Homília - 34. nedeľa cez rok (B)

Jn 18, 33-37

22.11.2009, nedeľa

Autor: Karol Moravčík


V ostatných týždňoch sa konali viaceré konferencie a diskusie k výročiu Novembrovej revolúcie roku 1989, na ktorých sa zdôrazňovala najmä sloboda ako najväčší dar, ktorého sa nám dostalo. Jednu rozhlasovú diskusiu, na ktorej som sa zúčastnil, viedol mladý redaktor, ktorý nám približne povedal: „Moja generácia sa narodila už do slobodného sveta. Nijaké iné prostredie ani nepoznáme, takže nevieme ani precítiť, čo sloboda znamená a ako ju chrániť...“ Rozmýšľal som potom ešte dlho nad tým, ako je to so slobodou – aby ju mladí ľudia nebrali ako samozrejmosť, a my starší, aby sme si zasa slobodu nezjednodušili len na vonkajšie prekážky a obmedzenia, ktoré nás kedysi trápili.

Dnešné evanjelium hovorí o Ježišovi, ktorý nemá slobodu, ktorý je väzňom židovskej veľrady. Tá ho priviedla pred politického správcu krajiny Piláta, aby potvrdil súd nad Ježišom a dal ho ukrižovať. Pred veľradou bol Ježiš obvinený z porušenia náboženských predpisov, pred Pilátom je obvinený z prečinov politických – robí sa kráľom, nárokuje si moc, ohrozuje moc a práva tých, čo krajinu spravujú... Počuli sme, že Ježiš neodmietol, že je kráľom, ale vysvetlil, že jeho kráľovstvo je tam, kde je pravda, a že on sám chce byť svedkom pravdy. Ako vieme, Pilát len pokrčil plecami nad Ježišovou rečou o pravde, takpovediac „umyl si ruky“ nad celým prípadom a vydal Ježiša na smrť.

Ježišov koniec bol žalostný, súd nečestný a sudcovia zaujatí. Kresťanstvo sa napriek tomu hlási k Ježišovi ako k svojmu kráľovi. Keďže Ježiš hovoril o svojom kráľovstve ako kráľovstve pravdy, hlásiť sa k Ježišovi nemôže pre nás znamenať nič iné, ako ochotu snažiť sa tiež o pravdu, o svedectvo pravde. Ako to však Ježiš s tou pravdou myslel? Reč Ježiša o pravde pred Pilátom sa nachádza v Jánovom evanjeliu. Keď sa pozrieme na prvé riadky tohto evanjelia, všimneme si, že sa tam hneď na začiatku hovorí o Slove, ktoré bolo u Boha a že v ňom bol život a ten život, že je svetlom pre ľudí. Tiež sa tam píše, že treba svedčiť o tomto svetle (Jn 1, 1-7). Ak pred Pilátom Ježiš hovorí, že treba svedčiť o pravde, myslí zjavne to isté, čo sa v úvode evanjelia nazýva svedectvom o svetle. Pravda je pravdou , keď je svetlom. Pravda je tam, kde sa niečo osvecuje, kde sa na niečo vrhá svetlo. A to preto, za tým účelom, aby sa ukázalo, kde je život, z čoho sa dá žiť.

Ale vieme spoznať, z čoho sa dá žiť? Niekedy sa hovorí, že sa to najlepšie spozná vtedy, keď nám to chýba. Pomôcť niekomu, aby videl, čo mu chýba, čo ho nevedie k životu, ale k úpadku, je presne to svedectvo pravde, ktoré tak veľmi potrebujeme. Na prvé piatky už niekoľko mesiacov v našom kostole meditujeme podľa knihy Michaela Gallaghera SJ, ktorú napísal pod názvom „Slobodní veriť“. M. Gallagher pracoval na univerzitách vo svete s mladými ľuďmi, ktorí na rozdiel od našich nielen ostatných 20 rokov, ale omnoho dlhšie sa rodili do slobody a práve preto si nevedeli vždy uvedomiť, čo to je byť slobodným človekom. Gallagher píše, že s mladými ľuďmi sa nedá hovoriť všeobecne o slobode ani všeobecne o Bohu a náboženstve, ale treba im pomôcť, aby začali hovoriť o sebe, svojich konkrétnych témach – z čoho sa tešia, z čoho trápia, a potom im pomôcť, aby sa pokúsili oslobodiť od falošného „ja“ k svojmu pravdivému „ja“, tiež od falošných vplyvov zo sveta (najmä médií) k tým, čo sú pozitívne, od nesprávnych otázok k tým správnym zmysluplným otázkam a napokon od falošných predstáv o Bohu k pravdivej predstave o ňom.

Takže ani my nemáme všeobecne mudrovať o slobode, ale ani o Bohu či náboženstve, ale o tom, čo je pre každého z nás konkrétna téma, problém. Václav Havel to nedávno dobre vystihol v jednom rozhovore, v ktorom sa ho pýtali, čo si myslí o mladých hercoch, čo si zarábajú v hlúpych seriáloch. Povedal, že chápe, že herec si tiež potrebuje zarobiť a že nie všetky seriály sú hlúpe. Veľmi mnohé však hlúpe sú, a keď herci nehrajú nič iné, je im z toho až fyzicky zle. Potom si povedia, že sa musia nadýchnuť a že pripravia poriadnu hru. A čo sa stane potom? Keď hru uvedú na scénu, zistia, že neprišli diváci. Diváci, zvyknutí na hlúpe seriály, stratili zmysel pre kvalitné divadlo. Sloboda, ktorá je slobodou pre ohlupovanie, sa vypomstila. Čo s tým? Povedané s evanjeliom: Potrebujeme svedectvo pravde, aby sme boli skutočne slobodní. Ďakujeme aj dnes Ježišovi, že nás to učí, že cez neho a v ňom nielen sloboda, ale všetko, čo tvorí náš život, sa nám osvecuje a pozitívne otvára.


::::Autorské práva: Farnosť Bratislava - Devínska Nová Ves