» články » detail článku

Homília - 4. adventná nedeľa (B)

Lk 1, 26-38 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)

21.12.2008, nedeľa

Autor: Karol Moravčík


V ostatných rokoch sa do nášho postmoderného sveta vrátila móda veriť na anjelov. Až tak, že sa dá povedať, že ľudia dnes viac veria na anjelov ako v Boha. O anjeloch sa píše vo svetských novinách, rozpráva sa o nich vo svetskej televízii. Rozpráva sa o nich tak, akoby nezávisle na slobode Boha a slobode ľudí určovali beh a dejiny sveta. Osobne som dosť kritický voči tejto módnej prezentácii anjelov, keďže reč o anjeloch v televízii a reč o anjeloch v evanjeliu sa nám zlieva do jednej nedôveryhodnej rozprávky.

Dnes sme opäť čítali z úvodnej kapitoly podľa Lukáša o anjelovi, ktorého poslal Boh, aby priniesol jeho posolstvo dievčaťu Márii. Ako vnímame toto rozprávanie? Ak ho počúvame povrchne, vieme si síce predstaviť scénu s anjelom (napr. podľa známych vyobrazení), ale vnímame ju ako podivnú udalosť, ku ktorej možno zaujať len dva krajné postoje: jednoducho jej veriť alebo nad ňou pokrčiť plecami. Tak by sa nám však stratil skutočný obsah rozprávania. Tento obsah sa nám totiž nevyjaví cez naivnú dôveru v staré príbehy, ani cez skepsu nad všetkým, čo presahuje možnosti nášho súčasného chápania, ale ukáže sa nám len v poctivom prijatí, prežití a meditovaní vlastnej životnej skúsenosti, na základe ktorej po konfrontácii s evanjeliom môžeme s Máriou skromne povedať: Áno, pozdravil ma Boh, zostúpila na mňa jeho láska a urobila so mnou veľké veci. (Lk 1, 49)

V skutočnosti ide totiž o to, že buď môžeme povedať, že aj ku nám prehovoril Boh a urobil s nami veľké veci, alebo sa v našom živote nič božské ani anjelské nevyskytuje. Ale potom by nebolo ani zaujímavé, že také niečo sa kedysi dávno vyskytlo v živote Márie a niekoľkých ďalších ľudí. Keď sa bližšie pozrieme na rozprávanie o návšteve anjela u Márii, všimneme si, že celé rozprávanie má formu rozhovoru. Anjel oznamuje i vysvetľuje, čo urobí Boh v živote Márie, a Mária sa pýta, počúva a napokon vyjadruje ochotu Bohu slúžiť. Táto Máriina ochota slúžiť Bohu je zároveň postoj, ktorý je tu najdôležitejší. Objavuje sa na začiatku Nového zákona ako protiváha k postoju ľudí, o ktorom čítame na začiatku Starého zákona. (Gn 3, 1-6) Kým Eve a Adamovi sa prihovoril zlý duch, tu sa prihovára dobrý duch, kým tam zaznelo, že nebudeme poslúchať Boha, tu znie: Budem poslúchať Pána a jemu slúžiť. Kým tam Boh musel ľuďom oznámiť, že ich čaká nešťastie, tu sa oznamuje, že prichádza záchrana a vykúpenie z nešťastia. Všetko sa pritom deje s rešpektom voči slobode človeka. Poslúchať, naslúchať, slúžiť Bohu môžeme, ale nemusíme. V Starom zákone je človek, ktorý chce prvý naozaj poslúchať Boha, zobrazený v postave Abraháma. V Novom zákone je taký človek zobrazený dievčaťom z Nazareta, Máriou. Abrahám i Mária v istom zmysle dostanú dieťa od Boha, obaja ho majú obetovať, vrátiť Bohu. Rozprávania o Abrahámovi i Márii sú si podobné aj v tom, že obom sa Boh prihovára cez anjelov. Preto cez anjelov, lebo Boha nikto bezprostredne stretnúť nemôže. Môžeme len skúsiť, že sa nás Boh nejako dotkol, že nás oslovil. Preto hovoríme o poslovi a posolstve (angelos a angelion). Anjeli takto vystupujú v biblických príbehoch ako šifry Boha, ako zástupné symboly, ktoré vyjadrujú, ako Boh koná. Boh zostáva v skrytosti, ale ty s ním môžeš mať skúsenosť. Boh zostáva tajomstvom, ty však počuješ a vnímaš, čo s tebou urobí. Ak máš ochotu Bohu slúžiť, aj reálne uvidíš, čo z Božieho pôsobenia a z tvojej ochoty mu slúžiť vzniká.

Teodor Münz je slovenský filozof, ktorému nedávno vyšla kniha o hľadaní skutočnosti a pravdy. (T. Münz, Hľadanie skutočnosti, Kalligram, Bratislava 2008.) Uvažovať a písať o takejto téme je úloha filozofov, ale aj problém. Normálny premýšľajúci človek si totiž uvedomuje, že každá pravda je relatívna, podmienená ním samým i okolnosťami, a predsa dúfa, že sa ju oplatí hľadať. Filozof Miroslav Marcelli v komentári k Münzovi a jeho hľadaniu skutočnosti napísal: „Keby ju nenašiel, nezačal by ju hľadať.“ Zaujímavé. Nenapísal, že „keby ju nehľadal, nenašiel by“, ale „keby ju nenašiel, nehľadal by...“ Pripomenul som si, ako podobne hovorí kresťanská teológia, keď tvrdí: Božia milosť predchádza ľudské konanie. Čiže: Keby sa ťa Boh prvý nedotkol, neuveril by si, nezačal by si ho hľadať. Hľadať a veriť sa tu prekrývajú. Tak hovorí aj slovenské príslovie: Kto hľadá, nájde. O takomto veriacom hľadaní a hľadajúcej viere je príbeh o anjelovi, čo prišiel k Márii. Prajem pred Vianocami nám všetkým, aby sme si aj my podobný príbeh v našom živote všimli a plnohodnotne ho prežili.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 42 x