ale isté je, že svoju misiu medzi Slovenmi brali ako napomáhanie Božej milosti, ktorá sa premieňa do ľudskej lásky, a tá medzi kresťanmi má mať aj podobu vyrovnávania – jeden dáva z prebytku, ale tak, aby sa druhý necítil ponížený. Preto sv. Cyril a Metod neprinášajú len zákony, len náboženstvo, ale aj reč, kultúru, rovnosť. Kultúrni kresťanskí Gréci prídu k nekultúrnym Slovenom tak, aby sa títo necítili ich kultúrou ponížení, ale aby boli pozdvihnutí, uznaní za bratov.

Viaceré otázky biskupov z ich pozdravu sú dôležité. Napr.: Cítime sa slobodní v našej krajine (v našej cirkvi)? A čo to znamená? Sme slobodní vďaka evanjeliu a pre evanjelium? Tieto otázky sa dajú doplniť: Ako prijímajú slovenskí konzervatívni kresťania (katolíci) iných kresťanov a slobodnejšie mysliacich katolíkov? Napr. aj tých z Rakúska, Nemecka, Francúzska..? Nedávno bol u mňa jeden pán, na kadečo sa pýtal zo života cirkvi, a potom mi dal otázku: Sú slovenskí katolíci naozaj katolíci, keď sú na rozdiel od katolíkov vo svete takí iní, uzavretí, ustrašení a niektorí aj zlostní na nové myšlienky o vlastnej viere a cirkvi? Povedal som mu: Ako ktorí, ale ku katolíckej viere patrí, že je svetová, všeobecná, všeobjímajúca, že nesmie byť uzavretá do obmedzených hraníc. V tomto zmysle je to naša dobrá šanca – sláviť jubileum sv. Cyrila a Metoda.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 403 x