Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Poklona a meditácia za obnovu cirkvi
November 2012
7. 11. 2012, streda
Autor: Karol Moravčík
1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo, úvodné slovo na kľačadle
Od prvého piatku v auguste roka 2011 pripravujeme meditácie o obnove cirkvi podľa knihy Eugena Bisera: Vyznanie viery a Otčenáš. E. Biserovi ide o to, aby sme Vyznanie viery nechápali len ako náuku, ale ako rozhovor viery, a Otčenáš nielen ako prejav úcty, ale najmä ako odpoveď našej (Bohu) opätovanej lásky. Naposledy sme mali meditáciu v októbri 2012 na tému Kristovho nanebovstúpenia.
2. Úvodná modlitba
Bože,
pri meditácii o príchode tvojho Syna Ježiša
chcem sa mu otvoriť, aby som ho rád očakával.
Prosím, aby som mu porozumel a vedel sa naňho tešiť,
aby som prekonal každý strach a prijal zodpovednosť.
Prosím, aby som tvojím súdom prešiel zo smrti do života.
Amen.
3. Chvíľa ticha
4. Meditácia
E. Biser, Vyznanie viery a Otčenáš (výber zo strán: 103-109).
+V článku viery o nanebovstúpení Ježiša Krista vyznávame: „Vstúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.“ Teológ Biser často zdôrazňuje, že nanovo musíme objaviť nebo, v ktorom Boh skrze Krista prebýva v nás, lebo strata predstavy blízkeho, milujúceho Boha, ktorého nám ukázal Ježiš Kristus, je pravou príčinou krízy viery a dnešnej cirkvi. Vieru nemožno zameniť za systém raz navždy uzavretých výpovedi o viere, viera je omnoho väčšmi prežívaním Ježišovej prítomnosti v nás.
+V advente cirkev prežíva nanovo očakávanie Kristovho príchodu. Ale akého príchodu? Vyznanie viery odpovedá: Príde súdiť. Ako si však tento súd máme predstavovať? Ap. Pavol vie, že „všetci sa musíme ukázať pred súdnou stolicou Božou“ (2 Kor 5,10), ale vie aj to, že súd bol odovzdaný veriacim; dokonca píše, že aj nad anjelmi (1 Kor 6,2-3). Podľa ap. Jána nesúdi Boh Otec sám, ale Syn (Jn 5,22), a tiež: Kto jeho počúva, nebude súdený, lebo prešiel zo smrti do života (Jn 5,24).
+Skade sa potom vzal strach z Božieho súdu? E. Biser hovorí, že za to môže zatemnenie myslí na konci stredoveku. Pod vplyvom teologickej úzkoprsosti, strachu z nešťastí vo svete a kolektívneho blúznenia (hon na čarodejnice, vyháňanie diabla) prišlo k úpadku predstáv o Bohu. Namiesto Ježišovho milosrdného Otca sa ľudí opäť zmocnil obraz hrozného Boha. Radosť, s ktorou prví kresťania čakali na Pánov príchod, sa zmenila na des a úzkosť (dies irae – deň hnevu). Namiesto evanjeliovej výzvy: „Vzpriamte sa, zodvihnete hlavu“ (Lk 21,28) nastúpilo čakanie na „deň hrôzy a náreku“. Vrcholom je známe zobrazenie posledného súdu od Michelangela v Sixtínskej kaplnke: Sudca Kristus vrhá zatratených do priepasti... Biser: Ešte nikdy sa tak umenie nevzdialilo od ducha evanjelia.
+Keď sa vrátime k svedectvu Písma, všimneme si, že v Biblii sa človek neoddeľuje od sveta, podľa ap. Pavla človek spolu so svetom (vesmírom) čaká na vyslobodenie (Rim 8,18-23). Všetko zlé (najmä smrť) bude napokon podrobené Kristovi a on Bohu (1 Kor 15,28) a „Boh zotrie každú slzu z našich očí...“ (Zjv 21,4). Lebo posledné slovo nemajú mať sily ničenia, ale tvorivosti a života!
5. Chvíľa ticha
6. Otázky:
+Na aký príchod Ježiša Krista sa pripravujeme? Nezamenili sme očakávanie a pripravovanie súdu nad svetom za hranie sa na Vianoce?
+Na aký súd však čakáme? Na deň Božieho hnevu alebo prejavenia sa Božej lásky? Ako sa však prejaví, ak sa na ňu neverí, a ako sa môže veriť, ak by sa nežila?
+Je pre mňa advent novým povzbudením na spoluprácu s Bohom, aby svet smeroval k vyslobodeniu z každej biedy a úzkostí?
7. Záverečná modlitba
Pane Ježišu Kriste,
ty si nám ukázal tvár dobrého Boha Otca.
Dobrý otec je aj prísny. Preto ma nezbavuje mojej slobody
a čaká na moje rozhodovanie o sebe i svete.
Aby som sa dokázal správne rozhodnúť
a svoje rozhodnutie aj naplniť,
v tebe mi dal Pomocníka a Brata,
ktorý ide so mnou týmto svetom.
Ty ma vždy sprevádzaš a posilňuješ.
Amen.