» články » detail článku

Modlitba a meditácia za obnovu cirkvi

Október 2014

3.10.2014, piatok

Autor: Karol Moravčík; Zuzana Vargová


1. Privítanie
Milí priatelia, ďakujem Vám všetkým, ktorí radi prichádzate na modlitbu a meditáciu za obnovu cirkvi na prvý piatok. Modlíme sa za obnovu cirkvi vo svete i v našej farnosti. Pri našej meditácii sa snažíme pomenovať tému alebo problém, za ktorý sa modlíme, ktorý nás trápi. Potom sa stíšime v tichej modlitbe a na náš problém hľadáme odpoveď v Božom slove a meditácii. Nasledujú naše otázky a záverečná modlitba.

2. Problém (Zuzana Vargová)
Pri našich meditáciách o obnove cirkvi nám v ostatných mesiacoch pomáha obraz, ktorý odporúča pápež František. Je to obraz „Panny Márie rozväzujúcej uzly“ (viac o nej na našej nástenke). Minulý mesiac sme mali meditáciu o tom, že Mária bola žena, ktorá o všetkých dôležitých udalostiach premýšľala a uchovávala si ich vo svojom srdci. Dnes si všimneme Máriu ako ženu, ktorá sa nezľakne vážnych rozhodnutí, aj keď budú sprevádzané mnohými bolesťami. Dôležité sú najmä tie rozhodnutia, ktorými si volíme to, čo sme spoznali ako správne, ako vôľu Božiu. Zaiste, spoznať, čo je správne, čo od nás chce Boh, si žiada sústredené dlhodobé premýšľanie a úprimnú modlitbu (práve o tom bola meditácia minulý mesiac).
O chvíľu si prečítame z evanjelia proroctvo, ktoré povedal Márii a Jozefovi prorok Simeon. Keď sa modlíme za obnovu cirkvi v našej farnosti a vo svete, položme si otázku, či aj nám bolo adresované nejaké podobné proroctvo. Proroctvo, ktoré nás pozýva konať podľa Božej vôle a nezľaknúť sa ťažkostí. Márii povedal Simeon, čo ju čaká v súvislosti s poslaním jej syna Ježiša. V katolíckej cirkvi vo svete ako veľkú prorockú udalosť vnímame II. vatikánsky koncil, ktorý sa konal pred 50. rokmi. V súvislosti s jeho pochopením a uplatňovaním tiež nastali veľké ťažkosti a prekážky. Mnohí v našej cirkvi sa zľakli toho, čo všetko koncil otvoril a k akým zmenám viedol a namiesto toho, aby s vierou vo vedenie Ducha Svätého skúmali potrebné zmeny, začali seba a cirkev uzatvárať pred dialógom a riešením problémov.
V našej farnosti môžeme ako prorocké znamenie vnímať samotnú zmenu obce Devínska Nová Ves po príchode tisícov nových obyvateľov pred 25 rokmi, ale aj nové možnosti, ktoré ponúkli politické zmeny po roku 1989. Zároveň sme všetci súčasťou celosvetových zmien, ktoré priniesli nové technológie, ako sú počítače, mobily, internet... Naša farnosť už nebude nikdy taká ako v minulosti. Zmenám okolo nás sa ale nemáme pasívne prispôsobovať. Nejde však o povrchné novoty, ale o prihlásenie sa k Ježišovi v nových podmienkach, aby tak ako povedal Simeon, bol Ježiš a jeho evanjelium smernicou pre naše konanie. Preto dnes pri modlitbe za obnovu cirkvi chceme sa zvlášť modliť, aby sme v cirkvi na Slovensku rozlišovali, ktoré bolesti si spôsobujeme sami odmietaním Božej vôle pre dnešok a ktoré bolesti naopak máme prijať, aby sme dnes ako ľudia cirkvi nasledovali Ježiša. Podľa príkladu Panny Márie nechceme sa báť ťažkostí, ktoré sú s tým spojené.

3. Stíšenie a úvodná modlitba (pieseň na poklonu z JKS; otvorenie svätostánku, kadidlo)
Pane Ježišu,
prorok Simeon tvojej matke predpovedal, že jej srdce prebodne meč. Myslel na meč ako bolesť, ktorá súvisela s tvojím poslaním. Tvoja matka mala zažiť, ako ťa mnohí ľudia spochybňujú a odmietajú a napokon aj ukrižujú. Bolo to o to horšie, že išlo zväčša o ľudí, ktorí sa nazdávali, že ubližovaním tebe slúžia Bohu. Prosím ťa o dar rozlíšenia, aby som vedel prijať bolesť spojenú s úprimným nasledovaním teba a nezapríčiňoval bolesť, ktorú zaviním svojimi hriechmi. Amen.

4. Božie slovo (Lk 2, 21-35 (posadíme sa; Zuzana Vargová)
Prečítame si slová evanjelia podľa Lukáša:
Po ôsmich dňoch, keď bolo treba chlapca obrezať, dali mu meno Ježiš.., a keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi... V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“ Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, a tvoju vlastnú dušu prenikne meč, – aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“

