1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo
2. Úvodné slovo na kľačadle a úvodná modlitba
Niekoľko mesiacov sme na prvý piatok používali na meditáciu texty z knihy: Michael Paul Gallagher Slobodní veriť (Dobrá kniha Trnava 2002). Vo svojej knihe píše autor o tom, čo dnes znamená stretnúť sa s Kristom a nájsť vieru v Boha. Dnes ukončíme meditácie podľa jeho textov tým, že si povieme, čo je podľa Kristovho posolstva základom každého obrátenia, vykúpenia či oslobodenia.
Úvodná modlitba
Dobrý Bože,
často som šokovaný zo sveta, v ktorom žijem,
z udalostí okolo mňa, z ktorých sú niektoré naozaj veľmi zlé.
Keď o tom všetkom premýšľam pred tebou a stíšim sa,
uvedomujem si, že šokovaný mám byť najmä zo seba.
A zobudený tvojím slovom ťa poprosiť o lásku
– takú, čo ma spokorní a otvorí sa iným, aby som im poslúžil. Amen.
3. Chvíľa ticha
4. Meditácia (posadíme sa)
M. P. Gallagher, Slobodní veriť (výber zo strán: 145-155).
Desiata kapitola má názov: „Dolu a von“. Gallagher tým myslí lásku Boha, ktorá na nás (dolu) prekvapujúco zostupuje – prichádza od Boha prv, ako by sme si ju zaslúžili. A potom má ísť ani nie tak naspäť k Bohu, ale má ísť od nás k iným ľuďom.
Gallagher spomína jednu írsku spisovateľku, ktorá písala romány v pozadí s náboženskou tematikou. V závere opisuje scénu z jednej jej knihy (Flannery O‛Connorová, Dobrý človek je dnes vzácnosť). Hlavnou postavou knihy je stará mama, ktorá si vždy presadí svoje. Tak raz presvedčí celú rodinu, aby išla nesprávnym smerom, až ich napokon zajme bandita. Stará mama si namýšľa, že presvedčí aj jeho, čo má robiť, a veľa mu rozpráva aj o Ježišovi a modlitbe. Bandita ju však zastrelí práve vtedy, keď stará mama zmäkne, prestane ho poúčať a láskavo sa ho dotkne.
V spoločnosti sú ľudia slušní (napr. tá stará mama), a potom takí, čo žijú zle, ako ten bandita. Gallagher chce ukázať, že slušní ľudia, ktorí sú plní pýchy na to, akí sú správni, nemajú nič spoločné s obrazom Ježiša (aj keď o ňom hovoria) a nemajú ani schopnosť nikoho zlého zmeniť – vrátane seba. Len situácia totálneho ohrozenia niektorých ľudí spokorní a privedie k uznaniu svojich ohraničení. Bandita síce starú mamu zastreli práve vtedy, keď si to uvedomila a spokornela, ale bandita prvý raz zostal otrasený nad tým, čo urobil.
Kým neprijmeme svoje ohraničenia a budeme žiť v pýche (často aj náboženskej), kým neprijmeme to, čo sa v evanjeliu volá chudoba ducha, nikdy sa neotvoríme skutočnej viere podľa Ježiša. Gallagher pripomína, ako v Markovom evanjeliu trikrát hovorí Ježiš o tom, ako zomrie, a jeho učeníci ho opakovane nechápu. Preto musí Ježiš prísne pokarhať Petra: „Choď mi z očí satan!“ (Mk 8,33); Keď sa učeníci hádajú o prvenstvo, opakovane im hovorí: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobníkom všetkých.“ (Mk 9,35; Mk 10,44); podobne tzv. bohatému mládencovi: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj , čo máš... (Mk 10,21).
Len chudobní v duchu sa môžeme priblížiť k Bohu a on k nám. Bez tej chudoby zostávame zajatcami svojho povyšovania sa a sebeckosti. My v Dev. N. Vsi by sme tomu trochu mohli porozumieť po nešťastnom zabíjaní v našej obci. Ľudia zločin komentujú tak, že niekto sa zbláznil, preto spáchal zločin, a na adresu obetí hovoria, že svojím správaním si asi nešťastie na seba privolali. Takýto komentár však nič nerieši – vždy sa niekto môže zblázniť a iný provokovať. Podstatná otázka je tá, ktorú nám kladie Gallagher: Či sme my kresťania schopní priniesť do sveta to, čo nás (a potom naše prostredie) oslobodí od našej zloby, posadnutosti, hlúposti, namyslenosti... Mnohí ľudia dnes nerozumejú, že Boh je a že sa mohol zjaviť v Kristovi. Dokážu však prijať skutočnú lásku. Lebo „viera je podriadená láske“, končí Gallagher.
5. Chvíľa ticha
6. Otázky:
Nakoľko som plný sám seba, svojej pýchy – možno práve preto, že patrím medzi „normálnych, slušných“ ľudí?
Nakoľko som ochotný a schopný prijať ježišovskú chudobu ducha? Prijať ako začiatok, možnosť skutočnej viery podľa Ježiša?
A keď je reč o láske, ktorej je podriadená aj viera? Nepletiem si lásku s naivitou? Lebo láska nie je tam, kde sa ustupuje zlému (ani v rodine, ani v spoločnosti), ale tam, kde sa slúži, rozdáva a tvorí...
7. Záverečná modlitba
Veľký a dobrý Bože,
nazývam ťa veľkým, lebo si tajomstvom môjho života,
ale nazývam ťa aj dobrým, lebo si i láskou môjho života.
Si láskou, ktorá predchádza čokoľvek dobré vo mne.
Si slobodou, ktorá je začiatkom môjho oslobodenia.
Si základom všetkého, čo má význam,
preto právom čakáš na odpoveď mojej viery.
Dávam ti túto odpoveď v pokore,
aby som mohol ísť s tebou
a zachovať všetko, čím si ma obdaril a oslovil. Amen.
8. Tantum ergo pred požehnaním, modlitba a požehnanie, záverečná pieseň
Pane Ježišu, vo vznešenej Oltárnej Sviatosti zanechal si nám pamiatku svojho umučenia a zmŕtvychvstania; prosíme ťa, pomáhaj nám uctievať tajomstvo tvojho tela a krvi s takou vierou a láskou, aby sme vždy pociťovali účinky tvojho vykupiteľského diela. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
Alebo:
Pane a Bože náš, veríme a vyznávame, že tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý sa pre nás narodil z Márie Panny a trpel na kríži, je prítomný v najsvätejšej Sviatosti; daj, aby sme z tohto božského prameňa čerpali večnú spásu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.