» články » detail článku

Homília - Nanebovzatie P. Márie

Lk 1,39-56 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)

15.8.2013, štvrtok

Autor: Karol Moravčík


Počas roka slávime v katolíckej cirkvi niekoľko väčších i menších sviatkov Panny Márie. Ten dnešný patrí k najväčším, vo viacerých okolitých krajinách majú aj voľný sviatočný deň. V našom kostole máme na hlavnej stene obraz, ktorý pripomína udalosť zoslania Ducha Sv. na Pannu Máriu a apoštolov. Obraz ukazuje len niekoľko málo osôb spomedzi väčšieho okruhu mužov a žien, ktorí na počiatku patrili k prvému spoločenstvu Ježišových učeníkov a zažili prvé prejavy pôsobenia Ducha Svätého, Ducha Kristovho.

Mária je tradične zobrazená v strede ako hlavná postava, hoci jej nikdy neprislúchala žiadna rozhodovacia právomoc v cirkvi. Napriek tomu je pokladaná za účinnejší nástroj Boží pri hlásaní Ježišovho posolstva ako všetci ostatní učeníci a apoštoli. Pannu Máriu viac ako kohokoľvek iného pokladáme za človeka, ktorý je vzorom v schopnosti Boha počúvať, poslúchať ho a dávať sa mu k dispozícii celým svojím životom.

Práve z tohto dôvodu bola Mária vždy v katolíckej cirkvi mimoriadne uctievaná. Ako vzor viery, ako príklad toho, čo je správna viera, nie ako modla, bohyňa či čarodejka, ktorá zázračne koná a rieši veci namiesto Pána Boha. Panna Mária nie je sekretárkou u Ježiša Krista, ktorá by potichu v zákulisí zariadila, čo sa priamo u Ježiša či Pána Boha zariadiť nedá. V správnej katolíckej tradícii sa Mária nikdy nestavala medzi ľudí a svojho syna a nikdy sa nad iných nepovyšovala. Jej pozícia je dobre vystihnutá v Jánovom evanjeliu, kde počas svadby v Káne Galilejskej pripomína Ježišovi, že na svadbe chýba víno, ale ustarosteným hostiteľom napokon povie: „Urobte všetko, čo vám on povie!“ (Jn 2,5) Mária teda ukazuje na Ježiša, nestavia sa na jeho miesto, ale vedie k nemu. V tejto súvislosti aj názov dnešného sviatku, hoci v mnohom pripomína Kristovo nanebovstúpenie, je iný. Nehovoríme o Máriinom nanebovstúpení, ale nanebovzatí, aby sa jasne odlíšila situácia Márie od situácie Ježišovej. Ježiš tiež koná v spolupráci s Bohom a modlí sa k nemu, Božie pôsobenie v ňom je však celkom jedinečné, a to až tak, že povieme: On je Boží Syn. Áno, aj my ostatní máme byť Božie deti, ale stávame sa nimi práve vďaka zasväteniu sa Bohu cez Ježiša Krista, nie sami za seba. Preto aj v prípade Márie nejde o vlastné vystúpenie do neba, do plnosti života, ale o prijatie, obdarovanie.

V Ríme je najstarším kostolom zasväteným Panne Márii kostol Santa Maria Trastavere. V ňom možno vidieť mozaiku, ktorá znázorňuje Máriino nanebovzatie. Na mozaike sú Ježišovi učeníci, ako smútia pri smrteľnej posteli Panny Márie. Ježiš je zobrazený tak, že z výšin prekračuje pomyselnú hranicu medzi nebom a zemou, aby s láskou vzal do náručia svoju matku. Ona je zobrazená ako maličká postava, temer ako dieťa odeté do svetelných šiat. Ježiš ju dvíha a nesie do Tajomstva Božej lásky, ktoré je znázornené kotúčom pripomínajúcim slnko.
Nanebovzatá Panna Mária je takto od prvých počiatkov kresťanstva zobrazovaná ako symbol nádeje pre všetkých ľudí. Chce nám ukázať, čo nás čaká, ak pôjdeme životom podobne ako ona. Ak sa dáme aj my Bohu k dispozícii, budeme raz aj my vzatí do Božieho náručia, budeme unesení a prijatí Bohom, o ktorom ktosi povedal, že „horí ako slnko nekonečným plameňom lásky, aby sa nám celom daroval“.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 346 x