1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo
2. Úvodné slovo na kľačadle a úvodná modlitba
Michael Paul Gallagher vo svojej knihe s názvom: Slobodní veriť (Dobrá kniha Trnava 2002) píše najprv o nutnosti štvorakého oslobodenia, aby nás potom povzbudil k hľadaniu. Najprv treba oslobodenie, lebo kto sa neoslobodí od falošných predstáv o sebe, o živote, zbytočne sa vydá na cestu hľadania Boha. V druhej časti knihy autor ponúka príbehy o tomto hľadaní Boha – nie dôkazy, ale ukazovatele cesty. Prvý spôsob hľadania sa nechá inšpirovať príbehom sv. Augustína.
Úvodná modlitba
Pane, človeka si stvoril, aby hľadal.
Aby hľadal svoje šťastie, ktoré nedostáva hotové.
Stvoril si nás, aby sme nezostali pri veciach a vzťahoch,
ale šli ďalej a dospeli až tam, kde Ty si.
Nie ďaleký od nás, ale Iný, väčší ako naše srdce a naše túžby.
A predsa ten jediný, kto naplní a upokojí našu myseľ i naše srdce.
Amen.
3. Chvíľa ticha
4. Meditácia (posadíme sa)
M. P. Gallagher, Slobodní veriť (výber zo strán: 87-94).
Piata kapitola má názov: „Hlad srdca.“ Sv. Augustín na začiatku svojich „Vyznaní“ píše: „Stvoril si nás pre seba a nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe.“ Jeho kniha je vlastne celá o dobrodružstve hladného srdca a hľadania Boha. Augustín bol vášnivým človekom s hlbokými túžbami, ale opakovane sa dal lapiť do toho, čo neskôr nazval „prchavá sloboda“ (dočasné veci a vzťahy, povrchné zážitky).
Augustín si kládol otázky: Kde sa vzali moje túžby, prečo ten nepokoj, ako sa zbaviť pocitu falošného naplnenia a neúplnosti? Neskôr to nazýval aj „smútkom po domove“. K zmene ho priviedlo nové videnie lásky. Naučil sa, že nejde o milovanie, ale o milujúceho (Boha).
Vo svetovej literatúre je hľadanie životného naplnenia veľmi častou témou. Spisovateľ Saul Bellow v jednej svojej hre nechá povedať: Jestvujú dvaja buditelia, ktorí prebúdzajú ducha zo spánku – láska a utrpenie. Nie je však skúsenosť ustavičného hľadania skľučujúca?
Augustín žil dlho so svojím zmätkom v sebe, aby napokon objavil, že „Ty si bol so mnou, ale ja som nebol s Tebou...“ Svetská literatúra tu hovorí o prchavosti šťastia, o prázdnote, ktorá sa často stane silným podnetom k zmene a túžbe ísť konečne za pravými hodnotami a k Bohu.
Neprítomnosť uspokojenia napriek „dobrému životu“ je často východiskom k viere. Nejde však o dôkaz, ale o priestor na zmenu.
Hľadanie pravdy je ako výstup na vrchol kopca. Dosiahnuť ho nie je nemožné, len ťažké.
5. Chvíľa ticha
6. Otázky:
Ako si spomíname na svoju cestu k viere? Bolo to naozaj také bezproblémové? Nakoľko bol za naším „objavom“ hlad, túžba srdca po pravde, pokoji, pravom šťastí?
Nie je len skúsenosť podobná Augustínovi; iní ľudia smerujú k viere viac cez údiv myslenia alebo volanie svedomia, tiež cez čosi ako zážitok Ducha. Predsa len, nakoľko poctivo vnímam svoje túžby? Nezostávam pri prchavých veciach a zážitkoch?
Zažil som niekedy skúsenosť viery ako skúsenosť domova? Že tu – vo viere v Boha – som doma viac ako kdekoľvek inde a pri akomkoľvek človekovi?
A napokon, ak sme radi veriacimi ľuďmi: Nie je naša spokojnosť pohodlnosťou namiesto radosti z výstupu na vrchol?
7. Záverečná modlitba (podľa žalmu 34)
Pána chcem chváliť v každom čase. V Pánovi sa teší moje srdce.
Hľadal som Pána a on ma vypočul a vytrhol ma zo všetkých úzkostí.
Smutný som zavolal a Pán ma vyslyšal a vyslobodil ma zo všetkých tiesní.
Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; šťastný je človek, čo sa utieka k nemu.
Amen.
8. Tantum ergo pred požehnaním, modlitba a požehnanie, záverečná pieseň
Pane Ježišu, vo vznešenej Oltárnej Sviatosti zanechal si nám pamiatku svojho umučenia a zmŕtvychvstania; prosíme ťa, pomáhaj nám uctievať tajomstvo tvojho tela a krvi s takou vierou a láskou, aby sme vždy pociťovali účinky tvojho vykupiteľského diela. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
Alebo:
Pane a Bože náš, veríme a vyznávame, že tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý sa pre nás narodil z Márie Panny a trpel na kríži, je prítomný v najsvätejšej Sviatosti; daj, aby sme z tohto božského prameňa čerpali večnú spásu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.