» články » detail článku

Modlitba a meditácia za obnovu cirkvi

Máj 2015

1.5.2015, piatok

Autor: Karol Moravčík; Stanka Jurčáková


1. Privítanie
Milí priatelia, stretávame sa aj dnes, aby sme sa modlili za obnovu cirkvi v našej farnosti a vo svete. Tieto meditácie konáme na prvý piatok už po mnohé roky. Najprv pomenujeme tému a problém, za ktorý sa modlíme, ktorý chceme riešiť. Potom sa stíšime pri modlitbe, aby sme v Božom slove a meditácii našli odpovede na naše problémy. Dnešnú meditáciu som pripravil s pani Stankou Jurčákovou.

2. Problém (Stanka Jurčáková)
Pri našich meditáciách o obnove cirkvi nám v ostatných mesiacoch pomáhal obraz, ktorý odporúča pápež František. Je to obraz „Panny Márie rozväzujúcej uzly“ (obraz je na našej kostolnej nástenke). Minulý mesiac sme sa pri našej meditácii nechali inšpirovať Máriou, ktorá spolu s Ježišovými učeníkmi prosí o dar Ducha Svätého. Dnes ukončíme sériu meditácií podľa obrazu „Márie rozväzujúcej uzly“ záverečnou meditáciou. Venujeme ju zvlášť našej vlastnej zodpovednosti za obnovu cirkvi.

Pravdepodobne sa nazdávame, že táto naša zodpovednosť je malá, že najviac môže urobiť pápež, veľa môžu biskupi, trochu kňazi, ale bežní veriaci málo. Takýto názor je aj nie je správny. Samozrejme, kto má dôležitejšiu úlohu či funkciu môže urobiť viac. Z iného pohľadu však urobiť viac môže ten, kto je múdry, odvážny a svätý. Sv. František z Assisi, ktorého meno prijal terajší pápež, nebol kňazom, a predsa urobil omnoho viac ako pápež. A hoci na vtedajšieho pápeža sa dávno zabudlo, František Assiský koná a inšpiruje nás stále.

Takže, problém, ktorý dnes prosíme rozviazať, za ktorý sa dnes chceme modliť, je, aby sme sa pri obnove cirkvi nepodceňovali, aby sme nečakali, čo urobia druhí, tiež aby sme neboli malomyseľní ani zatrpknutí, keď sa nám niečo nepodarí, ale aby sme si vzájomne pomáhali a vytrvali na ceste obnovy.

3. Stíšenie a úvodná modlitba (pieseň na poklonu z JKS; otvorenie svätostánku, kadidlo)
Pane Ježišu, ty sa mnohorakým spôsobom dotýkaš nášho srdca a našej mysle. Prosíme ťa, pomôž nám stíšiť sa a vidieť zamotané problémy v nás a v tvojej cirkvi. Zároveň nám nedovoľ upadnúť do malomyseľnosti, smútku, hnevu, ani do povrchnej horlivosti, ale upevni našu vieru, nádej a lásku. Amen.

4. Božie slovo (Zjv 12,1-6; posadíme sa; číta Stanka Jurčáková)
Prečítame si slová z Knihy zjavenia Jánovho:
Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. Bola ťarchavá a kričala v bolestiach, lebo mala rodiť. A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: Veľký ohnivý drak; mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov; jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem. A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí. I porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. A jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu. Žena potom utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvestošesťdesiat dní.

5. Meditácia
Obraz, ktorý sme počuli z knihy Zjavenia Jánovho (z Apokalypsy), je zvláštny. Podaný je poeticky ako vízia proroka. Spomína sa žena odetá do slnka, pod nohami má mesiac a hviezdy okolo hlavy. Slnko je symbolom dobra, pravdepodobne Boha samotného, mesiac je symbolom zla a chladu, hviezdy asi zastupujú 12 kmeňov Izraela. Samotná žena je v kresťanskej tradícii symbolom Panny Márie, ale ešte viac symbolom cirkvi ako bojujúceho Božieho ľudu. Drak od pradávna predstavuje zlo a diabla.

Autor textu písal svoju víziu v čase veľkého prenasledovania kresťanov, pravdepodobne v rokoch 90-95 v 1. stor.po Kr., pričom chcel kresťanov v Rímskej ríši povzbudiť, aby sa ničoho nezľakli a verili vo víťazstvo Boha a Ježiša nad zlom.

