» články » detail článku

Téma: Modlitba

Mt 3, 1-12 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)

8.12.2013, nedeľa

Autor: Mládežníci z DNV, DK


Hl. myšlienka: "Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa."

- pripravme naše srdce na príchod Pána Ježiša.
- pripomenúť deťom, aby si pripravili odpoveď na otázku „čoho sa chcú zrieknuť“ na ďalšiu katechézu. (na záver)

1. úvod: sviečka (adventný veniec – zapálenie 2 sviečky), úvodná modlitba

2. pripomenutie o čom bola 1 adventná nedeľa. Ak niekto bol na žiackej sv. omše (otázka, kt. mali za úlohu. Modlili ste sa deti?)

3. Dnes si deti povieme o jednom človekovi, ktorý žil asi pred 2000 rokmi a narodil sa pred Kristom. Bol to syn Zachariáša a Alžbety. Keď bol veľký, väčšinu času trávil na púšti v samote. Živil sa lesným medom a korienkami rastlín, nosil oblek z ťavej kože. Keď mal 30 rokov – okolo roku 27 – opustil púšť, aby na brehu rieky Jordán  (ukázať na mape) hlásal príchod Mesiáša, vyzýval na pokánie a krstil ľudí.

divadielko KrstJán Krstiteľ príde (ako Lukáš preoblečený za Jána) – preniesť do interaktívneho divadielka, zapojenie detí do diskusie na otázky. Kto to bol, kde žil, (preniesť monológ ako rozprávač). Lukáš môže sa prechádzať ako na púšti, a potom by mohol pristúpiť k vode (modrá plachta). Tu by si pokľakol a zároveň by sme deti vyzvali k „rieke“  pokľakli a dali každému na čielko krížik ako ochranu.

Rozdať deťom srdiečka – z jednej strany „čisté“, z druhej strany „zafarbené, resp. deti si nakreslia podľa vl. uváženia“

4. Otázky z minulej nedele? čo sú základy našej viery? Krst. Kto bol pokrstený (zdvihnú hore ruky, tie ktoré už boli – myslím, že všetky deti), Nikto z nás si to už nepamätá, však? Keď sme boli pokrstení boli sme zbavení všetkého zla, pán farár nás pokrstil svätenou vodou, ktorá nás očistila a my sme sa stali Božími deťmi), preto môžeme povedať, že sme „kresťan katolík“.

A máme tu pripravené také jabĺčko, ktoré je špinavé – umyjú deti.

Jablko je pokrm pre telo a našu dušu (srdiečko) môžeme tiež nasýtiť Božím slovom = kde ho nájsť? V Biblii, v modlitebnej knižke, v našom srdci – ako vl. modlitba.

Keďže sme sa pekne očistili teda naše srdiečka, môžeme sa spoločne pomodliť – rozdať žlté papieriky až na záver, aby nestratili.

Čo je modlitba? : rozhovor s Bohom, počúvanie Božieho hlasu. Môže to byť chvála, poďakovanie, prosba, spoveď.

Modlievate sa deti? Kedy (ako často, kde všade, samy, spoločne)

Akú poznáte modlitbu? Niektorú ktorú poznajú môžu povedať a môžeme sa ju naučiť. (môžeme na záver sa pomodliť Anjelíčku môj strážničku...........

Pomôcky:

  • plachta – modrá
  • voda, nádoba
  • modlitebná knižka,
  • oblečenie pre Lukáša
  • napadlo ma pre divadielko urobiť zvukovú kulisu – zvuk ako voda, púšť, aby to bolo také zaujímavé....??
  • jabĺčka


Zhrnutie:

My sme sa s deťmi rozprávali a zahrali im príbeh o Jánovi Krstiteľovi, čo robil, kde žil, a keď bol veľký opustil púšť a prišiel k rieke Jordán, kde za ním prichádzali zástupy ľudí, aby sa mu dali pokrstiť. Detí sme tiež zahrnuli do deja, pripomenuli im krst a dali im na čielko krížik ako ochranu a tie ktorým sme nestihli, nechali sme na p. farára. Rozdali sme im takéto srdiečka, ktoré sú biele symbolom čistoty, ale z 1 strany sú také špinavé, Ako ľudia, čo prichádzali za Jánom nemali čisté svedomia, aj my robíme chyby, preto sú niekedy také špinavé, deti si ich zafarbili podľa sebe, a zároveň mali úlohu ich  zakryť, prefarbiť, dali sme im biele farbičku. Tento spôsob nám ale nevyšiel, preto sme zvolili lepší, tým je modlitba, cez ktorú sa môžeme porozprávať s Bohom o nás, aby nám ich vyčistil. Na záver sme sa s nimi pomodlili ANjelíčku môj strážničku. Žlté papieriky aby sme mohli roz. I tie ktoré (po sv. omši). Chcem pripomenúť deťom a hlavne rodičom aby si deti nezabudli ...

 

Evanjelium podľa Matúša   −   Mt 3, 1-12

Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo

V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“

To o ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘“ Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med. Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.

Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: ‚Naším otcom je Abrahám!‘ – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“


 

::::PDF verzia::::



::::Verzia pre tlač::::



Klikanosť článku: 227 x