» články » detail článku

Modlitba a meditácia za obnovu cirkvi

Máj 2014

2.5.2014, piatok

Autor: Karol Moravčík


1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo, úvodné slovo na kľačadle
Od prvého piatku v auguste roka 2011 sme pripravovali meditácie o obnove cirkvi podľa knihy Eugena Bisera: Vyznanie viery a Otčenáš. Premeditovali sme Vyznanie viery, dnes končíme záverečnou meditáciou o modlitbe Otčenáš. Naposledy sme mali meditáciu vo februári 2014 o prosbe: Odpusť nám naše viny, keďže sme v pôstnom čase vynechali meditácie. Dnes máme tému poslednej prosby Otčenáša: Neuveď nás do pokušenia. Patrí sa spomenúť, že nedávno, dňa 25. 3. 2014, Eugen Biser zomrel vo veku 96 rokov.

2. Úvodná modlitba
Pane Ježišu, naučil si ma oslovovať Boha slovom Otec.
Predsa zostáva okolo mňa a vo mne mnohé,
čo je nejasné a temné.
Chcem dnes prosiť, aby som vždy znova
dokázal vyjsť z temných kútov svojho života, z priepasti záhuby,
a mohol som zažiť tvoju zachraňujúcu prítomnosť.
Amen.

3. Chvíľa ticha

4. Meditácia
E. Biser, Vyznanie viery a Otčenáš (výber zo strán: 169-175).

+Modlitba Otčenáš končí prosbou: A neuveď nás do pokušenia. Aspoň tak je to v Lukášovom evanjeliu. Slová „...ale zbav nás zlého“, nájdeme len u Matúša. Podľa Bisera je to tam navyše. S prosbou o zbavenie pokušenia máme problémy. Nerozumieme, čo je pokušenie v texte Otčenáša a prepadáme dojmu, že Boh sám nás pokúša. Apoštol Pavol to odmieta a píše: „Boh je verný, nedovolí vás skúšať nad vaše sily“ (1 Kor 10,13).
+Pokušenie nezosiela Boh, je dôsledkom ľudskej nedokonalosti; Eugen Biser v odkaze na filozofa Heideggera zaujímavo píše: Otázka Božej zodpovednosti (za naše ťažkosti) sa redukuje na otázku, prečo existuje to jestvujúce, a nie nič. Biser pripomína aj filozofa Kierkegaarda, ktorý otázku: čo je človek, otočil na biblickú otázku: „kde si, človek“ (Gn 3,9). Mnohí moderní ľudia nepociťujú život ako dar, ale ako ťarchu; chceli sa emancipovať aj od Boha, ale nevedia prijať sami seba. Nevedia, kde sú... Trpia úzkosťami a neprijatím, topia sa, ale len niektorí zvolajú ako Peter: Pane, zachráň ma! (Mt 14,30)
+E. Biser pekne píše: Modlitba je otázka o Bohu položená celou existenciou. Odpoveď na ňu nenájdeme v jednom jedinom výroku alebo texte, ale v zjavení Boha v Ježišovi ako v stelesnení Božej prítomnosti. V ňom sa nám dáva Boh poznať. Modlitba a viera sú prepojené. Modlitba je ako koreň viery a viera ako koruna modlitby. Vo vyznaní viery nazývame Boha všemohúcim Otcom a v Otčenáši sa mu prihovárame detsky dôverne – Otecko! Tieto dve modlitby (Verím a Otčenáš) sú ako dve ramená, ktoré vystierame k Bohu, a on sa nás ujíma, vytrháva nás z priepasti a prijíma za svoje deti.
+“Neuveď nás do pokušenia“ je prosba o podanie Božej ruky, aby nám ju podal aj v situácii smrti, je to volanie „de profundis“ (z hlbočín volám k tebe, Pane), z hlbočiny smrti a ničoty. Eugen Biser uzatvára: Ten, v koho veríme, zostúpil z výšky svojej slávy, aby nás priviedol k viere v neho. Odovzdal nám detské oslovenie Boha, ktoré dobýja nebesia a otvára Otcovo srdce. On sám nám ho kladie na pery, a my keď ho opakujeme, už začíname žiť s ním a v ňom.

5. Chvíľa ticha

6. Otázky
+Čo nazývame pokušením? Nenazdávali sme sa, že nás pokúša Boh? (Pokúša nás nanajvýš naša ľudská krehkosť.)
+Kde hľadáme pomoc v pokušení, priepasti smútku, hriechu a smrti?
+Hľadáme pomoc v modlitbe? Aká musí byť naša modlitba, aby otvorila Otcovo srdce? Modlíme sa naozaj s Ježišom, je aj naša modlitba podložená celou našou existenciou?
+Našli sme svoj domov v Otcovom srdci, ako nám ho zjavil Ježiš?

7. Záverečná modlitba
Bože, Otec, Otecko!
Takto nás naučil oslovovať ťa menom tvoj Syn a náš brat Ježiš.
Bože, Otče náš, uznávame ťa za všemocného,
v tvojej moci hľadáme útechu a pomoc.
Predovšetkým sa však spoliehame na tvoje srdce,
ktoré nám odkryl Ježiš.
Sme pri tebe, lebo ty prvý si sa k nám sklonil.
Dôverujeme ti, lebo ty prvý si nás objal.
Nech zostaneme s tebou v trvalom objatí!
Amen.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 135 x