Svetov├Ż de┼ł modlitieb 2010

T├ęma: Kamerun

29.11.2010, pondelok

Autor: Stanislava Jur─Ź├íkov├í


Tohto roku, d┼ła 11.3.2010 sa ┼żeny v na┼íej farnosti modlili v r├ímci Svetov├ęho d┼ła modlitieb za Kamerun. V tomto ─Źl├ínku si m├┤┼żte pre─Ź├şta┼ą inform├ície oh─żadne tejto krajiny a ak budete chcie┼ą, m├┤┼żte sa za ┼łu aj pomodli┼ą.

SDM 2010

Na┼íe modlitby a dary s├║ znamen├şm toho, ┼że nesieme zodpovednos┼ą nielen za seba, ale aj za cel├Ż svet. Tohoro─Źn├í zbierka bola zameran├í na projekty, ktor├ę organizuje Spolo─Źnos┼ą africk├Żch teologi─Źiek. T├íto ekumenick├í spolo─Źnos┼ą podporuje a vzdel├íva ┼żeny najm├Ą v t├ęmach ako:
┬á┬á┬á┬á - ┼Żena a premena jej soci├ílneho ┼żivota
┬á┬á┬á┬á - Kres┼ąansk├ę ┼żeny a ich sebaur─Źenie
┬á┬á┬á┬á - Vz┼ąahy v rodine a n├ísilie p├íchan├ę na ┼żen├ích

V praxi to znamen├í, ┼że kamerunsk├ę ┼żeny, pre ktor├ę s├║ projekty ur─Źen├ę sa vzdel├ívaj├║ po duchovnej str├ínke ale aj v misijnej pr├íci a v soci├ílnych zru─Źnostiach, ktor├ę im pom├íhaj├║ ovplyv┼łova┼ą ich ka┼żdodenn├Ż ┼żivot v rodine a v spolo─Źnosti (workshopy bojuj├║ce proti chudobe, pr├íce ako v├Żroba mydla, v├Żroba pr├şrodn├Żch d┼ż├║sov, pr├şprava ├║den├Żch r├Żb, ist├í skupina ┼żien sa venuje ─żu─Ćom chor├Żm na AIDS a lepru).

SDM 2010

Informácie o Kamerune

Lokalita: Kamerun sa nach├ídza v centre Afriky nad rovn├şkom pri Guinejskom z├ílive Atlantick├ęho oce├ínu a m├í 402 km dlh├ę pobre┼żie. Sused├ş s Nig├ęriou, ─îadom, Stredoafrickou republikou, s Kongom, Gabunom a Rovn├şkovou Guineou.

Hlavn├ę mesto: Yaound├ę, ekonomick├í metropola Douala.

Po─Źet obyvate─żov: V roku 2006 bol po─Źet obyvate─żov pod─ża odhadu 17 341 000. Je tu asi 240 miestnych jazykov, ─Źo zodpoved├í 240 etnick├Żm skupin├ím.

Ofici├ílny jazyk: Franc├║z┼ítina a angli─Źtina. N├írodnou menou je frank CFA, ktor├Ż je spolo─Źnou menou finan─Źne kooperuj├║cich ┼ítrn├ístich ┼ít├ítov centr├ílnej a z├ípadnej Afriky.

