» články » detail článku

Homília - Veľkonočný pondelok

Mt 28,8 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)

1.4.2013, pondelok

Autor: Karol Moravčík


Boli sme v týchto sviatočných dňoch často spolu v našom kostole. Takže dnes mám len také dodatky k tomu, čo sme si povedali včera. Najskôr pripomeniem, ako som citoval opáta benediktínov Notkera Wolfa: „Ak nie sme medzi ľuďmi, stratíme zmysel pre realitu.“ Toto na prvom mieste má platiť pre ľudí, ktorí majú nejaké osobitné povolanie, osobitný životný štýl, ako napr. kňazi a mnísi. Iste, aj títo ľudia žijú medzi inými ľuďmi, ale často to môže byť tak, že medzi nimi a ostatnými vznikne akási neviditeľná stena. Samozrejme, stratiť zmysel pre realitu môžu aj ľudia z tzv. svetského prostredia – politici, manažéri firiem, ľudia, ktorí majú prístup k veľkým peniazom a mnohí ďalší. A napokon, poznáme to aj z vlastných rodín, ako často môžu vyrásť neviditeľné steny aj medzi rodičmi a deťmi.

Prekonávať tieto steny, nedovoliť, aby nové vyrastali – to by mala byť jedna z dôležitých úloh nás, kresťanov, v dnešnom svete. Steny, ktoré nás oddeľujú od iných, sú všeobecne zlé, nesprávne. Ale zvlášť to musí platiť pre cirkev. Cirkev ako spoločenstvo Ježišovej viery nesmie dovoliť, aby okolo nej vyrastali takéto steny odcudzenia a nepochopenia. Ako chceme potom hlásať evanjelium a komu? Pritom musí platiť, čo hovorí opát Notker: Nie sme medzi ľuďmi preto, aby sme ich lákali na našu vieru. Sme s nimi preto, lebo je nám s nimi dobre alebo sa o nich zaujímame, prípadne sa jednoducho cítime zodpovední. Ak z nášho spoločenstva s inými vznikne aj vzájomné obohatenie vo viere, tak sme veľmi vďační. Nič sa tu však nemôže diať nasilu alebo tzv. prvoplánovo.

S tým súvisí aj otázka, ktorú občas niektorí kresťania dobromyseľne kladú: Prečo sa Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní nezjavil aj svojim nepriateľom? Veď to by muselo presvedčiť aj Piláta, aj Kajfáša a mnohých ďalších... Ako čítame svedectvá evanjelií, Ježiš sa zjavoval len svojim učeníčkam a učeníkom, svojim priateľom. Aj ich tým prekvapil, nečakali to, a svojej novej skúsenosti mohli len postupne porozumieť. V Matúšovom evanjeliu sa ich pocity označujú dvoma rozpornými pojmami: strach a radosť (Mt 28,8). Na jednej strane sa tešíš, na druhej ešte nechápeš. Takto to často chodí v našom živote. Ale dôležitý je záujem o čosi dôležité, ochota byť dotknutý, niekedy je to priam bolestná túžba, aby si nás niekto všimol. Ako inak by sa taký rybár Peter stretol s Ježišom, ak by v ňom tento záujem nebol? V jeho reči, ktorú nájdeme v Skutkoch apoštolov, sa Peter vyznáva, že Ježiša spoznal ako toho, ktorý „kade chodil, robil dobre a uzdravoval všetkých diablom posadnutých“ (Sk 10,38). Toto ho oslovilo. Ešte viac to muselo osloviť tých, ktorí boli nešťastím priamo postihnutí. Zdá sa, že práve takáto skúsenosť oslobodenia z nešťastia bola na začiatku vzťahu Márie Magdalény a ďalších žien k Ježišovi, ktoré sa na Veľkú noc spomínajú ako najvernejšie Ježišove učeníčky. V Lukášovom evanjeliu nájdeme ich mená v tej súvislosti, že „Ježiša sprevádzali Dvanásti a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a chorôb (Lk 8,1-3). Zaujímavá spoločnosť okolo Ježiša... K podobným ľuďom možno prirátať aj neskoršieho apoštola Pavla, ktorý chcel v mladosti vášnivo bojovať za ortodoxné židovstvo, až kým nespoznal, že to najortodoxnejšie Boh učinil cez Ježiša.

Všetky tieto skúsenosti by sa nikdy nezrodili, ak by Ježiš nemal zmysel pre realitu, ak by nežil medzi ľuďmi ako takými, nielen medzi tými nábožnými. Inak, opát Notker Wolf spomínal v televíznom dokumente, že keď sa stal opátom, prestal sa venovať hudbe pre nedostatok času. Ale potom za ním prišiel jeden z mníchov a povedal mu: Odkedy nehráš, cítiť v kláštore veľké napätie, tvoja hudba nám chýba. Tak pochopil, že pre tzv. dôležitejšie veci nemožno podceňovať hudbu alebo šport, kontakty s ľuďmi a pod. Ale musíme mať v živote poriadok, inak nestihneme nič. (V češtine vydáva knihy Notkera Wolfa Karmelitánske nakladateľstvo a dostať ich kúpiť aj na Slovensku.)

Na záver: ja sám by som mnohé veci nikdy nevedel, ani by ma nenapadli, ak by som okolo seba nemal ľudí, ktorí čítajú iné knihy ako ja alebo pozerajú iné programy v televízii. Ak by ma niekto nezavolal: poď sa pozerať, toto je dobré, nikdy by som ani ten dokument o opátovi Notkerovi nevidel. Podobne nikdy by som niektoré veci nepochopil, ak by som napr. nepočúval ľudí pri spovediach a nebral ich vážne. Toto všetko a mnohé iné znamená byť medzi ľuďmi a zachovať si zmysel pre realitu. A cez vernosť realite, ľuďom, dožiť sa toho, ako nás oslovuje Boh a zjavuje nám Kristovo a raz aj naše vzkriesenie.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 20 x