» články » detail článku

Modlitba a meditácia za obnovu cirkvi

november 2014

7. 11. 2014, piatok

Autor: Karol Moravčík; Mária Syneková


1. Privítanie
Milí priatelia, ďakujem Vám všetkým, ktorí radi prichádzate na modlitbu a meditáciu za obnovu cirkvi na prvý piatok. Modlíme sa spoločne za obnovu cirkvi vo svete i v našej farnosti. Pri našej meditácii pomenujeme najprv tému alebo problém, za ktorý sa modlíme, ktorý chceme riešiť. Potom sa stíšime pri modlitbe a v Božom slove a meditácii hľadáme odpoveď na náš problém. Nasledujú otázky a záverečná modlitba.

2. Problém (Mária Syneková)
Pri našich meditáciách o obnove cirkvi nám v ostatných mesiacoch pomáha obraz, ktorý odporúča pápež František. Je to obraz „Panny Márie rozväzujúcej uzly“ (obraz je na našej nástenke). Minulý mesiac sme mali meditáciu o tom, že Mária bola žena, ktorá sa nezľakla vážnych rozhodnutí, aj keď boli sprevádzané bolesťami. Dnes si všimneme Máriu ako ženu, ktorá zažila aj nenávisť, neprajnosť a závisť, hoci sama nikomu neublížila. Ako čítame v Matúšovom evanjeliu, pred zlobou ľudí musela opustiť svoj domov a utiecť do vyhnanstva.
Keď sa dnes modlíme za obnovu cirkvi v našej farnosti a vo svete, myslime zvlášť na kresťanov, na katolíkov, ktorí kvôli neprajnosti vlastných boli umlčaní, prenasledovaní či dokonca vyháňaní z cirkvi. Myslime tiež na tých, ktorí pre zlobu ľudí museli opustiť svoje domovy a prišli o svojich blízkych. Pýtajme sa, ako môžeme pomôcť, aby sa v cirkvi cítili všetci doma, aby v našej cirkvi nebolo miesto pre ohováranie a osočovanie, ale pre pochopenie a správne usmernenie. Premýšľajme, ako môžeme pomôcť, aby sme ako veriaci boli známi svojím záujmom a svojou schopnosťou pomôcť práve tým ľuďom, ktorí sa ocitli v ťažkých sociálnych a duchovných situáciách. Učme sa v našej cirkvi, zvlášť na Slovensku, väčšej vzájomnej úcte a pochopeniu. Modlime sa dnes, aby sme sa neznížili k urážkam a ubližovaniu vo vnútri cirkvi a aby sme unáhlene nesúdili iných za ich postoje a názory. A tiež za to, ak nám iní ublížia, aby sme vydržali ako Mária a dokázali tieto bolesti pretrpieť, nezatrpknúť a odpustiť.

3. Stíšenie a úvodná modlitba (pieseň na poklonu z JKS; otvorenie svätostánku, kadidlo)
Pane Ježišu, ty dobrý a svätý, si mnohokrát od ľudí zažil nepochopenie a neprijatie. Zažil si aj odsúdenie od vlastných, ktorí ťa vydali na smrť. Hoci si často sám nemal kde hlavu skloniť, vytváral si domov pre všetkých stratených a ranených ľudí. Cez svoje slová a skutky si im ponúkal domov nebeského Otca. Chceme sa poďakovať za všetky prijatia, ktorých sa nám od teba dostalo, a prosiť, aby sme sa sami čoraz viac stávali ľuďmi, ktorí dokážu vytvárať domov pred druhých. Amen.

4. Božie slovo (Mt 2, 13-18 (posadíme sa; M. Syneková)
Prečítame si slová evanjelia podľa Matúša:
Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil. On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: Z Egypta som povolal svojho syna. Keď Herodes zbadal, že ho oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet.

5. Meditácia
Rozprávanie o úteku Ježišovej rodiny do Egypta a príbeh o príchode mudrcov do Betlehema poznáme z Matúšovho evanjelia. Autor evanjelia adresuje v týchto príbehoch výčitku židom, že napriek znalostiam Sv. Písma (na rozdiel od mudrcov z Východu) nespoznali v Ježišovi svojho Mesiáša, že ho neprijali a Boh ho musel zachrániť v cudzej zemi. To, ako vydali Ježiša na smrť jeho vlastní, malo podľa Matúša predohru už v jeho detstve. Mária a Jozef museli s dieťaťom utiecť pred nenávisťou a zlobou. Evanjelium však nezostáva len pri oznámení tejto smutnej udalosti, ale ohlasuje, že Božie plány sa presadia napriek ľudskej zlobe, napriek neochote počúvať Boha, napriek nevere aj tých ľudí, ktorí si namýšľajú, že sú veriacimi.

