Hom├şlia - 2. adventn├í nede─ża

Flp 1, 4-11

6.12.2009, nede─ża

Autor: Karol Morav─Ź├şk


Ned├ívno sa ma jeden priate─ż sp├Żtal, ─Źo si mysl├şm o plag├ítoch, na ktor├Żch niektor├ş ─żudia bojuj├║ proti skazen├ęmu Z├ípadu. T├şto ─żudia sami seba predstavuj├║ ako z├íchrancov kres┼ąanskej civiliz├ície... Nu┼ż, najprv treba podotkn├║┼ą, ┼że v civiliza─Źnom a vlastne aj v politickom v├Żzname sme aj my Z├ípadom, a to so v┼íetk├Żmi hriechmi i ─Źnos┼ąami. Ale zaujalo ma nie─Źo d├┤le┼żitej┼íie: Tak├ęto let├íky, ─Źo popisuj├║ len ├║padok a skazu (a zasa nie na sebe, ale na druh├Żch), tak├ęto vyjadrenia, ─Źo sa tv├íria ako kres┼ąansk├ę, nemaj├║ ni─Ź spolo─Źn├ę s duchom kres┼ąanstva, lebo len poukazuj├║ na skuto─Źn├ę ─Źi domnel├ę hriechy, ale neukazuj├║ na z├íchranu, neved├║ k radosti, len prehlbuj├║ znechutenie a malomyse─żnos┼ą.

Porovnajme si tieto znechucuj├║ce vyjadrenia s vyjadreniami dne┼ín├Żch biblick├Żch ─Ź├ştan├ş. Staroz├íkonn├Ż prorok volal: Jeruzalem, odlo┼ż svoj sm├║tok, povsta┼ł a pozri sa, ako Boh oslobod├ş svoj ─żud! Pod─ża dne┼ín├ęho evanjelia J├ín Krstite─ż ohlasoval pok├ínie, ale nie preto, ┼żeby videl prich├ídza┼ą skazu, ale Boha a jeho z├íchranu. Povzbudzuj├║co p├şsal aj apo┼ítol Pavol v ├║vode do Listu Filipanom. Neza─Źal t├Żm, ┼żeby poukazoval na hriechy in├Żch, ale za─Źal v─Ćakou za ─żud├ş, ktor├Żm p├ş┼íe, a rados┼ąou z nich. V┼íetky tieto adventn├ę texty ohlasuj├║, ┼że nie─Źo sa m├í sta┼ą, ┼że na nie─Źo d├┤le┼żit├ę sa treba pripravi┼ą, ┼że svet, v ktorom ┼żijeme, nie je dobr├Ż ÔÇô ve─Ć potrebuje pok├ínie, ale v┼íetko je to ohlasovan├ę n├ídejne, povzbudzuj├║co, poz├Żva n├ís to k radostn├ęmu o─Źak├ívaniu pr├şchodu Boha do n├í┼ího ┼żivota.

