Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Modlitba a meditácia za obnovu cirkvi
Marec 2015
6. 3. 2015, piatok
Autor: Karol Moravčík; Martin Macík
1. Privítanie
Milí priatelia, opäť sa stretávame v našom spoločenstve, aby sme sa modlili za obnovu cirkvi v našej farnosti a vo svete. Tieto meditácie konáme na prvý piatok už po mnohé roky. Aj dnes sa pokúsime najprv pomenovať tému a problém, za ktorý sa modlíme, ktorý chceme riešiť. Potom sa stíšime pri modlitbe, aby sme v Božom slove a meditácii našli odpovede na naše problémy. Dnešnú meditáciu som pripravil s Martinom Macíkom.
2. Problém (Martin Macík)
Pri našich meditáciách o obnove cirkvi nám v ostatných mesiacoch pomáha obraz, ktorý odporúča pápež František. Je to obraz „Panny Márie rozväzujúcej uzly“ (obraz je na našej nástenke). Minulý mesiac sme sa nechali inšpirovať situáciou Márie v najťažšej situácii – pri Ježišovom kríži. Dnes si predstavíme situáciu, ktorú máme vždy pred svojimi očami, keď sa dívame na hlavný obraz v našom kostole, na obraz Zoslania Ducha Svätého: Mária spolu s Ježišovými učeníkmi sa modlí o dar Ducha Svätého.
Táto situácia dobre vystihuje, v čom sa nachádzame ako veriaci, ako cirkev. Spoločenstvo okolo Ježiša prežilo jeho smrť a tiež jeho vzkriesenie. Napriek tomu Ježišovi učeníci nevedia, čo majú robiť. Samotná viera v Ježišovo vzkriesenie nespôsobila, aby vedeli, čo majú robiť. Spôsobila však, že uverili, že to, čo sa dialo cez Ježiša, je Božie dielo, preto tiež pokladali za dôležité zostať spolu, vzájomne sa podporovať, pomáhať si a modliť sa.
K problémom, ktoré máme v cirkvi, patrí, že ľudia svoju cirkev často vnímajú ako úrad, nie ako spoločenstvo, a potom, že pri riešení problémov kladieme väčší dôraz na organizáciu a zákony, ako na pochopenie a podnety z Ducha Svätého. A práve nato by sme sa mali zamerať. Otvorenosť pre prijatie darov Ducha Svätého môže pomôcť viac otvoriť cirkev dnešnému svetu a byť mu bližšie. Budovanie spoločenstva, vzájomná podpora, spoločné prežívanie viery, otvorenosť a rovnosť vo vzťahu ku Kristovi sú dary, cez ktoré sa otvárame nielen sami sebe, ale môžeme cez ne osloviť aj iných.
Chceme si preto dnes povedať, ako sa máme spolu modliť, aby sme pocítili Božie vedenie a sprevádzanie, a tiež ako sa máme vzájomne podporovať, aby sme boli v našej cirkvi rodinou a spoločenstvom.
3. Stíšenie a úvodná modlitba (pieseň na poklonu z JKS; otvorenie svätostánku, kadidlo)
Pane Ježišu, tvoji apoštoli, tvoja matka a ďalší tvoji priatelia sa po tvojom nanebovstúpení vytrvale stretávali a modlili. Prosili o život v otvorenosti Božiemu Duchu, jeho pôsobeniu a pod jeho vedením. Aj my prosíme, aby sme sa prostredníctvom tvojho Ducha vyslobodili zo svojich problémov, ktoré sami nedokážeme riešiť. Prosíme, aby sme si nezakladali na sebe a nenamýšľali si ani v súkromnom živote, ani v práci, ani v cirkvi. Prosíme o vnímavosť na vnuknutia tvojho Ducha. On nech je naším Učiteľom a našou Posilou. Amen.
4. Božie slovo (Sk 1,12-14; posadíme sa; číta Martin Macík)
Prečítame si slová zo Skutkov apoštolov:
Vtedy sa apoštoli vrátili do Jeruzalema z hory, ktorá sa volá Olivová a je blízko Jeruzalema, vzdialená toľko, koľko je dovolené prejsť v sobotu. Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov. Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi.
5. Meditácia
V našej cirkvi sme zvyknutí na to, že sa modlíme k Duchu Svätému. V modlitbe – vo vzývaní Ducha Sv. sa spomína, že dôsledkom pôsobenia Ducha Sv. je poznanie, čo je správne urobiť, a súčasne skúsenosť sily vykonať to s radosťou. Nejde však len o občasnú modlitbu smerovanú priamo na Ducha Sv. Naše modlitby môžu byť smerované k Bohu Otcovi, alebo k Ježišovi, alebo k svätým, ale vždy sa dejú, ak sa naozaj modlíme, v Duchu Svätom. Lebo modliť sa k Duchu Sv. v zásade neznamená nič iné, ako byť naozaj veriacim človekom, v ktorom pôsobí Boh. Starí ľudia to kedysi nazývali „mať Boha pri sebe“.
