» články » detail článku

Modlitba a meditácia za obnovu cirkvi

August 2014

1.8.2014, piatok

Autor: Karol Moravčík; Silvia Vachálková


1. Privítanie
Milí priatelia, ďakujem Vám všetkým, ktorí radi prichádzate na modlitbu a meditáciu za obnovu cirkvi, ktorú pripravujeme už mnoho rokov na prvý piatok. Modlíme sa za obnovu cirkvi vo svete i v našej farnosti. Pri našej meditácii najprv pomenujeme tému alebo problém, za ktorý sa modlíme, ktorý nás trápi. Potom sa stíšime v tichej modlitbe. Potom na náš problém budeme hľadať odpoveď v Božom slove a meditácii. Nasledujú naše otázky a záverečná modlitba.

2. Problém (Silvia)
Minulý mesiac sme meditovali, prečo je obnova cirkvi taká ťažká. Povedali sme si, že aj preto, lebo v cirkvi nejde len o hriechy nás jednotlivcov, ale často aj o systémové alebo tzv. štrukturálne hriechy. Prirovnali sme ich zauzleným povrázkom, ktoré sa ťažko rozmotávajú. Podľa pápeža Františka patrónkou rozviazania našich problémov môže byť „Panna Mária rozväzujúca uzly“ (viac o nej na našej nástenke). Uzol možno chápať aj ako nošu, batoh, ktorý je naplnený sebeckosťou, povrchnosťou, nadutosťou a inými nánosmi praktizovanej moci a ľahostajnosti. V Lukášovom evanjeliu je Panna Mária predstavená ako počúvajúca a slúžiaca žena. O chvíľu si prečítame rozprávanie o návšteve Márie u Alžbety. Pri tomto čítaní si môžeme uvedomiť, že práve výmena obsahu batoha je dosiahnuteľná počúvaním a službou, ktoré majú byť na začiatku rozväzovania našich problémov i na začiatku obnovy cirkvi. Počúvanie sa myslí ako načúvať, zachytávať či všímať si problémy spoločnosti, cirkvi, jednotlivcov, a nezostať hluchí, ale vedieť počuté pretaviť do skutkov; mať rešpekt pred každým blížnym a s pokorou ho vypočuť. Pred ostatnou pápežskou voľbou kardináli cirkvi žiadali zvoliť takého človeka za pápeža, ktorý reformuje vedenie cirkvi v Ríme tak, aby nepôsobilo ako centrum moci, ale ako príklad pravej služby. Pápež František od svojho zvolenia snaží sa uskutočňovať túto úlohu: Nie vládnuť, ale slúžiť. Slúžiť iným s úctou. Počúvať o starostiach a trápeniach opustených, týraných, osamelých i chudobných ľudí. Neťažiť z pozície svojho postu, neizolovať sa od potrieb a starostí tých, ktorí nevládzu, ktorí sú zaznávaní spoločnosťou, pritom túžia po poznaní i po láske. Modlime sa dnes, aby sme neboli ľuďmi, ktorí nevnímajú dianie okolo seba a neboli zahľadení len do seba, ale mali sme srdcia schopné a ochotné počúvať a s láskou vedeli slúžiť.

3. Stíšenie a úvodná modlitba (pieseň na poklonu z JKS; otvorenie svätostánku, kadidlo)
Pane Ježišu, ty si pripomínal svojim učeníkom, aby sa neusilovali o moc a úspech vo svete, ako to robia svetskí vladári, ale aby uverili, že prvý z nich je ten, kto najviac slúži. Otvor nám oči i srdce, aby sme počúvali na tvoje slovo a vnímali potreby našich blížnych, najmä trpiacich, a ochotne im slúžili v tvojom mene a podľa tvojho príkladu. Amen.

4. Božie slovo (Lk 1, 39-45) (posadíme sa; Silvia)
Prečítame si úryvok z evanjelia podľa Lukáša.
V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, pohlo sa dieťa v jej lone a Duch Svätý naplnil Alžbetu. I zvolala hlasno: Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života! Ale ako to, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, od radosti sa pohlo dieťa v mojom živote. Blahoslavená, ktorá uverila, lebo splní sa, čo jej oznámil Pán.

5. Meditácia
V evanjeliu o návšteve Panny Márie u Alžbety spomína sa všedná situácia, ktorá na prvé počutie nemá nič spoločné s veľkými témami nášho sveta. Nestretávajú sa tu dvaja králi, ani múdri učenci, ani dvaja biskupi, ale dve tehotné ženy. Tehotenstvo prináša žene radosť, ale často aj veľké ťažkosti. V dávnejších časoch sa dokonca tehotenstvo a pôrod rovnali vážnemu ohrozeniu na živote, keďže mnoho žien zomieralo pri pôrode. Kým na ceste do Betlehema sa spomína ako Máriin sprievodca Jozef, na ceste do nebezpečného hornatého kraja, zdá sa, že Mária išla sama. Situácia Alžbety bola ešte ťažšia. Ako staršia žena asi nemala bezproblémové tehotenstvo a jej muž Zachariáš sa tiež nespomína ako nápomocný. Naopak, on, hoci bol kňaz, pre svoju nedôveru v Boha zostal až do narodenia svojho syna nemý. Čo dodávalo silu Márii a Alžbete? O Márii sa evanjelium vyjadruje, že bola pokorná pred Pánom, ale tiež, že sa nebála Bohu pri svojej modlitbe klásť otázky; Márii bolo jasné, že chce Bohu slúžiť a konať podľa jeho slova (Lk 1, 26-38). Alžbeta je tiež pokorná, tiež vie počúvať na Božie slovo, preto ju Duch Svätý naplnil. Prejavilo sa to aj tým, že vedela rozpoznať, ako Boh koná v živote mladšej príbuznej, a oceniť, že Mária na rozdiel od jej manžela uverila, čo jej oznámil Pán. A neostala len pri tom, ale rozhodla sa ísť ku svojej tete podeliť sa so svojou radosťou, čím priniesla i posilu tehotnej Alžbete.