Keď chceme niečo urobiť pre obnovu našej cirkvi, musíme myslieť na kresťanov, ktorí boli nespravodlivo odsúdení vlastnými ľuďmi z cirkvi. Z dejín poznáme prípady, keď sa týmto ľuďom cirkev neskôr ospravedlnila či dokonca ich uznala za svätých. Známa je napr. sv. Jana z Arcu, ktorú upálili, potom rehabilitovali a neskôr kanonizovali. Inkvizícia vyšetrovala sv. Ignáca z Loyoly, sv. Jána z Kríža a mnohých ďalších. Pred II. vatikánskym koncilom mali viacerí teológovia a kňazi zakázanú činnosť pre svoje názory. Neskôr sa viacerí z nich stali poradcami biskupov na koncile. Pápež Ján Pavol II. prosil v roku 2000 v mene cirkvi o odpustenie za všetko, čím predstavitelia cirkvi ublížili ľuďom. Pápež František, keď bol biskupom v Buenos Aires, uctil si viacerých kňazov a teológov, ktorým jeho predchodcovia zakazovali publikovať a kázať. Nedávno opäť dovolil vykonávať kňazskú službu kňazom zo Strednej Ameriky, ktorým bola zakázaná, lebo sa aj politicky zastávali chudobných a boli zato podozrievaní z marxizmu. Známe je úsilie pápeža Františka pomôcť aj rozvedeným a ďalším katolíkom, ktorí sú v cirkevných spoločenstvách často odmietaní a znevažovaní.

Na všetkých týchto prípadoch vidíme, že cirkev nie je uchránená od hriechu vo vlastnom vnútri, ale aj to, že sama sa musí stále očisťovať a obnovovať.
Z prostredia našich farností poznáme všednejšie situácie, keď ľudia musia opustiť svoje domovy, aby prežili. Ich odchod nevnímame tak dramaticky ako útek svätej rodiny do Egypta alebo útek celých rodín z Afriky a Ázie pred vojnou, násilím a hladom do Európy, ale často je podobne ťažký. Na Slovensku máme tisíce rodín, z ktorých mnoho mužov, otcov odišlo za prácou a po celé roky žijú ďaleko od rodiny. Tisíce žien a matiek zo Slovenska pracujú v zahraničí, kde sa starajú o cudzie deti a cudzích rodičov, aby si zarobili a mohli uživiť vlastné deti. Ešte bolestnejšie sú situácie tých rodín, kde vládne násilie a drogové závislosti. V takýchto rodinách trpia zvlášť matky s deťmi a jednotliví členovia rodiny doslova utekajú jeden pred druhým. Možno poznáme také prípady aj zo svojho okolia – môžu to byť ľudia z nášho domu, z práce, ľudia, ktorých poznáme z kostola... K veľkým problémom spoločnosti patrí rastúci počet rozpadnutých rodín a manželstiev. Títo ľudia sú okrem samotného rozvodu často zranení aj nepochopením cirkevného spoločenstva, ktoré im dá najavo, že ich podceňuje a odsudzuje.

Pápež František na otázku, ako si dokáže zachovať radosť a nádej napriek ťažkostiam našej doby, povedal, že treba hľadieť na veci z okraja, z periférie, odtiaľ sa vidí omnoho jasnejšie: „Pravdu možno uchopiť lepšie z periférie, než z centra. Toto mi pomáha.“
Nezostaňme teda uzavretí do našich malých svetov, vyjdime srdcom i prakticky na okraje nášho sveta a spoločnosti, aby sme videli jasnejšie a mnohým našim blížnym mohli poskytnúť oporu a domov!

6. Chvíľa ticha

7. Otázky (Mária Syneková)
• Ako viem byť nablízku trpiacim ľuďom a ako sa im snažím pomôcť? Neposudzujem unáhlene a povrchne iných ľudí za ich názory a rozhodnutia?
• Viem poprosiť o odpustenie a viem sa ospravedlniť ? Viem sa zastať aj sám seba, ak cítim, že ma neprávom obvinili, ale tak, aby som nerozsieval trpkosť a nenávisť?
• Ako sa pozerám na rozvedených ľudí? Zachovám si voči nim úctu a priateľstvo aj naďalej? Dám im pocítiť, že naďalej majú svoje miesto medzi nami v cirkvi?
• Viem prijať ľudí vo svojom okolí aj keď majú iné zmýšľanie? Viem vypočuť ľudí, ktorí sa ocitli v ťažkej situácií a ostatní ich vylúčili spomedzi seba? (Nemusím s nimi vo všetkom súhlasiť, ale nechcem ich odsúdiť...)

8. Záverečná modlitba (na kľačadle)
Môj Pane, zo srdca ľutujem všetky svoje hriechy, obmy moje srdce svojou svätou krvou. Pre tvoje milosrdenstvo prosím, aby si mi dal milosť nového obrátenia.
Môj Pane, v sile tvojho kríža chcem odpustiť každému, kto ma niekedy zranil. Ty si sa pred smrťou modlil: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ Milosrdný Pane, nauč ma milosrdenstvu aj vtedy, keď sa mi zdá, že je nad moje sily.
Zriekam sa pokušenia zatvrdiť sa, nechcem v sebe živiť hnev, horkosť a sebaľútosť. Zriekam sa každej túžby po pomste a odplate, chcem požehnať všetkým, ktorí mi akokoľvek ublížili. Prosím aj za odpustenie všetkého, čím som ja niekedy zranil iných, a to aj nevedomky.
Môj Pane, odním mi srdce kamenné a daj mi srdce z mäsa, naplň ho svojou pokorou a miernosťou, obmäkči ho svojím milosrdenstvom.
Vrúcne ťa prosím o Ducha Sv., aby som dokázal milovať teba i blížnych, bojovať dobrý boj a voliť skutočné dobro. Daj, aby som sa nespoliehal len na svoje sily a nikdy nestrácal nádej, ktorá nesklame, lebo je ukotvená v tvojej moci a láske.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 775 x


Top