» články » detail článku

Homília - 10. nedeľa cez rok (C)

Gal 1,11-19 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)

5.6.2016, nedeľa

Autor: Karol Moravčík


Keď som sa v piatok večer rozprával s niekoľkými priateľmi pred kostolom o najnovších udalostiach, ktoré sa týkajú mňa osobne i celej našej farnosti, povedala jedna priateľka: Kedysi, keď som počula, že niekto vystúpil z cirkvi, nevedela som to pochopiť. Dnes to pochopiť viem... Podobne sa vyslovila nedávno iná priateľka: Na všetkých ľudí pri oltári som sa dívala ako na Božích mužov. Ani som si nevedela predstaviť, že v ľuďoch, ktorí sú pri oltári, môže byť niečo falošné a zlé... Jedna lekárka, s ktorou sa občas stretnem, nie je katolíčka, ale patrí do pravoslávnej cirkvi. Keď si prečítala texty o situácii v cirkvi na Slovensku, ktoré som napísal, povedala: Predstavovala som si, že vo vašich kruhoch také problémy ako inde vo svete nie sú, že je to omnoho ideálnejšie...

Môžeme nechať bokom názor niektorých ľudí v cirkvi, že naše problémy treba tajiť, o ničom zlom nehovoriť. Radšej sa venujme otázke, aké problémy si máme všímať. Niekto sa nazdáva, že to, čo treba kritizovať, sú rôzne osobné hriechy nás kresťanov, kňazov, biskupov. Tu by som bol veľmi opatrný, lebo pri hodnotení osobných slabostí a hriechov ľahko sa možno pomýliť a ublížiť. Ten hlavný problém, ktorý si ako kresťania máme všímať, je, aby sme nehlásali iné ako Kristovo evanjelium. Tak aspoň píše apoštol Pavol hneď v úvode svojho Listu Galaťanom a formuluje to až prekvapujúco ostro: <>Keby sme hlásali aj my, alebo čo aj anjel z neba, iné evanjelium miesto toho, ktoré sme vám hlásali – nech je prekliaty<> (Gal 1,8)!

V dnešnom úryvku z Pavlovho listu sme počuli, ako apoštol pripomína, že to pravé evanjelium nepochádza od ľudí, ale zo zjavenia Ježiša Krista. Ako najlepší dôkaz toho, že od ľudí nepochádza, uvádza Pavol sám seba. On predsa viac ako iní Židia prenasledoval kresťanskú cirkev a horlil za židovské náboženské tradície. Ak sa zmenil, mohol to spôsobiť len Boh sám. Ten mu zjavil Ježiša ako Krista, svojho Syna, ten ho aj povolal, aby zvestoval Ježiša najmä medzi pohanmi. To, čo Pavol označuje ako pravé evanjelium, je práve toto zjavenie Ježiša ako Božieho Syna a všetko to, čo tento Ježiš hovoril, konal, ako žil, ako zomrel a ako ho Boh vzkriesil.

Čím sa líši pravé evanjelium od iného (falošného) evanjelia, ktoré Pavol spomína a kvôli ktorému sa nebojí povedať, že ten, kto iné hlása, nech je prekliaty? Pavol hneď v úvode svojho listu označuje za čosi strašné, že viacerí kresťania v Galácii, v kraji okolo dnešného hlavného mesta Turecka Ankary, prebehli od Kristovho evanjelia k tomu inému. Ako sa možno v jeho liste ďalej dočítať, pre Pavla je pravé evanjelium synonymom viery, slobody, ducha a radosti, kým to falošné je poznačené zákonom, strachom a telom. Pavol prišiel do Galácie najskôr v roku 49 po Kr. List mohol napísať asi 6-7 rokov neskôr. V liste reaguje na skutočnosť, že po jeho odchode prišli do Galácie niektorí kresťanskí Židia, ktorí tamojších kresťanov presvedčili, aby sa dali obrezať a začali zachovávať ďalšie predpisy židovského náboženského zákona. Pavol neváha týchto ľudí označiť – ako doslovne píše – za falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristu Ježišovi, aby nás zotročili. Potom ešte dodáva, že ani na chvíľu sme im neustúpili a nepodriadili sme sa, len aby pravda evanjelia zostala pre vás (Gal 2,4-5).

Prečo by niekto v cirkvi, medzi kresťanmi, chcel iných zotročiť, alebo prečo by namiesto evanjelia chcel nanucovať ľudské predpisy a tradície? Pavol má v tom jasno. Taký človek to robí preto, lebo neprijal zjavenie. Teda nepočúva Boha, nevníma Ježiša ako Božieho Syna a nesnaží sa prijať jeho Ducha. V kedysi slávnom rockovom filme Ježiš Kristus Superstar sú židovskí veľkňazi a zákonníci znázornení cez obraz lešenia, ktoré si postavili. Lezú po ňom hore-dolu a ani si nevšímajú, že je prázdne. Ničomu to lešenie neslúži. Lešenie je vždy len pomôcka. Tým lešením aj v našej cirkvi sú rôzne zákony, tradície či texty, ktoré vytvárame, aby sme si pomohli vybudovať v sebe a vo svete Boží chrám, ako niekedy vznešene nazývame svoj život z viery. Po postavení domu sa lešenie zloží a možno sa použije inokedy iným spôsobom. Nie je žiaden dôvod zamieňať lešenie a stavbu. Vlastnosťami Božej stavby, zásadami Kristovho evanjelia, ako píše Pavol, sú viera, sloboda, duch a radosť. Kde nie sú, ide o falošné evanjelium, alebo ako tiež Pavol povie – nijaké.

Z 10. stor. pochádza modlitba, kde sa hovorí: Pane, ty si svoju cirkev postavil na slzách Petra a na listoch Pavla. Na srdci, ktoré dokáže plakať, a na múdrosti, ktorá sa zrodila zo zjavenia. Ako hovorí pápež František, hriešni sme všetci, ale nesmieme byť skazení. Skazení sú tí, ktorým chýbajú slzy a múdrosť a obťažujú lešením. Preto si až tak nevšímajme hriechy, ale strážme si evanjelium! To, ktoré pozná srdce a slzy, zjavenie a múdrosť.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 15 x