» články » detail článku

Zoslanie Ducha Sv.

Sk 2,1-13 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)

24.5.2015, nedeľa

Autor: Karol Moravčík


Dnes slávime v našej obci hody. Vieme však vôbec, čo také hody znamenajú? Kto chce, vie, že hodová slávnosť súvisí s miestnym kostolom. Presnejšie s jeho zasvätením. Slovo zasvätenie v bežnom živote veľmi nepoužívame. Ak by som mal zasvätenie niečomu prirovnať, tak je to podobné, ako keď si sadneme okolo ohňa. Ohňom sme zasvätení; oheň nás zohrieva a osvecuje a vytvára aj blízkosť, spoločenstvo. Kostol, sväté miesto, predstavuje takýto svätý oheň, stredobod nášho života – predstavuje to, čo nás zohrieva a osvecuje, čo z nás vytvára spoločenstvo. Preto sú hody veľká slávnosť.

V Devínskej Novej Vsi zhodou historických okolností máme náš kostol, náš svätý stred, zasvätený ohňu, ktorý je zo všetkých ohňom ten najsvätejší. Tomuto ohňu hovoríme Duch Svätý. Zo Skutkov apoštolov sme dnes počuli, ako sa Duch Svätý prirovnal ohňu. Podľa rozprávania sa tento oheň rozdelil a v podobe ohnivých plamienkov sa ukázal nad každým z Ježišových učeníkov. Pojem ohňa sa v texte samozrejme použil ako metafora na označenie toho, čo motivuje a inšpiruje. V tomto konkrétnom prípade išlo o to, že ustrašené spoločenstvo Ježišových učeníkov sa premenilo na spoločenstvo otvorené voči iným, na spoločenstvo schopné porozumenia si s inými, s okolitým svetom.

Zaiste, je potrebné pýtať sa, o aké porozumenie s inými má ísť. Lebo jestvujú aj lacné porozumenia, ako keď si pripití ľudia navzájom vyznávajú priateľstvo. Čo to má znamenať, pýtali sa ľudia v Jeruzaleme na deň Turíc, keď videli zmenených Ježišových učeníkov. A odpovedali si: Sú plní mladého vína (Sk 2,12-13). Zdanie v tomto prípade klamalo, zdrojom zblíženia a porozumenia nebol oheň z vína, ale z Ducha Svätého. Toto porozumenie z Ducha Svätého sa stalo kritériom pravdivosti našej viery – toho, čomu sme sa zasvätili. Povedané obrazom ohňa – oheň buď zohrieva a osvecuje, alebo čmudí. Ak sa v Skutkoch apoštolov píše, že ľudia z rôznych krajín počuli vo svojom jazyku rozprávať o veľkých Božích skutkoch, tak sa pomenovala skúsenosť, že kresťanstvo sa ako pravdivé potvrdzuje tým, že medzi ľudí prináša porozumenie a súlad. Nejde teda o to, že Slovák nehovoriaci po nemecky či taliansky, odrazu počuje tieto jazyky ako svoj rodný jazyk. Ide o to, že napriek zachovaniu rozdielnosti je možné priateľstvo a porozumenie. Nie z ohňa vína, ale z ohňa Ducha Svätého.

Medzi našimi ľuďmi v cirkvi je dosť takých, ktorí sú presvedčení, že správna viera má nám pomôcť oddeliť sa od toho, čo je vo svete zlé: Keďže tí druhí nechcú byť správni, nemožno si s nimi porozumieť... Podľa dnešného rozprávania zo Skutkov apoštolov však Ježišovi učeníci nezískali dar posudzovania a rozdelenia, ale porozumenia. Vďaka ohňu Ducha Svätého porozumeli. Ako to bolo možné? Jednoducho išlo o dobrý oheň, ktorý nečmudí, neštípe v očiach, ale naozaj zohrieva a osvecuje. O takýto oheň sa usilujme, o taký oheň Ducha Svätého sa modlime. Vtedy získame nový uhol pohľadu, získame nový oheň, novú múdrosť, novú lásku. Nebojme sa, že to nerozlíšime. Dobrý oheň sa presadí, aj keď sa vždy môžu nájsť ľudia, ktorí ho budú chcieť uhasiť.

V našej obci sa viacero rokov organizuje Festival slovenskej národnej piesne. Tento festival nemal pevný termín, tak som zástupcom miestneho odboru Matice Slovenskej ponúkol, aby ho od tohto roku pripravovali na naše hody, aby sa festival a hlavný sviatok našej obce vzájomne podporili. Nejde len o nejaký kultúrny program, ide napokon o udržiavanie ohňa, ktorý nečmudí, ale zohrieva a osvecuje. Kto robí malé veci, možno sa raz za národ, za spoločenstvo obetuje aj vo veľkých veciach. V našej cirkvi je po tieto dni reprezentantom tých najväčších vecí muž zo Strednej Ameriky, Oscar Romero. Včera bol oficiálne katolíckou cirkvou uznaný za blahoslaveného. Romero sa stal roku 1977 arcibiskupom v San Salvadore. O tri roky bol zavraždený priamo pri sv. omši. Najprv sa zdalo, že to bude taký obyčajný biskup, ktorý sa do ničoho nebude miešať. Najbohatší ľudia v Salvadore sa nádejali, že sa proti nim neodváži vystúpiť. V tých časoch prebiehala v Salvadore občianska vojna a kňazov, ktorí sa zastávali chudobných, vládna moc, slúžiaca boháčom, dávala vraždiť. Romero si za niekoľko týždňov v úrade uvedomil situáciu a jasne sa postavil na stranu chudobných a ponižovaných. Konflikt sa ešte vyostril, za pár rokov oligarchovia a vláda dali bezohľadne zavraždiť desiatky kňazov a stovky katechétov, učiteľov, odborárov. Napokon zavraždili aj Romera. Po jeho smrti ho po dlhé roky osočovali vo Vatikáne, že bol rozvracač a burič. Dnes je Romero a jeho zástoj za trpiacich, ponižovaných a chudobných povýšený pred celou cirkvou. Na začiatku jeho príbehu bol oheň, ktorý zohrieval a osvecoval a ľudia nedovolili, aby vyhasol.

Dnes, na naše hody, si všimnime, aký oheň horí tu, medzi nami. Či je to ten pravý oheň, ten, čo zohrieva a osvecuje. Náš kostol je len symbol, pomocou ktorého sme zasvätení. Rozhorieť sa to však musí v našom živote, tam, kde sa dotýkame problémov a trápení, tam, kde si kladieme otázky a kde hľadáme odpovede. Tam, kde držíme spolu a nedáme sa znechutiť. Vtedy dovolíme ohňu Ducha Svätého vstúpiť do nás, dovolíme mu, aby sa rozhorel.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 238 x