Zemepis: Na juhu sa rozprestiera pobre┼żn├í planina. Vo vn├║trozem├ş krajinu pokr├Żva hust├Ż tropick├Ż les, prech├ídzaj├║ci do savany a tr├ívnatej planiny, zn├ímej ako Sud├ínska step, ktor├í kon─Ź├ş mo─Źiarmi pozd─║┼ż ─îadsk├ęho jazera na severe.
Hlavnou topografickou charakteristikou Kamerunu je mas├şv Adamawa. Toto hornat├ę ├║zemie del├ş Kamerun sa severn├║ a ju┼żn├║ ─Źas┼ą. V pohor├ş Kamerun je jedna z najv├Ą─Ź┼í├şch sopiek Afriky s v├Ż┼íkou 4040m.
Obyvate─żstvo: Obyvate─żstvo ┼żije v mest├ích i na vidieku. Hustota je vy┼í┼íia vo ve─żk├Żch mestsk├Żch centr├ích, na z├ípadnej vyso─Źine a na severov├Żchodnej planine. Naproti tomu je red┼íie za─żudnen├ę ├║zemie Adamawa, severov├Żchodn├í n├ş┼żina a v├Ą─Ź┼íina ju┼żnej n├íhornej planiny.
Jedni z najstar┼í├şch obyvate─żov krajiny s├║ pr├şslu┼ín├şci skupiny Baka. Z historick├ęho h─żadiska patria k Pygmejom. Ob├Żvaj├║ juhov├Żchodn├ę da┼ż─Ćov├ę pralesy. Ned├í sa zisti┼ą ich presn├Ż po─Źet, odhady sa pohybuj├║ od 5000 do 28000 jedincov. Mu┼żi po─żuj├║, chytaj├║ zver do pasc├ş a pou┼ż├şvaj├║ s ve─żk├Żm ├║spechom otr├íven├ę ┼í├şpy a kopije. ┼Żeny sa venuj├║ rybolovu aj zberu divo rast├║ceho ovocia a orechov, alebo v─Źel├írstvu, a popri tom sa staraj├║ o deti.
Bakovia praktizuj├║ tradi─Źn├ę lie─Źite─żstvo a ich schopnosti s├║ tak├ę zn├íme, ┼że dokonca pr├şslu┼ín├şci in├Żch skup├şn vyh─żad├ívaj├║ ich lie─Źite─żov. Uctievaj├║ lesn├ęho ducha zn├ímeho ako Jengi a pova┼żuj├║ ho za svojho p├┤vodcu a ochrancu. Po ka┼żdom ├║spe┼ínom ├║lovku nasleduje tanec v─Ćakyvzdania, zn├ímy pod menom Luma, ktor├Ż je sprev├ídzan├Ż bubnovan├şm a polyfonick├Żm spevom.

SDM 2010

Hist├│ria: V roku 1884 bola vyhl├ísen├í nemeck├í nadvl├ída na z├ípadnom pobre┼ż├ş Afriky. V roku 1916 zru┼íili s pou┼żit├şm franc├║zsko-anglickej vojenskej sily nemeck├Ż protektor├ít a v roku 1919 vyhl├ísili nad Kamerunom mand├ít Ligy n├írodov. Pridelili 4/5 ├║zemia Francii a zvy┼íok Brit├ínii. V roku 1945 pre┼ílo cel├ę ├║zemie pod spr├ívu Spojen├Żch n├írodov.
V roku 1960 dosiahol franc├║zsky Kamerun svoju samostatnos┼ą. Britsk├Ż Kamerun rozdelilo referendum na dve ─Źasti. Severn├Ż Kamerun, v├Ą─Ź┼íinou moslimsk├Ż, si zvolil pripojenie k Nig├ęrii, k├Żm v ju┼żnom, ob├Żvanom v├Ą─Ź┼íinou kres┼ąanmi a animistami, hlasovali za pripojenie k franc├║zskemu Kamerunu. 1. okt├│ber 1961 bol d┼łom znovu zjednotenia britsk├ęho ju┼żn├ęho a franc├║zskeho Kamerunu. V roku 1984 sa krajina stala zmenou ├║stavy Republikou Kamerun.

Vl├ída: Kamerun je demokratick├í republika na ─Źele s prezidentom. M├í desa┼ą provinci├ş: Ka┼żd├║ provinciu spravuje guvern├ęr.

Vzdel├ívanie: Je povinn├ę od 6 do 11 rokov. V┼íeobecn├ę a technick├ę vzdelanie zabezpe─Źuje vl├ída a viacer├ę s├║kromn├ę univerzity. Hoci vzdelanie je povinn├ę, poplatky na druhom stupni s├║ pr├ş─Źinou toho, ┼że niektor├ş rodi─Źia nie s├║ schopn├ş posiela┼ą svoje deti do ┼íkoly. Do z├íkladn├Żch ┼ík├┤l prich├ídza menej diev─Źat ako chlapcov. Vzdel├ívanie s┼ąa┼żuje mno┼żstvo probl├ęmov, rozdiely medzi vidiekom a mestami, nedostatok u─Źite─żov na z├íkladnom stupni, najm├Ą vo vidieckych oblastiach. V Kamerune okrem toho postihuje chudoba a podv├Ż┼żiva viac ako jedno z piatich det├ş a ohrozuje v├Żvoj ich intelektu├ílnych a fyzick├Żch schopnost├ş a ich pre┼żitie.