Má naša Cirkev Boha pri sebe? Veríme, že áno, že cirkev je dielom Ducha Svätého. Naším problémom však je, že na to v praxi často zabúdame a tvárime sa, že všetko už dávno vieme. Dôsledkom potom je, že malé i veľké rozhodnutia v cirkvi sa vôbec nemusia konať z „aktuálneho“ poznania v Duchu Sv., ale konajú sa len preto, že je to zvyk, zákon, ba dokonca môže byť v pozadí nášho konania hriech. To je vtedy, ak sa niečo v cirkvi prikáže v mene zvyku, úradu a poslušnosti, ale nie v mene poslušnosti voči Bohu. Hrešíme už vtedy, keď si myslíme, že to netreba rozlišovať.
Keby sa apoštoli a Mária riadili len tým, čo im prikážu kňazi v Jeruzaleme, nielen žeby nič neurobili a žiadne evanjelium nehlásali, ale ani by v Ježiša ako vzkrieseného neuverili! Keď sa vžijeme do ich situácie, vidíme, že Mária a apoštoli sa naďalej pokladali za židov vo viere, určite zachovávali predpisy Mojžišovho zákona a rešpektovali autoritu kňazov v chráme. Ale vďaka Ježišovi sa naučili rozlišovať. Ježiš im ukázal konanie z Ducha, z podstaty dobra. Ukázal im, že ak majú odpovedať na výzvy, otázky a problémy svojho súkromného a spoločenského života, musia Boha počuť vždy aj aktuálne a „nanovo“.
Mária a apoštoli spoznali, že ukrižovaný Ježiš žije u Boha. Ale čo s týmto vedomím mali spraviť? Najprv nevedeli. Ale modlili sa, dali Bohu príležitosť, aby im to zjavil osobne. V praxi to malo dôsledok, že naďalej sa pokladali za veriacich židov, naďalej chodili do synagógy a do chrámu, ale pritom ohlasovali, že Boh uzavrel novú zmluvu s ľuďmi v Ježišovi. A napĺňa ju ten, kto miluje, kto uzdravuje a lieči, kto je otvorený aj voči pohanom a neveriacim. Už nie Mojžiš, ale Ježiš stal sa cestou k poznaniu pravdy. Rozhodujúce už neboli vonkajšie predpisy, ale vnútorné postoje.
Dňa 15. 2. 2015 pri sv. omši s novými kardinálmi, ktorých nedávno vymenoval, pápež František povedal: Ježíš sa viac zaujímal o objímanie malomocných a vylúčených, než o dodržovanie čistoty predpisov. Pre Ježiša je dôležité najmä to, aby vztiahol ruku a zachránil tých, ktorí sú vzdialení, aby uzdravoval rany nemocných a priviedol každého do Božej rodiny. Krista máme vidieť vo všetkých maličkých, dokonca aj v tých, ktorí stratili svoju vieru, alebo sa od viery odvrátili, alebo o sebe hovoria, že sú ateistami.
Pápež František opakovane varuje pred tým, aby sme mali ustrašené, úzkoprsé a posudzujúce zmýšľanie. Jasne na ňom vidieť, čo verí – že Duch svätý vedie cirkev, aby bola viac integrujúca, súcitná a orientovaná smerom navonok; že Pán Ježíš ju volá, aby bola menej sústredená na seba, menej zákonnícka a zaujatá nepodstatnými vecami; a že nájsť správne slová pre vyjadrenie našej viery, nášho učenia a predpisov je jednou z veľkých úloh, ktoré musíme v cirkvi objaviť a uviesť do života.
6. Chvíľa ticha
7. Otázky (Martin Macík)
• Podľa čoho robíme rozhodnutia (podľa nálady, okolností, zákonov) alebo aj z modlitby a počúvania Ducha Svätého?
• Kladieme väčší dôraz na organizáciu a zákony cirkvi, alebo sa snažíme počuť hlas Ducha Svätého v nás?
• Vieme sa vžiť do situácie ľudí, ktorí stratili svoju vieru, alebo sa od viery z nejakého dôvodu odvrátili? Ako sa na nich dívame?
• Snažíme sa vidieť Božiu lásku naozaj v každom z nás?
• My ako členovia Božej cirkvi: Aký dávame príklad svojím životom a otvorenosťou našich sŕdc a mysle pre ľudí, ktorí nás denne stretávajú?
8. Záverečná modlitba (na kľačadle)
Môj Pane, zo srdca ľutujem všetky svoje hriechy, obmy moje srdce svojou svätou krvou. Pre tvoje milosrdenstvo prosím, aby si mi dal milosť nového obrátenia.
Môj Pane, v sile tvojho kríža chcem odpustiť každému, kto ma niekedy zranil. Ty si sa pred smrťou modlil: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ Milosrdný Pane, nauč ma milosrdenstvu aj vtedy, keď sa mi zdá, že je nad moje sily.
Zriekam sa pokušenia zatvrdiť sa, nechcem v sebe živiť hnev, horkosť a sebaľútosť. Zriekam sa každej túžby po pomste a odplate, chcem požehnať všetkým, ktorí mi akokoľvek ublížili. Prosím aj za odpustenie všetkého, čím som ja niekedy zranil iných, a to aj nevedomky.
Môj Pane, odním mi srdce kamenné a daj mi srdce z mäsa, naplň ho svojou pokorou a miernosťou, obmäkči ho svojím milosrdenstvom.
Vrúcne ťa prosím o Ducha Sv., aby som dokázal milovať teba i blížnych, bojovať dobrý boj a voliť skutočné dobro. Daj, aby som sa nespoliehal len na svoje sily a nikdy nestrácal nádej, ktorá nesklame, lebo je ukotvená v tvojej moci a láske.