Sv. Cyrila a Metoda

Mt 28.16-20

5.7.2010, pondelok

Autor: Karol Morav─Ź├şk


Prv├ę, ─Źo som si o dne┼ínom sviatku uvedomil, je skuto─Źnos┼ą, ┼że tento sviatok je v mnohom in├Ż ako ostatn├ę sviatky sv├Ąt├Żch, ktor├ę sl├ívime pri na┼íich bohoslu┼żb├ích. Tie sviatky maj├║ v┼żdy svojsk├Ż duchovn├Ż v├Żznam ÔÇô sv├Ąt├ş s├║ pre n├ís vzorom viery, n├ídeje a l├ísky k Bohu; spom├şna sa ich n├íbo┼żn├Ż ┼żivot a ich dobr├ę skutky, ktor├ę vykonali ─żu─Ćom. U sv. Cyrila a Metoda je to v┼íak inak. Spom├şna sa najm├Ą ich v├Żznam politick├Ż, kult├║rny a vzdelanostn├Ż. U in├Żch sv├Ątcov si to temer ani nevieme predstavi┼ą. Ale mo┼żno je to len na┼ía chyba, lebo ka┼żd├Ż ─Źlovek, ka┼żd├Ż sv├Ątec ┼żil v konkr├ętnych dejin├ích (─Źi┼że politike a kult├║re) a najlep┼íie jeho v├Żznam spozn├íme, ak ho spozn├ívame v t├Żch jeho konkr├ętnych okolnostiach.

Sk├║sme si zopakova┼ą, ─Źo si pam├Ąt├íme z dej├şn: Cyril a Metod k n├ím pri┼íli r. 863 z najvyspelej┼íej r├ş┼íe vtedaj┼íieho sveta, z Byzancie, na pozvanie ve─żkomoravsk├ęho vlad├íra Rastislava, a to najm├Ą z politick├Żch d├┤vodov. Rastislavovi i┼ílo o to, aby ÔÇô povedan├ę dne┼ínou re─Źou ÔÇô na┼íi slovansk├ş (sloviensk├ş) predkovia mali svoju ÔÇ×vlastn├║ stoli─Źku a hviezdi─Źku v Eur├│peÔÇť. Preto potreboval in├Żch k┼łazov, ako boli nemeck├ş. Na prekvapenie s Cyrilom a Metodom sme dostali aj bonus ÔÇô za─Źala sa rozv├şja┼ą vlastn├í slovansk├í kult├║ra. Nie ako folkl├│r, ale ako porovnate─żn├í kult├║ra s kult├║rou latinskou, gr├ęckou ─Źi franskou (z├ípadoeur├│pskou). Kult├║ra ÔÇô to je sp├┤sob ┼żivota, to je kultivovan├í re─Ź, to s├║ ┼íkoly na ├║rovni, to je schopnos┼ą vybra┼ą si to najlep┼íie z vlastn├Żch zdrojov a s├║─Źasne sa otvori┼ą prijatiu zahrani─Źn├Żch kval├şt. S t├Żm s├║vis├ş aj vzdelanos┼ą. Cyril pre Slovanov vytvoril osobitn├║ abecedu, p├şsmo. S pomocou novej abecedy prelo┼żil do re─Źi na┼íich predkov spolu s bratom Metodom nielen biblick├ę spisy, ale aj ─Ćal┼íiu literat├║ru a ob─Źiansky z├íkonn├şk. Cirkevn├ę a kres┼ąansk├ę prijalo takto i ┼íat slovanskej kult├║ry a vzdelanosti, a sv. Cyril a Metod to napriek ohov├íra─Źk├ím a ubli┼żovaniam dok├ízali obh├íji┼ą aj pred p├ípe┼żom v R├şme. Ned├ívna diskusia o tom, ─Źi bol Sv├Ątopluk skuto─Źn├Żm kr├í─żom, by v├┤bec nejestvovala, ak by v─Ćaka Cyrilovi a Metodovi nevznikla i diplomatick├í kore┼ípondencia medzi p├ípe┼żmi a Sv├Ątoplukom, kde ho p├ípe┼żi v listoch oslovuj├║ ako ve─żk├ęho vlad├íra (kr├í─ża). ─îestne v┼íak treba poveda┼ą aj to, ┼że Sv├Ątopluk (v ─Źom mohol) vyu┼żil ─Źinnos┼ą oboch bratov pre svoje postavenie, ale napokon us├║dil, ┼że Slovania nepotrebuj├║ a┼ż tak vlastn├║ kult├║ru a vlastn├║ slovansk├║ cirkev v r├ímci ve─żkej cirkvi a on s├ím sa naj─żah┼íie udr┼ż├ş pri moci pomocou latinsk├Żch (nemeck├Żch) k┼łazov, ktor├ş samozrejme s na┼íimi predkami nehovorili nemecky, ale sloviensky. Preto po Metodovej smrti jeho ┼żiakov poslal pre─Ź.

