» články » detail článku

Modlitba a meditácia za obnovu cirkvi

september 2014

5.9.2014, piatok

Autor: Karol Moravčík; Mária Jediná


1. Privítanie
Milí priatelia, ďakujem Vám všetkým, ktorí radi prichádzate na modlitbu a meditáciu za obnovu cirkvi, ktorú pripravujeme už po mnohé roky na prvý piatok. Modlíme sa za obnovu cirkvi vo svete i v našej farnosti. Pri našej meditácii najprv pomenujeme tému alebo problém, za ktorý sa modlíme, ktorý nás trápi. Potom sa stíšime v tichej modlitbe. Potom na náš problém budeme hľadať odpoveď v Božom slove a meditácii. Nasledujú naše otázky a záverečná modlitba.

2. Problém (Mária Jediná)
Pri našich meditáciách o obnove cirkvi držíme sa v ostaných mesiacoch obrazu, ktorý odporúča pápež František. Je to obraz „Panny Márie rozväzujúcej uzly“ (viac o nej máme na našej nástenke).
Minulý mesiac sme mali meditáciu o tom, že Mária bola počúvajúca a slúžiaca žena a že postoj počúvania a služby sa čaká aj od nás. Dnes budeme meditovať o tom, ako je potrebné, aby sme v našej farnosti a celej cirkvi neprijímali veci jednoducho len také, aké sú, ale podľa príkladu Panny Márie, aby sme všetky udalosti uchovávali vo svojom srdci a premýšľali o nich. V úplnom protiklade k postoju Márie je postoj tých kresťanov, ktorí nechcú rozmýšľať, ani nič precítiť vo svojom srdci. Patrí to k veľkým bolestiam našej cirkvi, že veľa ľudí, ktorí sa pokladajú za kresťanov, o ničom nerozmýšľajú z hľadiska svojej viery. Nie sú to však len tí, čo málo chodia do kostola, ale aj tí, čo chodia síce často, ale nerozmýšľajú a nepreciťujú, len automaticky opakujú to, na čo sú zvyknutí. Len, kto premýšľa a cíti, kto spolucíti, môže byť tvorcom udalostí vo svojom súkromí, v rodine, cirkvi a celej spoločnosti.

Panna Mária vo svojej vnímavosti a svojom premýšľaní nie je príkladom len pre kňazov, ale pre všetkých nás. Pri obnove cirkvi a pri tvorbe nášho života sa nemôžeme spoliehať len na iných, a to ani na pápeža, biskupov a kňazov, ale sami musíme byť premýšľavými veriacimi ľuďmi, ktorí vnímajú a tvoria pozadie udalostí svojho života.

Mnohí z nás často len pasívne prijímame všetko to, čo sa okolo nás deje a čo počúvame, no k srdcu či rozumu si to nepripustíme. Napr. počujeme o tom, že náš sused, priateľ či známy má vážne finančné, rodinné alebo zdravotné problémy. A čo urobíme my? Máme otvorené oči a srdce, aby sme pomohli, alebo sa stiahneme a povieme si: Veď má svoju rodinu; ja som iba sused, aj tak nič nemôžem, radšej sa pomodlím..? Pritom by možno stačilo zaklopať, povedať slovko- dve, zastaviť sa, nájsť si čas, porozprávať sa a ukázať, že vieme spolu niesť naše starosti. Čo platí pre malé osobné problémy, platí aj pre veľké problémy vo farnosti a v celej cirkvi vo svete.

3. Stíšenie a úvodná modlitba (pieseň na poklonu z JKS; otvorenie svätostánku, kadidlo)
Pane Ježišu,
často mám dojem, že ma tlačí príliš veľa starostí a že nedokážem vziať na seba ďalšie, najmä starosti iných ľudí. Ty si mal matku, ktorá sa starosťami a nečakanými udalosťami svojho života nedala zatlačiť, ale prijímala ich do svojho srdca a premýšľala o nich. To jej umožnilo, aby úlohami a udalosťami života rástla a cez ne sa učila, ako žiť podľa Božej vôle. Prosím ťa o silu a povzbudenie, aby som sa udalosťami môjho života nedal zatlačiť do nemoty a povrchnosti, ale prijal do svojho srdca všetko, čo sa mi udeje, a učil sa na všetky dôležité udalosti vnímavo, zo srdca, viery i rozumu odpovedať. Amen.

4. Božie slovo (Lk 2, 15-20. 41-43. 46. 48-51 (posadíme sa; M. Jediná)
Prečítame si slová evanjelia podľa Lukáša:
Keď anjeli odišli do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané... Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal Ježiš dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali... Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky... Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.

