» články » detail článku

Poklona a meditácia za obnovu cirkvi

Október 2012

5.10.2012, piatok

Autor: Karol Moravčík


1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo, úvodné slovo na kľačadle
Od prvého piatku v auguste minulého roka pripravujeme meditácie o obnove cirkvi podľa knihy Eugena Bisera: Vyznanie viery a Otčenáš. E. Biserovi ide o to, aby sme Vyznanie viery nechápali len ako náuku, ale ako rozhovor viery, a Otčenáš nielen ako prejav úcty, ale najmä ako odpoveď našej (Bohu) opätovanej lásky. Naposledy sme mali meditáciu v auguste na tému Kristovho zmŕtvychvstania, dnes máme tému jeho nanebovstúpenia.

2. Úvodná modlitba
Bože,
keď sa usilujeme o rozhovor s tebou
zdá sa nám často, že nám to nejde,
obávame sa, že budeme hovoriť do prázdna.
Preto prosíme: pozdvihni nás vždy znova z únavy, slabosti a dna,
aby sme sa cítili tebou prijatí, pochopení a milovaní.
Amen.

3. Chvíľa ticha

4. Meditácia
E. Biser, Vyznanie viery a Otčenáš (výber zo strán: 97-103).

+V článku viery o nanebovstúpení Ježiša Krista si teológ Biser najskôr všíma pohyb „nadol a nahor“, ktorý zodpovedá našej skúsenosti v mnohých oblastiach života. Raz sme poklesnutí, sme na dne, inokedy sme hore, nadchnutí a aktívni. Táto skúsenosť nie je len pocit. Máme ju aj pri modlitbe a prežívaní viery. Podobný pohyb sa spomína aj v Biblii v súvise s Božou múdrosťou. Božia múdrosť začína „hore“, v nebi, ale potom si hľadá miesto dolu, medzi ľuďmi. Tu dolu pozýva (ako sa píše v knihe Prísloví 9,1-6) na hostinu všetkých, aj pochabých. Keď však nenájde príbytok medzi ľuďmi, vracia sa nahor, medzi anjelov.
+Evanjelisti sa pri opise Ježišovho príbehu zjavne inšpirovali týmto modelom. Ježiš podobne ako Božia múdrosť pozýva k sebe: „poďte ku mne všetci preťažení“ (Mt 11,28); napomína, keď niet odpovede: „koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka, a nechceli ste“ (Lk 13,34); i otvorene hrozí: „kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich“ (Lk 11,31).
+Kristovo nanebovstúpenie robí dnešným ľuďom problémy v súvise s chápaním kozmu. Vystúpenie do neba sa v antike chápalo inak ako dnes. Dnes nebo ako kozmos už nevnímame ako miesto Boha nad nami, ale ako priestor, ktorý sa rozpína a sťahuje. Hoci Ježiš používal reč antického sveta, my sa musíme snažiť rozumieť, ako to myslel. Jeho príchod a odchod treba počuť ako reč o zrieknutí sa a povýšení. Zrieka sa nároku na božský život, aby žil medzi ľuďmi, a potom dosahuje svoj cieľ – nebo ako svoj domov. Evanjeliá to opisujú dvojako: ako trónenie (Mk 13,26) a ako spočinutie v lone Otca (Jn 1,18).
+Biser vykladá toto trónenie ako zavŕšenie Kristovej životnej cesty; tróni, má moc v tom zmysle, že je sám sebou – Božím Kristom, ktorý je tu odteraz pre všetkých. J. Ratzinger k tomu napísal, že ide o protipól k predstave o existencii Boha, ktorý je nedosiahnuteľný. Tu sa zdôrazňuje, že človek má odteraz svoje miesto vo vnútri Boha samého. Cieľom nanebovstúpenia je byť v strede Božej existencie.
+Pohľad Jánovho evanjelia na nanebovstúpenie ako spočinutie v lone Otca ide ešte hlbšie. Biser pripomína poznámky z Ján. ev.: Učiteľ, kde si doma? (Jn 1,38); jeden učeník sedel za stolom, naklonený v blízkosti Ježišovej hrude (Jn 13,23). V Liste Efezanom sa píše: Kristus aby prebýval vo vašich srdciach (Ef 3,17). Viera potom znamená rozšírenie srdca tak, aby v ňom mohol Kristus prebývať. Nebo je označením prebývania Krista v jeho učeníkoch.
+Toto nebo musíme znova objaviť! Nebo prebývania Boha v Kristovi v nás. Odcudzujúca, vzdialená, nedialogická predstava Boha je pravou príčinou krízy v dnešnej cirkvi. Cirkev nemá viere učiť zvonka (tak sa učí o veciach), ale učiť viere ako dialógu s milujúcim Bohom zvnútra.

5. Chvíľa ticha

6. Otázky:
+Dávam si do súvislosti situácie môjho života (raz dolu, raz hore) so svojou vierou?
+Hľadám v modlitbe a viere len okamžité napravenie svojej nálady alebo skutočné zakotvenie v Bohu ako strede mojej existencie?
+Prosím o rozšírenie svojho srdca, aby som sa nedíval na seba, na iných a najmä na Boha zvonka, ale z lona Otca, od Ježišovej hrude, z dialógu s Bohom?

7. Záverečná modlitba
Kriste Ježišu,
vďaka tebe sme stratili odstup od Boha a spoznali ho ako blízkeho.
Vďaka tebe sme sa Bohu otvorili, aby mohol vstúpiť do nás tak,
ako si to raz predpovedal: ja a Otec prídeme k človeku a urobíme si v ňom príbytok.
Vstúp aj do mňa a prebývaj vo mne. Uchráň ma pred predstavami,
ktoré ma vzďaľujú od teba a rozšír moje srdce!
Amen.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 449 x