5. Meditácia
Proroctvo Simeona je na Slovensku známe, často sa číta pri bohoslužbách k úcte Panne Márii ako Sedembolestnej. Čo nám však Simeonove slová vlastne ohlasujú? Pripomínajú nám, že Ježišovo evanjelium nie je uspávanka, ale dôvod súhlasu alebo odporovania. Každý sa pri Ježišovi musí rozhodnúť. S ním padneme alebo vstaneme. Ale prečo je to také vážne? Lebo to, čo kresťan nasleduje, je Ježiš a jeho evanjelium. Ježiš neskončil na tróne, ale na kríži. Kto dôsledne žije podľa Ježišovho evanjelia, tiež bude trpieť. To povedal Simeon Márii. Iste, netreba sa hanbiť za to, ak sa netešíme na utrpenie. Ale hanbiť sa musíme, ak nie sme ochotní trpieť kvôli svojej láske. Ak je pre kresťana jeho láskou Ježišovo evanjelium, práve preň by sme mali mať ochotu aj trpieť.
Vieme však rozlíšiť, ktoré bolesti sú chcené Bohom a ktoré naopak pochádzajú z toho, že nekonáme podľa Božej vôle? Voči kresťanskej viere a cirkvi určite jestvuje vo svete aj zloba a nenávisť. Mnohí ľudia majú voči viere a cirkvi predsudky. Na druhej strane máme dosť ľudí v cirkvi, ktorí za každou kritikou voči sebe nevidia svoje vlastné hriechy, ale nenávisť nepriateľov cirkvi. Je to však naozaj tak? Nie je to temer rúhanie, ak si nepriznáme vlastné chyby a nechceme vidieť, že mnohí ľudia ani tak neodporujú viere, ale odmietajú nás a naše hriechy?
Aby sme tomu porozumeli, stačí sa vrátiť k Ježišovi. Kto nenávidel Ježiša a kto ho ukrižoval? Neboli to obyčajní hriešni chudobní ľudia, ale ľudia moci. Moci svetskej i náboženskej. Podobne je to aj v súčasnosti. Najväčšími nepriateľmi viery sú ľudia moci, mocichtiví, sebeckí a pyšní, ktorí sa nikomu nechcú podriaďovať, ale chcú žiť na úkor ostatných. Osobne som nikdy nezažil nenávisť alebo odpor od obyčajných ľudí za to, čo robím ako kňaz. Ak niekto mal výhrady, tak to bolo vtedy, ak mal zlé skúsenosti s niektorým nechápavým a namysleným kňazom, prípadne s nechápavými a agresívnymi veriacimi, nie s Ježišom a jeho evanjeliom. Často som však zažil odpor, podozrievanie a ubližovanie od ľudí, ktorí sa pokladali za veriacich, ale presadzovali najmä vlastné sebecké záujmy.
Pápež František často pripomína, že v dnešnom svete je obrovské množstvo utrpenia, a ľudia od cirkvi očakávajú, že bude znamením blízkosti, dobroty, solidarity a Pánovho milosrdenstva. Pri pohľade na množstvo problémov nám však hrozí, že sa zľakneme a uzavrieme do seba. Pápež takýto postoj nazýva pokušením pýchy a klerikalizmu, pokušením uzavrieť vieru do poučiek tak, ako to robili zákonníci a farizeji. Tomuto pokušeniu prepadajú niektorí kňazi, biskupi a veriaci, ktorí chcú mať všetko prehľadné a jasné, chcú presne pomenovať, kto je dobrý a kto zlý. Pritom nechcú vidieť, že ľuďom nepomáhajú liečiť ich rany. „Cirkev je dnes ako poľný lazaret, medzi nami je mnoho zranených ľudí“, hovorí pápež František. „Ľudia od nás nepotrebujú počuť výčitky, prečo sa dostali do svojej zlej situácie, ale blízkosť!“
Bolesť, ktorú prežívame podľa príkladu Sedembolestnej, má byť bolesť ľudí, ktorým sa súcitne venujeme, prípadne námaha, ktorá je s tým spojená. Nie bolesť, ktorú cítime, keď ľudia kritizujú našu pýchu, farizejstvo a neochotu slúžiť.

6. Chvíľa ticha

7. Otázky (Zuzana Vargová)

• Čo znamená trpieť spolu s Ježišom ako Mária? Ktoré z našich trápení sú následkom našich hriechov a ktoré sú dôsledkom toho, že nasledujeme Ježiša a jeho evanjelium?
• Dokážem prijať kritiku vlastných chýb bez výhovoriek a bez presúvania viny na iných? Viem vysloviť pravdivú kritiku bez strachu a pokušenia z pýchy?
• Snažím sa ponúknuť svoju blízkosť ľudom, ktorí sa dostali do zlej životnej situácie, alebo ich len kritizujem a poukazujem na ich zlyhania?
• Usilujem sa spoznať, čo je v mojom živote správne, čo je Božia vôľa? Mám odvahu tak ako Mária urobiť v mojom živote vážne rozhodnutie, aj keď bude sprevádzané mnohými bolesťami?

8. Záverečná modlitba (na kľačadle)
Môj Pane, zo srdca ľutujem všetky svoje hriechy, obmy moje srdce svojou svätou krvou. Pre tvoje milosrdenstvo prosím, aby si mi dal milosť nového obrátenia.
Môj Pane, v sile tvojho kríža chcem odpustiť každému, kto ma niekedy zranil. Ty si sa pred smrťou modlil: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ Milosrdný Pane, nauč ma milosrdenstvu aj vtedy, keď sa mi zdá, že je nad moje sily.
Zriekam sa pokušenia zatvrdiť sa, nechcem v sebe živiť hnev, horkosť a sebaľútosť. Zriekam sa každej túžby po pomste a odplate, chcem požehnať všetkým, ktorí mi akokoľvek ublížili. Prosím aj za odpustenie všetkého, čím som ja niekedy zranil iných, a to aj nevedomky.
Môj Pane, odním mi srdce kamenné a daj mi srdce z mäsa, naplň ho svojou pokorou a miernosťou, obmäkči ho svojím milosrdenstvom.
Vrúcne ťa prosím o Ducha Sv., aby som dokázal milovať teba i blížnych, bojovať dobrý boj a voliť skutočné dobro. Daj, aby som sa nespoliehal len na svoje sily a nikdy nestrácal nádej, ktorá nesklame, lebo je ukotvená v tvojej moci a láske.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 37 x