Zostaneme aj dnes s apo┼ítolom Pavlom. Pavol nav┼ít├şvil mesto Filipy (Ph├şlippoi) asi r. 50 po Kr. a zalo┼żil tam v├┤bec prv├║ kres┼ąansk├║ obec v Eur├│pe. V tej dobe ┼żili v meste najm├Ą dom├íci Maced├│nci a Rimania, zvl├í┼í┼ą vojaci (vysl├║┼żilci) so svojimi rodinami. ┼Żidov bolo v meste m├ílo. Zauj├şmav├ę je, ┼że popredn├║ ├║lohu medzi filipsk├Żmi kres┼ąanmi mali ┼żeny. Pavol nap├şsal list do Fil├şp asi r. 56 z Efezu, ke─Ć bol vo v├Ązen├ş. V liste nerie┼íi ve─żk├ę probl├ęmy, je to vyslovene osobn├Ż list priate─żom a priate─żk├ím, ─żu─Ćom, ktor├Żm Pavol d├┤veroval a z ktor├Żch sa te┼íil. Z dne┼ín├ęho ├║ryvku sa dozved├íme, ┼że ─żudia, ─Źo uverili v Je┼żi┼ía vo Filip├ích, mali od po─Źiatku ÔÇ×├║─Źas┼ą na evanjeliuÔÇť (Flp 1, 5). Znamen├í to, ┼że si osvojovali jeho obsah, ale aj to, ┼że ho vytv├írali, odovzd├ívali, ┼żili. Pavol sa za t├Żchto ─żud├ş modl├ş, aby r├ístli v l├íske, ktor├í bude spojen├í s poznan├şm a zdrav├Żm rozli┼íovan├şm vo viere. Mo┼żno to tak povedal preto, aby sa vyhlo dojmu, ┼że sta─Ź├ş nejak├ę nad┼íenie Kristom, ak├ísi snov├í za─ż├║benos┼ą, ktor├í sa ─żahko rozplynie bez kontaktu s re├ílnym ┼żivotom. Viera m├í by┼ą zacielen├í na ÔÇ×de┼ł KristovÔÇť, na Kristov advent (pr├şchod). Toho sa mo┼żno do┼żi┼ą vtedy, ak sa na┼ía viera prejavuje ovoc├şm spravodlivosti. Na ─Źo Pavol myslel, sa dozvieme z pokra─Źovania jeho listu, kde spom├şna svoj pobyt vo v├Ązen├ş. Som tu, p├ş┼íe Pavol, a v┼íetci vedia, ┼że je to pre evanjelium. V─Ćaka tomu, mnoh├ş kres┼ąania dostali odvahu hl├ísa┼ą Bo┼żie slovo. Pavol spom├şna, ┼że niektor├ş hl├ísaj├║ evanjelium z l├ísky, ale n├íjdu sa aj tak├ş, ─Źo zvestuj├║ Krista z ha┼íterivosti a z├ívisti, ne├║primne... Ke─Ć si spomeniem na ┼í├şrite─żov zlostn├Żch let├íkov vo─Źi Z├ípadu (ktor├ę som spomenul v ├║vode), zd├í sa, ┼że t├íto mo┼żnos┼ą ÔÇô odvol├íva┼ą sa na Krista a pritom by┼ą ha┼íteriv├Ż ÔÇô nevymizla. Viera, ktor├í privol├íva P├ínov pr├şchod, v┼íak nem├┤┼że by┼ą ha┼íteriv├í, zlostn├í, ale m├┤┼że by┼ą len povzbudzuj├║ca, dod├ívaj├║ca odvahu; len tak bude ovoc├şm spravodlivosti.

Ke─Ć prem├Ż┼í─żame o Pavlov├Żch slov├ích, prem├Ż┼í─żame o Je┼żi┼íovom evanjeliu in├Żm sp├┤sobom, ako ke─Ć ─Ź├ştame len samotn├ę evanjelium. V Pavlov├Żch listoch sa stret├ívame s rozvinut├Żm, aktualizovan├Żm evanjeliom. Pavol ho aktualizoval v stretnut├ş s pohanmi, s pohanskou kult├║rou. N├ím sa kladie ot├ízka, ako aktualizujeme evanjelium v stretnut├ş s dne┼ínou kult├║rou, s na┼í├şm s├║─Źasn├Żm prostred├şm... Ke─Ć vytrh├ívame jeden v├Żrok od predch├ídzaj├║ceho p├ípe┼ża zo s├║vislost├ş a kritizujeme dne┼ín├║ kult├║ru len ako ÔÇ×kult├║ru smrtiÔÇť, to nie je aktualiz├ícia evanjelia, ale nanajv├Ż┼í to Pavlom spomenut├ę ha┼íterenie. Nemali by sme rad┼íej prem├Ż┼í─ża┼ą, ako aktualizova┼ą evanjelium tak, aby aj dnes vyznelo ako ÔÇ×kult├║ra ┼żivotaÔÇť? Kult├║ra, v ktorej sa radi n├íjdu na┼íi dne┼ín├ş pohania a ateisti tak, ako sa kedysi na┼íli doma v evanjeliu gr├ęcki a r├şmski pohania?

V┼íetci, ktor├ş sa te┼í├şme z evanjelia, v┼íetci, ktor├ş sa u─Ź├şme l├íske a sp├íjame ju so zdrav├Żm rozumom, v┼íetci, ktor├ş sa ned├şvame na okolit├Ż svet s hnevom, ale s l├ískou (i ke─Ć ─Źasto kritickou l├ískou), ┼í├şrime evanjelium a vytv├írame kult├║ru ┼żivota. A tak Boh, ktor├Ż n├ís takto oslovil a povolal, nech v n├ís aj dokon─Ź├ş svoje dobr├ę dielo a zachov├í n├ís a┼ż po de┼ł, na ktorom jedinom z├íle┼ż├ş ÔÇô de┼ł Krista Je┼żi┼ía, n├í┼ího P├ína.


::::Autorsk├ę pr├íva: Farnos┼ą Bratislava - Dev├şnska Nov├í Ves