» články » detail článku

Modlitba a meditácia za obnovu cirkvi

Júl 2015

3.7.2015, piatok

Autor: Karol Moravčík; Tomáš Jendruch


1. Privítanie
Milí priatelia, prišli sme na sv. omšu a meditáciu prvého piatku. V našej farnosti sa na prvý piatok už viacero rokov modlíme za obnovu cirkvi. V ostatných rokoch nám k tejto obnove dáva mocné podnety pápež František. Počas našich meditácií na prvý piatok sa od mesiaca júna 2015 venujeme téme milosrdenstva, ktorá má dôležité miesto vo Františkovom programe obnovy cirkvi. V tejto súvislosti ohlásil aj Jubilejný rok milosrdenstva.
Pri dnešnej meditácii si najprv predstavíme myšlienky pápeža Františka na tému milosrdenstva. Potom si povieme, ako tomu rozumieme. A napokon si povieme, čo to znamená pre nás, čo môžeme my urobiť. Dnešnú meditáciu som pripravil s Tomášom Jendruchom. (Podklady k meditácii: Andrea Tornielli, Kvítky papeže Františka, Kostelní Vydŕí 2015, 20-24.)

2. Modlitba (pieseň na poklonu z JKS; otvorenie svätostánku, kadidlo)
Pane Ježišu, ty si tvárou milosrdného Boha. V tebe sa Boh zviditeľnil ako milosrdný Otec. S tebou chceme ďakovať za prejavy Božej lásky k nám, s tebou chceme poznávať Božiu lásku uprostred našej všednosti, s tebou chceme milosrdnú Božiu lásku uskutočňovať. Amen.

3. Téma (posadíme sa; číta T. Jendruch)
Prvú sv. omšu pre ľudí po svojej voľbe za pápeža slávil František v malej farnosti Sv. Anny v nedeľu 17. marca 2013. Už to bolo symbolické. Vtedy sa v evanjeliu čítal text o nevernej žene, ktorú chceli dať farizeji a zákonníci ukameňovať (Jn 8,1-11). Pri kázni okrem iného pápež povedal: Ježišovo posolstvo a milosrdenstvo je pre mňa tým najsilnejším posolstvom. Aj nám sa niekedy páči iných trestať a odsudzovať, povedal František. Vieme, ako Ježiš zvládol tú situáciu. Najprv sa opýtal, kto z prítomných mužov, ktorí chceli kameňovať, cíti sa byť bez hriechu, a potom dodal: ten nech hodí prvý kameň. Keď si to nik nedovolil, Ježiš povedal žene: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a viac nehreš.
František hovorí, že prvým a súčasne jediným krokom k tomu, aby sme zažili nekonečné Božie milosrdenstvo, je, aby sme si uvedomili, že Boh odpúšťa. Stačí, aby sme neboli ako farizej, ktorý ďakoval Bohu za to, že je „bez hriechu“. Kto však takto zmýšľa, kto sa takto považuje za dobrého, nepozná Pánovo srdce a nikdy nezažije radosť z milosrdenstva. Kto sa totiž pokladá za správneho, kto je zvyknutý súdiť druhých, kto má sám zo seba dobrý pocit, necíti potrebu, aby bol objatý, a netúži po tom, aby mu bolo odpustené.
Jestvuje ešte ďalšia „problémová“ skupina ľudí. Títo síce potrebu odpustenia majú, ale vôbec si neveria, lebo sa nazdávajú, že spravili príliš veľa zlého. František hovorieval ľuďom pri spovedi: Neboj sa. Choď za Ježišom. On zabudne, má zvláštnu schopnosť zabúdať. On zabudne, pobozká ťa, objíme a povie ti: Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už nehreš! Keď znova zhrešíme, vedzme, že Pán sa nikdy neunaví v odpúšťaní. To sa skôr my unavíme o odpustenie prosiť. Prístup pápeža Františka ukazuje cirkev, ktorá ľuďom nevyčíta ich krehkosť a ich zranenia, ale lieči ich liekom milosrdenstva.