Zlo ako drak stojí pred cirkvou, prorok vo vízii vidí, že zlo cirkev nepremôže, ale tiež, že boj bude veľmi ťažký. Ak sa vraví, že diabol rád klame, k jeho klamstvu patrí aj ilúzia, že cirkev pekelné brány nepremôžu aj bez nášho zápasu a našej spoluúčasti na ňom. K tomu zápasu patrí aj to, že cirkev nebojuje len o seba, o vlastné prežitie, ale najmä o záchranu sveta pred zlým. Alebo, dá sa povedať, že cirkev bojuje o to, aby mohla byť prostriedkom záchrany pre svet. Vždy musí cirkev myslieť na svet. Lebo, keď svet rozdeľujeme na „našich“ a tých „druhých“, nie sme cestou záchrany, ale pohoršenia.

Ako sa môžeme zapojiť do zápasu o správnu cirkev? V nedeľu sme si povedali, že pápežovi Františkovi jasne ide o reformu cirkvi v duchu sv. Františka Assiského. Nestačí však, že biskup bude jazdiť na menšom aute a namiesto zlatého bude mať len plechový kríž. Potrebné je veriť v Boha, ako verí František. V Boha, ktorý sa zjavil v Ježišovi. V tom, ktorý sa narodil v chudobe a zomrel v chudobe, a medzitým žil medzi ľuďmi tak, že ich uzdravoval Božou láskou. Tohto Ježiša Boh vzkriesil a dal skúsiť jeho učeníkom tak, že im dal jeho ducha, jeho meno, aby konali ako on.

Takže východiskom je žiť evanjelium, teda nasledovať Ježiša v jeho životnom štýle. V duchu evanjelia zaujímať sa o problémy ľudí a hovoriť o nich s ľuďmi i Bohom. Biskupov a kňazov pokladať za súčasť Božieho ľudu, a tak s nimi a o nich hovoriť. Nie ako o pánoch. Nebáť sa byť osobný. K veľkým hriechom v cirkvi patrí aj neosobnosť, chlad a cudzota. Pápež František rád osobne telefonuje a rád odpovedá na listy osobne a adresne. Do obálky často vkladá obrázok „Panny Márie rozväzujúcej uzly“ a obrázok sv. Jozefa. Aj to patrí k cudzote cirkvi, ak Máriu prezentujeme ako umelú sväticu odtrhnutú od jej manžela a od syna. A naopak, k prekonaniu cudzoty patrí, že Máriu vidíme uprostred rodiny – tej historickej z Nazareta, ale aj dnešnej rodiny cirkvi. Cirkev má byť rodinou, a veriaci si ducha rodiny nesmú dať vziať!

6. Chvíľa ticha

7. Otázky (Stanka Jurčáková)
• Mám odvahu prispieť k obnove cirkvi na Slovensku alebo čakám, že to urobia tí druhí – najmä biskupi a kňazi, ktorí sa majú zmeniť?
• Vidím zamotané uzlíky v našej farnosti, v cirkvi na Slovensku, vo svete? Ktoré sú to?
• Zaujímam sa o problémy, ktoré otvára pápež František, alebo si skôr poviem, že mňa sa to netýka?
• Zaujímam sa o problémy ľudí v našej farnosti a hovorím o nich s nimi?
• Viem sa zastať ľudí v slabšej pozícii – chudobných, starých a pod., a hľadám riešenia, ako im pomôcť?

8. Záverečná modlitba (na kľačadle)
Môj Pane, zo srdca ľutujem všetky svoje hriechy, obmy moje srdce svojou svätou krvou. Pre tvoje milosrdenstvo prosím, aby si mi dal milosť nového obrátenia.

Môj Pane, v sile tvojho kríža chcem odpustiť každému, kto ma niekedy zranil. Ty si sa pred smrťou modlil: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ Milosrdný Pane, nauč ma milosrdenstvu aj vtedy, keď sa mi zdá, že je nad moje sily.

Zriekam sa pokušenia zatvrdiť sa, nechcem v sebe živiť hnev, horkosť a 
sebaľútosť. Zriekam sa každej túžby po pomste a odplate, chcem požehnať všetkým, ktorí mi akokoľvek ublížili. Prosím aj za odpustenie všetkého, čím som ja niekedy zranil iných, a to aj nevedomky.

Môj Pane, odním mi srdce kamenné a daj mi srdce z mäsa, naplň ho svojou pokorou a miernosťou, obmäkči ho svojím milosrdenstvom.

Vrúcne ťa prosím o Ducha Sv., aby som dokázal milovať teba i blížnych, bojovať dobrý boj a voliť skutočné dobro. Daj, aby som sa nespoliehal len na svoje sily a nikdy nestrácal nádej, ktorá nesklame, lebo je ukotvená v tvojej moci a láske.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 24 x