3. adventná nedeľa, cyklus C. Téma Láska

Flp 4, 4-7

13.12.2015, nedeľa

Autor: Mládežníci z DNV



Hlavná myšlienka:

„Čo máme robiť my?“
Zástupy sa pýtali Jána: „Čo teda máme robiť?“
On im odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“
(Lk 3, 10-18)
 

  1. Modlitba + zapálenie adventných sviečok (Ktorá je dnes v poradí adv. nedeľa?)

Milý Bože, sme tu. Chceme sláviť detskú bohoslužbu, s ušami, s očami, so srdiečkom a s nohami. Si prítomný a pomáhaš nám, chválime Ťa a ďakujeme Ti. Amen
 

  1. Divadielko (bábkové): Príbeh o hrnčiarovi Alfrédovi a Amálke

Široko ďaleko, za horami, za dolami, v jednej dedinke žil hrnčiar Alfréd. Pracoval vo svojej dielni a trávil v nej celý svoj deň, od ráno až do zatmenia.

Bolo to v zapadnutej uličke, do ktorej ani noha nevkročila, no predsa sa niekto zastavil, pretože Alfréd vyrábal aj ozdobné vázy.

Bol to človek jednoduchý a veľmi smutný. V jeho dielni bolo stále šero, a tak sa jeho vázy hodili iba na cintorín. Boli tiež také smutné ako on. Ľudia prišli a kúpili si jeho vázy a aj Alfréda mali radi.

Jedného dňa prišla na nákupy Amálka. (Amálka si vykračuje - to už rozprávač nehovorí)

Bolo to veselé dievča, (po ceste si spievalo, tancovalo...), ktoré prišlo kúpiť vázu pre svoju starú mamu. Starká zomrela pred rokmi a Amálka chcela kúpiť vázu na starkin hrob.

Alfréd jej predal vázu a ona mu za ňu platila. Práve vtedy sa ich oči na chvíľočku stretli. Amálka si v nich všimla smútok a bolesť a nedalo jej to pokoja. Rozmýšľala, ako tomuto človekovi pomôcť, ako mu dodať radosti do života. „Najskôr to bude tým šerom, ktoré má v dielni. Poviem mu, aby si kúpil viac lámp a iste mu bude veselšie!“ (pomyslela si Amálka). Ako sa rozhodla, tak i spravila a hrnčiar poslúchol. Avšak nepomohlo. Smútok z jeho očí sa nestratil a vázy vyrábal ďalej iba pre cintorín. Amálka sa však už neuspokojila. Pochopila, že tu treba iné svetlo. Poprosila Alfréda, či by mu mohla umyť oblôčik na jeho dielni a otvoriť dokorán okenicu. On privolil a dievča sa pustilo do práce. O chvíľu prenikli dovnútra prvé slnečné lúče a roztancovali sa po dielni. V ich svetle hrnčiar zbadal, že jeho vázy sú naozaj smutné a že by sa dali robiť oveľa krajšie, že sú i iné farby ako šedá a hnedá a že dievča, ktoré mu umylo oblok je krásne. A tak pán Alfréd prvýkrát vo svojom živote vyrobil vázu, ktorá nebola určená na cintorín. Hrala krásnymi farbami a prežiarila celú jeho dielňu, preto ju z vďačnosti daroval Amálke.
 

  1. Otázky k príbehu:

Páčil sa vám deti príbeh?

Kto vystupoval v príbehu? (Hrnčiar Alfréd a dievčatko Amálka)

Prečo bol hrnčiar Alfréd smutný? (Lebo bol sám, alebo nemal nikoho, s kým by sa rozprával, mal iný pohľad na život?)

Prečo mu Amálka chcela pomôcť? (Chcel, aby bol šťastný.)
 

  1. Ponaučenie z príbehu:

Tento príbeh nám dáva na vedomie, že existujú ľudia, ktorí sú vo svojom vnútri smutní, ale najavo to nejako nedávajú, sú spokojní so svojim životom. Buďme všímaví okolo seba v tento adventný čas a rozdajme ľuďom lásku, všímajme si ich potreby, aby sme do ich života vniesli radosť.
 

  1. O láske

Čo je láska? Keď sa máme radi, keď sme šťastní, navzájom si pomáhame.

Ako ju môžeme prejaviť? (slovom, skutkom – pomáhať, povzbudiť, vypočuť, objať, ....)

Ukážme lásku ostatným, tak aby v našom správaní poznali lásku, ktorú sme dostali od Pána Ježiša (resp. od Pána Boha), láska, ktorá nám pomáha byť lepšími, a tak premieňať životy iných cez Božiu lásku.

Čo môžeme my deti  dať? Hoci nezarábame peniažky, my v našom srdci máme lásku, ktorú sme dostali od svojich rodičov a ktorá pochádza od Pána Boha. A preto môžeme rozdať  práve svoju srdečnosť, radosť, napr. mamine/ocinovi úsmev, môžeme jej/mu poďakovať, objať, ale i pomôcť kamarátovi v škole s domácou úlohou, s príkladom, alebo len tak ísť s ním von, zahrať sa, povzbudiť ich. Pomôcť starým rodičom, to všetko môžeme my deti rozdávať. Lebo všetko to, čo sme získali pochádza od Pána Boha. A preto, keď niečo zo seba dáme, akoby sme to dali Pánu Ježišovi a on nám to vráti 100 násobne (o to viac).

Dnes je sviatok sv. Lucie. Lucia sa narodila do bohatej rodiny a bola vychovávaná v kresťanskej viere. Keď jej mama ochorela, spolu sa chodili modliť k sv. Agáte. Boh vypočul ich modlitby. Vtedy priznala matke svoje zasvätenie Bohu a túžbu prežiť svoj život medzi chudobnými. Luciina mama plná vďačnosti za svoje uzdravenie dala Lucii súhlas a ušetrené peniaze rozdelila chudobným.
 

  1. Aktivita: pesnička na záver: O láske napr.

Môj Boh vďaka Tebe dýcham pre Teba tu som. A viem, že láskou si ma získal k sebe priviedol. Smútok je preč, šťastím ma napĺňať učíš ma láskou žiť.

A teda čo budeme robiť tento nasledujúci adventný týždeň?

Budeme sa snažiť všímať si potreby iných – keď treba pomôcť im, keď je niekto smutný – vypočuť ho, objať ho, povzbudiť ho a symbolom tohto týždňa bude srdce, ktoré nalepíme na našu bránu.
 

V prípade, že bude brána v domčeku, deti nalepia srdiečko na bránu.
Ak sa nestihne, nalepia po sv. omši spolu s ostatnými deťmi v kostole.

::::PDF verzia::::


::::Autorské práva: Farnosť Bratislava - Devínska Nová Ves