» články » detail článku

Homília - Nový rok

Lk 2,16-21 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)

1.1.2013, utorok

Autor: Karol Moravčík


Na Nový rok nám tradične posiela svoj pozdrav bratislavský arcibiskup. Citujem: Dnes chcem upriamiť vašu pozornosť na úryvok evanjelia o pastieroch: „Pastieri sa vrátili a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.“ Pastieri počuli posolstvo o narodení Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, našli ho za Betlehemom, s vierou ho spoznali v dieťati, ktoré bolo v jasliach, a to ich viedlo k tomu, aby chválili Boha. Pastieri oslavujú a chvália Boha. Prežívajú duchovnú radosť, prejavujú ju navonok, vyjadrujú ju slovami. Videli Ježiša, preto oslavovali a chválili Boha svojimi slovami a svojím životom.

Vo vzťahu k Bohu zohrávajú vždy veľkú úlohu svedkovia Božích skutkov. Oni nám pomáhajú, aby sme našli ľahšie cestu k Bohu. S vďačnosťou dnes myslime na tých, ktorí nám svojím svedectvom pomohli na ceste viery. Na našich rodičov, starých rodičov, priateľov, známych, ktorí sa nás dotkli svojím svedectvom a pomohli nám, aby sme sa otvorili pre dar viery. Patrí sa pripomenúť, že v našej arcidiecéze sme pred niekoľkými dňami ukončili prípravu blahorečenia Titusa Zemana, saleziána z Vajnor. Prebieha tiež proces blahorečenia Františka Munka a syna Tomáša Munka. V nasledujúcom období začne sa proces blahorečenia Jána Havlíka z Duboviec pri Skalici. Všetci patria medzi vynikajúcich svedkov viery, našich blízkych, z nášho prostredia, verných Bohu a Cirkvi do poslednej chvíle života.

V každom stretnutí medzi ľuďmi, v každom hlbokom zážitku z prírody, v každej výzve i každom trápení je ukryté Božie posolstvo pre nás. Boh sa obracia na nás ako priateľ a my vierou odpovedáme na jeho priateľstvo. Táto viera je pre každého z nás najosobnejšou skutočnosťou, ale je aj vierou spoločenstva Cirkvi. Moja osobná viera sa podieľa na spoločnom presvedčení Cirkvi. Viera iných ľudí ma oslovuje a nesie rovnako, ako príklad mojej viery môže nadchnúť a posilňovať iných. Rok 2013 je jubilejným rokom 1150. výročia príchodu svätých vierozvestov Cyrila a Metoda a je v Cirkvi aj Rokom viery. Výročie príchodu našich svätých vierozvestov a Rok viery sú príležitosťou, aby sme znovu získali pravé poznanie svojej viery a aby sme v podmienkach dnešnej spoločnosti vydali o svojej viere presvedčivé svedectvo. Želám všetkým požehnaný nový rok 2013! (S. Zvolenský, bratislavský arcibiskup)

Nový rok nesie v sebe mnoho silných významov. Z cirkevného hľadiska prežívame dnes stále Vianoce a dnešný deň sa svätí aj ako sviatok Ježišovej matky sťa Bohorodičky. Byť matkou Boha – tomu mnohí nerozumejú, ale pochopiť sa to dá, keď si uvedomíme, že predsa aj my si hovoríme, že sme deťmi Božími. Ide teda o metafory, ale nie rozprávky; ide o skutočnosť vyjadrenú poeticky. Z občianskeho hľadiska je Nový rok začiatkom ďalšieho kalendárneho roka a u nás na Slovensku je dnes aj 20. výročie vzniku štátu, v ktorom žijeme. 20 rokov je pomerne dlhá doba. Za 20 rokov po Prvej svetovej vojne sa Slovensko úžasne rozvinulo, ale na 20. výročie vzniku Československej republiky bola druhá veľká vojna už predo dvermi. Čo sme my urobili za 20 rokov s naším životom, našou krajinou, našou slovenskou cirkvou? Dnes je život iný, mladí ľudia sa vojny neboja, boja sa azda len toho, že nebudú takí bohatí a úspešní ako ich rovesníci v západnej Európe. To je však na ideál primálo. Potiaľ má pravdu pán arcibiskup, keď pripomína hodnotu viery. Čomu veríme? Ježiš to raz jednoducho pomenoval: Kde je tvoj poklad, tam je tvoje srdce... Kde je naše srdce, kde sú naše poklady? Načo najčastejšie myslím, po čom túžim?

Správne pripomína pán arcibiskup, že potrebujeme svedkov viery, aby nás ťahali dopredu. V liste spomenul saleziána Titusa Zemana, ktorý na následky týrania v komunistickom väzení zomrel r. 1969. Tiež Janka Havlíka, študenta teológie, ktorý zomrel na následky väzenia r. 1965. Podnes na neho spomínajú, ako na človeka, ktorý svojou láskavosťou vedel obrátiť aj nepriateľov viery, čo ho väznili. Za blahoslavených a svätých chcú vyhlásiť aj otca a syna Munkovcov. Munkovci boli bohatá židovská rodina, ktorá sa stala katolíckou, syn dokonca vstúpil k jezuitom. Počas vojny, po vypuknutí SNP, aj keď boli pokrstení, zmocnili sa ich Nemci a poslali do koncentráku, kde zahynuli pre svoje židovstvo i pre Ježiša. Tieto príbehy z našej nedávnej minulosti sú mimoriadne silné a kladú nám aj mimoriadne otázky. O čo vám ide dnes, tu na Slovensku, v slovenskej cirkvi? Kde je vaše srdce? Kde bude v novom roku? Pri akých hodnotách, pri akých ľuďoch a nakoľko bude pri Bohu? Dnes sa chceme modliť, aby bolo naše srdce na správnom mieste, tam, kde sú pravé poklady.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 5 x