Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Homília - Krst Krista Pána
Sk 10,34-38 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)
12. 1. 2014, nedeľa
Autor: Karol Moravčík
Ako sa dá o nejakom človeku povedať, že je dobrý? A čo tým vôbec myslíme? Kedysi sa na otázku, kto je dobrý, odpovedalo jednoducho: Dobrý je ten, kto má Boha pri sebe.
Mne sa páči táto definícia dobrého človeka. Nikoho nepoučuje, nemoralizuje, ale konštatuje, komu taký človek verí, koho si váži, kým sa nechá viesť. Dnes na sviatok Krstu Krista Pána počujeme podobnú reč zo Skutkov apoštolov. Podľa slov tejto knihy apoštol Peter v dome pohana Kornélia vysvetlil Ježišovo konanie stručne: Lebo Boh bol s ním. Dobro, dobrota či kvalita nášho života súvisí teda s tým, že máme Boha pri sebe, že je s nami Boh.
Čo sa tým presnejšie myslí a ako na to apoštol Peter prišiel? V 10. kap. Skutkov apoštolov čítame, že Kornélius bol dôstojníkom rímskej armády a býval v meste Cézarea, ktoré bolo v Palestíne postavené pre Rimanov. Čo je zvláštne, hoci sa tento človek živil vojenským remeslom a bol bohatý, bol aj nábožný. Pomáhal ľuďom a rád sa modlil. Keď sa dopočul o Petrovi, chcel sa s ním stretnúť. Peter mal s tým problém, lebo ako Žid nesmel vstúpiť do pohanského domu. Boh mu však zjavil, že „nesmie o nikom hovoriť, že je poškvrnený alebo nečistý človek“ (Sk 10,28). To Petrovi pomohlo, aby prekonal predsudky a prišiel za Kornéliom. Na oplátku sa Kornélius vyznal, že v Petrovi vidí človeka, cez ktorého hovorí Boh, a preto si ho chce vypočuť. Peter začal svoju reč opätovným potvrdením rovnosti všetkých ľudí pred Bohom, a potom prešiel k svedectvu o Ježišovi, cez ktorého Boh ľudí liečil a všetkým robil dobre – lebo bol s ním Boh. Odpoveďou na Petrovo svedectvo o Ježišovi bolo také správanie pohanov, že Skutky apoštolov to nevedeli nazvať inak ako zostúpením Ducha Svätého. Tak ako Duch Svätý kedysi zostúpil na apoštolov a ich blízkych v Jeruzaleme, zostúpil teraz na pohanov. Po tejto skúsenosti Peter prikázal všetkých pokrstiť v Ježišovom mene.
Na tomto príbehu zo Skutkov apoštolov pekne vidíme, čo znamená dostať sa ku krstu, stať sa kresťanom. Na začiatku je túžba byť dobrým človekom. Kornélius chcel byť dobrým človekom. Preto pomáhal iným a súčasne hľadal, čo má veriť, čo si má vážiť. Kto takto hľadá, rád sa nechá poučiť od tých, o ktorých sa zdá, že našli. Tak sa Kornélius dostal k Petrovi. Peter mal najprv pokušenie ako niektorí naši veriaci a kňazi a bál sa kontaktu s človekom, ktorý bol podľa neho pohan a neveriaci. Keď toto pokušenie premohol, otvoril svoje srdce a ústa a svedčil o Ježišovi. Svedčil o tom, s kým bol Boh. Vtedy sa Peter dožil veľkého prekvapenia. Spoznal, že Boh je aj s tými, ktorí nie sú navonok veriaci, ale chcú byť dobrí a hľadajú, čo majú veriť. Petrovo svedectvo však nebolo čosi navyše. Poslúžilo týmto ľuďom ako kľúč k zamknutej miestnosti, v ktorej je poklad. Ten poklad je tam aj bez nášho kľúča. Bez neho by sme sa však k pokladu nedostali, alebo keď, tak veľmi neskoro. Či je naše ohlasovanie evanjelia kľúčom k pokladu alebo prázdnymi rečami spoznáme ľahko: dvere k pokladu, k zostúpeniu Ducha Svätého, sa otvoria alebo nie. Duch, radosť, porozumenie nastane alebo nie.
Naši biskupi nám na Nový rok oznámili, že rok 2014 bude na Slovensku jubilejným rokom úcty k Sedembolestnej Panne Márii. Každý mesiac nám budú posielať k tejto téme texty na meditáciu. V texte nadnes som našiel zaujímavé svedectvo. Určite mnohí z nás už niekedy boli v Lurdskej jaskyni pri Horskom parku v Bratislave. Ako býva zvykom na takýchto miestach, na stenách okolo jaskyne je množstvo ďakovných tabuliek. Je tam aj jedna kamenná tabuľka z 50. rokov minulého storočia. Na nej je krátky text: „Mária vždy pomáha“, a podpis: Peter Korbuly. Zvláštne je, že sa celým menom podpísal sudca, ktorý po roku 1950 spolupracoval s komunistami na odsúdení slovenských biskupov do väzenia (Gojdiča, Vojtaššáka, Buzalku) a osobne odsúdil do väzenia aj bl. sestru Zdenku. Tá tabuľka je svedectvom o jeho hľadaní a obrátení. Vďaka Bohu sú takéto príbehy. Nielen kedysi dávno, keď žili apoštoli, odohrávajú sa aj dnes. Možno práve svedectvo bl. Zdenky a ďalších čestných kresťanov, ktorých mal sudca odsudzovať do väzenia, zapôsobilo na neho tak, ako kedysi Petrovo svedectvo na pohana Kornélia. Bolo tým posledným kľúčom, ktorý mu otvoril cestu k pokladu, k tomu, aby mal aj on Boha pri sebe.
Akými cestami kráčam ja, ako ja hľadám dobro a vieru? Dozrel som na človeka, ktorý má Boha pri sebe? Spomeňme si dnes na sviatok Ježišovho krstu aspoň na niektoré svedectvá, ktoré nás nasmerovali na dobrú cestu, a buďme sami ľuďmi, ktorí iným cestu k tomu, aby mali Boha pri sebe, otvárajú a ukazujú.