» články » detail článku

Poklona a meditácia za obnovu cirkvi

február 2013

1.2.2013, piatok

Autor: Karol Moravčík


1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo, úvodné slovo na kľačadle
Od prvého piatku v auguste roka 2011 pripravujeme meditácie o obnove cirkvi podľa knihy Eugena Bisera: Vyznanie viery a Otčenáš. E. Biserovi ide o to, aby sme Vyznanie viery nechápali len ako náuku, ale ako rozhovor viery, a Otčenáš nielen ako prejav úcty, ale najmä ako odpoveď našej (Bohu) opätovanej lásky. Naposledy sme mali meditáciu v januári 2013 na tému Vyznania viery o Duchu Svätom, a cirkvi. Dnes pokračujeme v meditácii o článku viery: verím v cirkev a spoločenstvo svätých.

2. Úvodná modlitba
Pane Ježišu,
ty si nás priviedol k dôvere voči Bohu
a zbavil sa nás strachu z vlastných zlyhaní.
Vždy znova nám dodávaš dôveru
a ukazuješ nám smer v bludisku súčasného sveta.
Chceme sa ťa pridŕžať
a tvoriť spoločenstvo s tebou a našimi bratmi a sestrami tak,
aby si bol viditeľne uprostred nás prítomný.
Amen.

3. Chvíľa ticha

4. Meditácia
E. Biser, Vyznanie viery a Otčenáš (výber zo strán: 115-118).

+V tretej časti Vyznania viery vyznávame vieru v Boha ako Ducha Svätého. To, čo nasleduje za slovami „verím v Ducha Sv.“ ohlasuje dôsledky pôsobenia Ducha Sv. Na prvom mieste je to cirkev, na druhom spoločenstvo svätých, potom odpustenie hriechov, vzkriesenie a večný život. Jednota cirkvi nemôže fungovať ako niečo nariadené; môže byť len žitá a rastúca. Podľa Vyznania viery cirkev ako spoločenstvo svätých rastie aj za hranice priestoru a času. Apoštol Pavol to vyjadril slovami: „Všetko je vaše, svet, život i smrť, prítomnosť i budúcnosť – a vy ste Kristovi a on Boží“ (1 Kor 3,22-23).
+V protiklade k súčasnému individualizmu Pavol hovorí: „tu žije každý pre každého“, alebo ako hovoril Mikuláš Kuzánsky (15. st.): „tu je každý v každom“. Úpadková situácia dnešného individualizmu by mohla viesť k znovuobjaveniu prepojenia všetkých so všetkými. Toto prepojenie, skutočné stretnutie ľudí sa zároveň stáva miestom, kde Ježiš je prítomný medzi svojimi: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18,20).
+Podľa tradičnej predstavy miestom Ježišovej prítomnosti je ľudské srdce. Biser píše: Boha však môžeme poznať len vtedy, ako sa zo svojho srdca otvoríme celku, jednotlivec je sám príliš obmedzený... Iba ako milujúci, ktorý sa otvára celku a nikoho nevynecháva zo svojej pozornosti, získava zamýšľanú šírku, ktorá zodpovedá Bohu. Lebo všetko nezávisí na viere jednotlivca, ale na koncentrácii mnohých v ohnisku, kde je Ježiš a Boh v ňom. Biser pekne píše: Čím viac smerujeme k stredu, k Ježišovi, tým viac s nami koná on sám. Čím viac vedome v neho veríme, tým viac prežívame, že aj on verí nám, dúfa v nás a miluje nás. Takto Ježiš nie je len niekto nami verený (obsah, predmet našej viery), ale on sám je hybnou silou našej viery (hýbateľ viery).
+Cirkev je v tomto chápaní Božie dielo, inšpirované Duchom (podobne, ako je umelecké dielo inšpirované duchom umelca). J. Ratzinger kedysi upozornil, že ak sa nám to nedarí žiť, tak preto, že cirkev nevnímame ako závislú od Božieho Ducha. Vtedy sa do popredia v cirkvi dostávajú zákony, disciplína, ba aj vylúčenia inak zmýšľajúcich, a konanie v cirkvi sa porovnáva nie s evanjeliom a pôsobením Ducha Svätého, ale s cirkevným právom. Úradné je dôležitejšie ako ponuka spásy pre všetkých. Cirkev sa v takomto prípade správa ako Izrael, ktorý sa uzavrel do seba a odmietol Krista. Kristus nikomu nedokazoval, že je nehodný Božej milosti, ale oslovoval ľudí tak, aby zatúžili byť Bohom prijatí a mohli byť spasení. Apoštola Pavla veľmi trápila uzavretosť Izraela (Porovnaj: Rim 9,1-18). Nám musí záležať na tom, aby naša cirkev nebola uzavretá, nemilosrdná, neježišovská, ale otvorená, milosrdná a ježišovská.

5. Chvíľa ticha

6. Otázky:
+Ako vnímam svoju cirkev? Je to pre mňa organizácia, úrad, je to môj kostol, moji známi ľudia, alebo viac – miesto, kde sa mi otvára Boh a kde sa ja otváram ľuďom?
+Nakoľko sú v mojej modlitbe a mojom živote z viery prítomní aj iní ľudia, ich starosti a starosti sveta?
+Čo pre mňa znamenajú zvyky a zákony v cirkvi? Vážim si ich, ale neskrývam sa za ne? Viem, že zvyky a zákony v cirkvi sa v dejinách menia aj vďaka mojej modlitbe a láske voči ľuďom?
+Usilujem sa byť aj ja svedkom a zástupcom Ježišovej cirkvi?

7. Záverečná modlitba
Pane Ježišu Kriste,
ďakujem ti za tvoje oslovenia, ktorými ma vedieš a sprevádzaš.
Ďakujem ti za dar spoločenstva mojich bratov a sestier, uprostred ktorých si snami.
Daj, aby som vytrval na ceste s tebou v otvorenosti voči všetkým,
ktorí ma potrebujú a s ktorými mám spoločne kráčať životom. Amen.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 452 x