V našej cirkvi niektorí obdivujú tých, čo majú funkcie a moc. Mnohí biskupi, kňazi a veriaci prepadajú pokušeniu „byť videní“. Sú kostoly a farnosti, kde svoju moc dáva pocítiť aj kostolník, nielen farár. Občas sa vyskytne aj starší miništrant, ktorý sa rád predvádza a vládne nad mladšími. Niektorí ľudia majú radi okázalú nabubrenú bohoslužbu a ani si neuvedomujú, že nepočujú tichý Boží hlas. Ak nám však naše modlitby a náš spôsob života nepomáhajú počuť Boží hlas, nedokážeme rozpoznať, kde a ako v našej cirkvi, farnosti, rodine koná Pán: cez ktorého nenápadného človeka, cez ktorú ženu, cez ktoré dieťa prichádza Pán k nám. Kto nepočúva Boha, nevidí ani potreby blížnych a nikomu neslúži. Prvé gesto pápeža Františka v úrade bolo gesto pokory, keď najprv poprosil, aby sa ľudia pomodlili zaňho, aby jeho požehnali, až potom dal požehnanie on. Prvá jeho cesta v úrade neviedla niekam, kde by sa nechal oslavovať, ale na ostrov Lampedusa, aby si uctil stroskotancov z Afriky, posledných medzi najbiednejšími. Väčšina z tých chudákov nebola kresťanmi. Ak chceme niečo dobré urobiť pre obnovu našej cirkvi, prijmime príklad pápeža Františka, prijmime príklad Márie a Alžbety. Učme sa navzájom počúvať – jeden druhého a nášho Pána, učme sa slúžiť. Učme sa v škole ľudskosti a nie zákazom a nariadeniam. Služba sa môže prejaviť aj láskavým slovom tak, že by sme sa mali snažiť s citom pochopiť človeka a nie na neho pôsobiť „silnými“ argumentmi danými „zhora“ od nadriadených. Počúvať na rozkaz iného, bez porozumenia zmyslu rozkazu je neľudské. Počúvanie by nás malo viesť k hlbšiemu porozumeniu a následne k jeho realizácii. Otvorené srdce nám dáva silu, aby sme sa dokázali navzájom počúvať a pomáhať si. Počúvajúci človek je pokorný, nevytvára si falošné predstavy. Je to človek autentický, ktorý si uvedomuje svoju hodnotu, preto si váži seba samého, je otvorený voči Bohu a slúži iným ľuďom.

6. Chvíľa ticha

7. Otázky (Silvia)
• Pomáha mi moja modlitba stíšiť sa a počuť Pána, ako ho počuli Mária a Alžbeta?
• Dokážem počúvať tak, že sa prijmem taký, aký som v skutočnosti a akceptujem výzvu slúžiť iným, alebo sa mi počúvanie spája s podceňovaním seba a následne uzavretím sa do seba?
• Keď počúvam Božie slovo, mám otvorené srdce pre Boha a iných alebo ho počúvam len povrchne bez hlbšieho významu?
• Kde slúžim ako služobnica, služobník Pána? Ako konkrétne môžem poslúžiť v mojom prostredí, aby som pomohol, pomohla obnove cirkvi?

8. Záverečná modlitba (na kľačadle)
Môj Pane, zo srdca ľutujem všetky svoje hriechy, obmy moje srdce svojou svätou krvou. Pre tvoje milosrdenstvo prosím, aby si mi dal milosť nového obrátenia.
Môj Pane, v sile tvojho kríža chcem odpustiť každému, kto ma niekedy zranil. Ty si sa pred smrťou modlil: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ Milosrdný Pane, nauč ma milosrdenstvu aj vtedy, keď sa mi zdá, že je nad moje sily.
Zriekam sa pokušenia zatvrdiť sa, nechcem v sebe živiť hnev, horkosť a sebaľútosť. Zriekam sa každej túžby po pomste a odplate, chcem požehnať všetkým, ktorí mi akokoľvek ublížili. Prosím aj za odpustenie všetkého, čím som ja niekedy zranil iných, a to aj nevedomky.
Môj Pane, odním mi srdce kamenné a daj mi srdce z mäsa, naplň ho svojou pokorou a miernosťou, obmäkči ho svojím milosrdenstvom.
Vrúcne ťa prosím o Ducha Sv., aby som dokázal milovať teba i blížnych, bojovať dobrý boj a voliť skutočné dobro. Daj, aby som sa nespoliehal len na svoje sily a nikdy nestrácal nádej, ktorá nesklame, lebo je ukotvená v tvojej moci a láske.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 34 x