4. Ticho

5. Vysvetlenie (číta K. M.)
Keď niektorí naši veriaci, naši kňazi a biskupi na Slovensku počujú pápeža hovoriť o Božom milosrdenstve, zneistejú. Nevedia, čo si majú myslieť. Nazdávajú sa, že úlohou cirkvi je takpovediac „umravňovať“. Cítia sa byť na rozdiel od ostatných dobrými, mravnými ľuďmi. Hriešnikom adresujú rôzne normy, príkazy a zákazy. A vôbec si pritom neuvedomujú, že sa správajú v jadre tak, ako ľudia, ktorí sa za svoje skutky necítia zodpovední. Tí, čo robia chyby, sú pre nich vždy tí druhí. Pápež takýto postoj, ktorý druhých súdi, ale nechce podať ruku, nechce sa znížiť na úroveň hriešnika, nazýva klerikalizmus.
Milosrdenstvo nie je pocit, ale osoba, hovorí František. Milosrdenstvo je dnes konajúci Ježiš. Pápež raz spomenul ženu, ktorú stretol na jednej púti v Argentíne. Všetci sme zhrešili, ale Pán všetko odpúšťa, povedala mu. Ako to viete?, opýtal sa jej. – Keby Pán všetko neodpúšťal, svet by už dávno nejestvoval, odpovedala. V Taliansku robili vedecký výskum, ktorý potvrdil, že státisíce ľudí v krajine sú ovplyvnené prístupom pápeža Františka tak, že obnovili svoj kontakt s cirkvou, mnohí prišli po rokoch na sv. spoveď a príklad Františka výslovne uvádzajú ako dôvod obnovenia svojho náboženského života.

6. Ticho

7. Otázky (číta T. Jendruch)
• Ako zmýšľam o sebe? Pokladám sa za dobrého alebo naopak za nemožného a neschopného zmeny?
• Neodrádzajú ma moje slabosti a hriechy od ochoty prosiť Ježiša o odpustenie?
• Som otvorený pre milosrdenstvo, alebo sa poddávam zatrpknutosti a beznádeji?
• Zažil som na vlastnej koži, čo znamená prijať milosrdenstvo a zostal som vďačný?
• Som ochotný iným odpúšťať to, čím sa proti mne previnili?
• Aký je môj postoj k ľuďom, ktorí verejne hrešia a pohoršujú iných? Dvíham zo zeme kameň alebo sa ich snažím pochopiť a povzbudiť ich k pokániu? Nezabúdam pri tom na to, že aj mne dáva Ježiš pri každej sv. spovedi dar odpustenia?
• Viem sa znížiť na úroveň hriešnika a pozdvihnúť ho prejavením milosrdenstva?
• Dokážem byť v odpúšťaní a v láskavosti inšpiráciou pre iných?

8. Naša úloha (číta T. Jendruch)
Na záver si môžeme povedať: Máme dve pozitívne možnosti. Na jednej strane môžeme milosrdenstvo vďačne prijímať a na druhej ho sami poskytovať. Buďme vďační za prejavy Božieho milosrdenstva, ktoré dostávame – pri povzbudzujúcich bohoslužbách, cez chápavých kňazov pri sv. pokánia, pri porade s dobrými priateľmi, v rodinách a spoločenstvách, kde nás majú radi. Podobne prejavujme milosrdenstvo iným. Všetko vo viere, že Ježiš nás nikdy neodsudzuje, ale nám vraví: Choď a viac nehreš. Pápež František nás nabáda, aby sme sa nikdy neunavili požiadať Ježiša o odpustenie.
Nezabudnime na skúsenosť Ježišovej odpúšťajúcej a milosrdnej lásky a sami dokážme túto lásku preukazovať ostatným. Tak sa naplní úloha Cirkvi, ktorú vytýčil II. vatikánsky koncil: Cirkev má byť vo svete znamením Božej lásky. Spoločne sa modlime a podporujme, aby sme to dokázali.

9. Modlitba (na kľačadle).
Pane Ježišu, ty si prejavoval dôveru všetkým. Slovami „viac nehreš“, si oznamoval: Odpúšťajú sa ti hriechy. Naprával si s citom chyby iných a nikoho si neponížil. Ľudia cítili tvoje priateľstvo a túžili stať sa lepšími. Daj, aby sme aj my boli citliví, milosrdní a chápaví, aby sme sa láskavo povzbudzovali a sami sa nechali usmerniť a povzbudiť. Amen.

10. Tantum ergo pred požehnaním (kadidlo, modlitba, požehnanie, záverečná pieseň)
Pane a Bože náš, veríme a vyznávame, že tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý sa pre nás narodil z Márie Panny a trpel na kríži, je prítomný v najsvätejšej Sviatosti; daj, aby sme z tohto božského prameňa čerpali večnú spásu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 13 x