5. Meditácia
O niektorých ľuďoch sa hovorí, že sú ako kameň vo vode – zvonka mokrý, zvnútra suchý; alebo ako pršiplášť, po ktorom stečie voda pri daždi... Takí ľudia, ktorí sa nedajú dotknúť udalosťami ich vlastného života a života ich blížnych, nie sú však tvorcami udalostí, lebo im nerozumejú a zostávajú nimi nedotknutí. Takí ľudia sú často manipulovaní inými a čo je horšie, môžu sa stať necitnými k svojmu okoliu. Sv. František Assiský, ktorého meno a život prijal súčasný pápež za vzor pre obnovu cirkvi, často hovorieval, že to, ako žije a čo chce urobiť pre obnovu cirkvi, nerobí na pokyn pápeža, biskupa či niekoho iného z predstaviteľov cirkvi, ale len na Boží pokyn: Zjavil mi to Boh sám.
Podľa známych rozprávaní z Lukášovho evanjelia Panna Mária tiež dostala zjavenie priamo od Boha. Nie je to len prípad Márie. Aj betlehemskí pastieri dostali zjavenie od Boha. A podobne zjavenie od Boha dostávame aj my. Rozdiel býva v tom, že my často ako tí pastieri len komentujeme, mudrujeme, tešíme sa, hneváme sa alebo sa nad niečím divíme. Mali by sme však ako Mária uchovávať udalosti vo svojom srdci a premýšľať, a potom Bohu za seba aj odpovedať. Ani pre Máriu to nebolo celkom jednoduché. Lukášovo evanjelium spomína, ako ťažko prijala, keď chlapec Ježiš zostal bez rodiny v Jeruzaleme. Text evanjelia o tejto udalosti však tiež končí slovami: Jeho matka zachovávala všetky Ježišove slová vo svojom srdci.

Boh k nám hovorí sám, ale robí to cez udalosti a ľudí v našom živote. Hovorí k nám aj cez naše deti a nemusí byť tým dieťaťom, ako v prípade Márie a Jozefa, priamo Ježiš. Napokon, preto dávame krstiť svoje deti, lebo chceme, aby v nich Boh pôsobil a oni mu odpovedali slovami i životom. Tak to má byť aj v našom živote.

Sv. František Assiský šiel za biskupmi, šiel za pápežom, lebo ich úlohu v cirkvi uznával, ale zároveň sa snažil o ich obrátenie k chudobnému a bratskému životu podľa Ježišovho príkladu. Po 800 rokoch sa v súčasnosti sám pápež prihlásil k takémuto životu a snaží sa odstrániť všetko, čo na cirkvi, na živote nás kresťanov, zvlášť tých, čo majú vyššie postavenie, je pyšné, nebratské, nesesterské, odtrhnuté od starostí chudobných ľudí. Začať máme tým, že ako Mária, ako František, budeme počúvať Boha samého a že budeme premýšľaví, aby sme boli schopní rozpoznať, čo nám hovorí, lebo Boh k nám hovorí cez udalosti a ľudí z nášho života.

6. Chvíľa ticha

7. Otázky (Mária Jediná)

• Nevyhováram sa často na veľa starostí? Nemal by som sa radšej stíšiť a uchovať si v srdci všetky dôležité udalosti, aby som potom mohol konať tak, ako spoznávam, že je správne?
• Mám otvorené oči a srdce a vidím problémy, starosti iných okolo seba?
• Rozmýšľam nad tým, čo sa okolo mňa deje, alebo to iba hodím za seba – nech o tom rozmýšľajú iní? Alebo si nájdem čas na rozhovor, na stretnutie, a niečo konám?
• Dotkne sa ma príbeh môjho suseda? Často má finančný, zdravotný či iný problém, no uzatvorí sa do seba a nehovorí o tom. Mám otvorené oči a srdce, aby som to videla a priložila ruku k dielu?

8. Záverečná modlitba (na kľačadle)
Môj Pane, zo srdca ľutujem všetky svoje hriechy, obmy moje srdce svojou svätou krvou. Pre tvoje milosrdenstvo prosím, aby si mi dal milosť nového obrátenia.
Môj Pane, v sile tvojho kríža chcem odpustiť každému, kto ma niekedy zranil. Ty si sa pred smrťou modlil: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ Milosrdný Pane, nauč ma milosrdenstvu aj vtedy, keď sa mi zdá, že je nad moje sily.
Zriekam sa pokušenia zatvrdiť sa, nechcem v sebe živiť hnev, horkosť a sebaľútosť. Zriekam sa každej túžby po pomste a odplate, chcem požehnať všetkým, ktorí mi akokoľvek ublížili. Prosím aj za odpustenie všetkého, čím som ja niekedy zranil iných, a to aj nevedomky.
Môj Pane, odním mi srdce kamenné a daj mi srdce z mäsa, naplň ho svojou pokorou a miernosťou, obmäkči ho svojím milosrdenstvom.
Vrúcne ťa prosím o Ducha Sv., aby som dokázal milovať teba i blížnych, bojovať dobrý boj a voliť skutočné dobro. Daj, aby som sa nespoliehal len na svoje sily a nikdy nestrácal nádej, ktorá nesklame, lebo je ukotvená v tvojej moci a láske.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 331 x