Aj na tejto hist├│rii vid├şme, ┼że politici maj├║ zv├Ą─Ź┼ía vlastn├ę chodn├ş─Źky, a kult├║ru a vzdelanos┼ą a┼ż tak nepodporuj├║. Z├írove┼ł v┼íak vid├şme, ┼że z dlhodob├ęho h─żadiska, ak nie─Źo pre┼żije, tak nie je to moc politikov, ale pr├íve t├í podce┼łovan├í kult├║ra. V pr├şpade sv. Cyrila a Metoda treba doda┼ą ÔÇô kres┼ąansk├í kult├║ra, alebo presnej┼íie, kres┼ąanstvo, ktor├ę je kult├║rne. Dnes sa k Cyrilovi a Metodovi hl├ísia v┼íetky slovansk├ę n├írody ÔÇô najm├Ą na Slovensku, Morave, v Chorv├ítsku, Srbsku, ─îiernej Hore, Maced├│nsku, Bulharsku, a tie┼ż na Ukrajine a v Rusku. Hl├ísi┼ą by sa mohli aj Ma─Ćari. ┼Że sa im podarilo vytvori┼ą pomerne r├Żchlo spolu so Slovanmi (!) Uhorsk├Ż ┼ít├ít, ├║zko s├║viselo s t├Żm, ─Źo v na┼íej vlasti zostalo po Cyrilovi a Metodovi. Okrem toho je ve─żmi d├┤le┼żit├ę, ako ─Źinnos┼ą Cyrila, Metoda a ich ┼żiakov pomohla k tomu, aby si na┼íe n├írody osvojili evanjelium, kres┼ąanstvo a cirkev takpovediac ako ÔÇ×svoju vecÔÇť. Lebo opa─Źn├Żch pr├şkladov, ke─Ć mnoh├ę n├írody vn├şmali kres┼ąanstvo ako cudziu (nan├║ten├║) vec, bolo dos┼ą.

E┼íte zauj├şmavej┼íie je, ako sa v 20. st. (po 1 100 rokoch) za─Źali od Cyrila a Metoda u─Źi┼ą aj v R├şme, v centre katol├şckej cirkvi. U─Źi┼ą sa tomu, ┼że ─Źloveku, ktor├ęmu chceme zvestova┼ą evanjelium, mus├ş sa cirkev prihov├íra┼ą jeho vlastn├Żm jazykom, pri─Źom sa jazykom nemysl├ş len materinsk├í re─Ź, ale cel├Ż kult├║rny kontext. Preto za─Źala na┼ía cirkev od II. vatik├ínskeho koncilu hovori┼ą o aggiornamente (zos├║─Źasnen├ş) a inkultur├ícii (oble─Źen├ş sa do danej kult├║ry). Jeden k┼łaz, ktor├Ż pracoval so ┼ítudentmi v Mlynskej doline, to raz vyslovil takto: ÔÇ×Mlad├Żch ─żud├ş m├┤┼żeme zachyti┼ą len tam, kde sa nach├ídzaj├║, nie tam, kde ich chceme ma┼ą.ÔÇť Povedal to v debate s k┼łazmi, ktor├ş sa pohor┼íovali, ako dnes mlad├ş ─żudia ┼żij├║ a ako sa im nem├í d├íva┼ą rozhre┼íenie, ak ┼żij├║ nespr├ívne. Mo┼żno aj nespr├ívne, ale plat├ş, ┼że ÔÇ×n├íjs┼ą ich mo┼żno len tam, kde s├║, nie kde ich chceme ma┼ą...ÔÇť

To bol presne pr├şstup Cyrila a Metoda a o tom je aj s├║─Źasn├Ż spor vo ve─żkej katol├şckej cirkvi medzi tzv. konzervat├şvnymi a progres├şvnymi, teda spor o to, ─Źi uprednostn├şme vernos┼ą te├│rii (dogm├ím) alebo vernos┼ą konkr├ętnej situ├ícii, v ktorej ─żudia ┼żij├║. S Cyrilom a Metodom si treba zvoli┼ą druh├║ mo┼żnos┼ą. Nie preto, aby sme sa m├│dne nie─Źomu prisp├┤sobili, ale aby sme umo┼żnili stretnutie s Kristom ÔÇô jemu s nami a n├ím s n├şm.


::::Autorsk├ę pr├íva: Farnos┼ą Bratislava - Dev├şnska Nov├í Ves