V novembri sme od slovenských biskupov dostali až tri listy na prečítanie v kostoloch. Ten dnešný nás chce povzbudiť ku kvalitnejšiemu prežitiu adventného času. Svojimi praktickými návrhmi – od účasti na bohoslužbách cez pohyb v prírode, skutky lásky až po kultúrne činy – nám biskupi nepripomínajú niečo nové, ale pomáhajú nám precítiť otázku, či sme spokojní s tým, ako trávime čas, ako ho trávime aj teraz v advente, a či počítame aj s radikálne iným časom, ako je ten dnešný, prítomný.
Celý advent a vlastne celý kresťanský život by mal poukazovať na radikálne iný čas, na prelomenie dnešného času, na to, čo sa v kresťanstve nazýva druhý Kristov príchod. Očakávame však naozaj Kristov príchod; a rozumieme vôbec, o čo ide? Odvážim sa tvrdiť, že ak je kresťanstvo v súčasnosti v niečom slabé, tak nie preto, že kresťania sú málo morálni, ale preto, že sme prestali Krista očakávať. Skúsme sa preto dnes pozrieť ani nie tak na blížiace sa Vianoce, ktoré sú oslavou historického Božieho zjavenia v Ježišovi, ale viac na náš život, nakoľko v ňom očakávame Ježiša ako Krista, nakoľko v ňom počítame s jeho príchodom ako s vyvrcholením celej našej existencie.
Okrem iných biblických textov počuli sme dnes aj úryvok z listu apoštola Pavla, ktorý kedysi napísal do gréckeho mesta Solún (Thessaloníké). Pri mojich nedeľných príhovoroch som málokedy vychádzal z Pavlových slov a v novom liturgickom roku to môžem hneď napraviť, keďže Pavol práve v 1. liste Solúnčanom písal aj na adventnú tému – o druhom príchode Kristovom. Pavol navštívil mesto Solún na severe dnešného Grécka asi roku 50 po Kr. Najskôr sa snažil hlásať evanjelium v židovskej synagóge, ale narazil na silný odpor. Podarilo sa mu však získať pre vieru viacero Grékov. Kvôli nepriateľstvu miestnych židov odišiel z mesta asi po troch mesiacoch do Atén a neskôr do Korinta, skadiaľ napísal solúnskym kresťanom list. Je to jeho prvý list a zároveň najstarší spis Nového zákona (50/51 po Kr.). Pavol veľmi túžil ísť ešte raz do Solúna, ale Solúnčanom neradil, aby sa spoliehali na jeho ďalšiu návštevu, ale na Ježišov príchod. K tomuto príchodu sa mali dopracovať tým, že budú rásť vo vzájomnej láske i v láske voči ostatným ľuďom. V tom mala spočívať aj ich príprava na Pánov príchod, ktorý Pavol očakával pomerne skoro, ešte za svojho života.
Pavol vo svojom očakávaní vychádzal z vlastnej skúsenosti, keď sa mu zjavil Bohom vzkriesený Ježiš ako oslávený Kristus. Vychádzal však aj zo skúsenosti v Solúne, kde mnohí pohania odpovedali vierou na ním ohlasované Božie slovo. Pavol vedel, že pohania neuverili Božiemu slovu ľahko, ale uprostred súženia a ponižovania od židov i pohanov. Ich zmenu opisuje v liste ako odvrátenie sa od modiel k živému a pravému Bohu a očakávaniu jeho Syna Ježiša (1 Sol 1,9-10). Skutočná zmena je vždy alternatíva, je novou možnosťou. Kým pohania mali modly, bôžikov – očarujúce veci a predstavy, na ktorých boli závislí – kresťania objavili živého Boha a jeho Syna Ježiša a s ním aj nádej, že život je o inom ako o vyhľadávaní očarujúcich chvíľok a vecí. Pochopili, že život je o raste v láske k ľuďom blízkym i cudzím. Uverili, že milujúci Kristus nám ide v ústrety a my nečakáme na mieste, ale tým, že sa sami stávame milujúcimi, ideme k nemu, a vzdialenosť medzi nami a ním sa zmenšuje. Kristus prichádza, mení sa svet, rodí sa nový svet. Rodí sa nový svet z kvalitných alternatív, ktoré pre seba i pre svet objavujeme a realizujeme. V takejto alternatíve nech sa nám podarí prežiť náš advent!