Ekonomika: Hlavn├Żm existen─Źn├Żm zdrojom krajiny je po─żnohospod├írstvo, ktor├Żm sa zaober├í skoro 69% obyvate─żstva. Hlavn├ę v├Żvozn├ę produkty s├║: k├íva, kakao, bavlna, tabak, drevo, guma, ban├íny a palmov├ę plodiny. In├Żmi zdrojmi pr├şjmu s├║ lesy, nerastn├ę suroviny a ropa.

Zdravotn├şctvo: Za zdravotn├║ starostlivos┼ą v Kamerune zodpoved├í vl├ída pod doh─żadom Ministerstva zdravotn├şctva. Epid├ęmie a miestne zdravotn├ę probl├ęmy ako mal├íria, tuberkul├│za a HIV/AIDS s├║ hlavn├Żmi pr├ş─Źinami ├║mrtnosti a chorobnosti. Pod─ża ├║dajov Ministerstva zdravotn├şctva a UNICEF maj├║ kamerunsk├ę deti 77%ÔÇôn├Ż podiel na v┼íetk├Żch ochoreniach.
Turistika, kult├║ra: Kamerun sa pova┼żuje za ÔÇ×Afriku v miniat├║reÔÇť, a preto m├í mimoriadny turistick├Ż potenci├íl. Rastie tu mnoho druhov rastl├şn a ┼żije ve─ża druhov zvierat, jedine─Źn├Żch v r├ímci kontinentu. Precestova┼ą sa d├í od zelen├ęho rovn├şkov├ęho juhu po hor├║ce a pestr├ę savany a stepi na severe, prejs┼ą vyso─Źinami z├ípadu a pl├í┼żami s jemn├Żm zelen├Żm a ┼żlt├Żm pieskom v juhoz├ípadn├Żch provinci├ích. Krajina poskytuje neoby─Źajn├║ r├┤znorodos┼ą. Vrch Kamerun je jedn├Żm z najvy┼í┼í├şch vrcholov Afriky; s├║ tu unik├ítne vodop├ídy. Kamerun je po┼żehnan├Ż prekvapuj├║cim kult├║rnym bohatstvom s viac ako 240 etnick├Żmi skupinami, z ktor├Żch m├í ka┼żd├í svoju ┼ípecifick├║ kult├║ru a svojsk├Ż hudobn├Ż ┼ít├Żl.

SDM 2010

N├íbo┼żenstvo: V Kamerune s├║ tri hlavn├ę n├íbo┼żenstv├í: kres┼ąanstvo 60%, islam 20% a domorod├ę 20%. Z kres┼ąanov v├Ą─Ź┼íinu tvoria katol├şci. Rada protestantsk├Żch cirkv├ş zdru┼żuje 11 denomin├íci├ş, ktor├ę sa s katol├şckou a adventistickou cirkvou podie─żaj├║ na soci├ílnej starostlivosti, ako je vzdel├ívanie, zdravotn├í starostlivos┼ą a spolo─Źensk├Ż rozvoj.

┼Żeny: Kamerun podp├şsal konvenciu OSN na elimin├íciu v┼íetk├Żch foriem diskrimin├ície ┼żien v roku 1983. ├Üstava zaru─Źuje rovnos┼ą mu┼żov a ┼żien a ob─Źiansky z├íkon rovnopr├ívnos┼ą v oblasti dedi─Źstva, postavenia a zamestnania. Napriek tomu tradi─Źn├ę pr├ívo je ─Źasto diskrimina─Źn├ę vo─Źi ┼żen├ím. Len mu┼ż, ako hlava dom├ícnosti, m├í pr├ívo na p├┤du. Po soci├ílnej str├ínke je postavenie ┼żeny e┼íte ovplyv┼łovan├ę patriarch├ílnymi tendenciami. Obrovsk├Ż krok smerom k zabezpe─Źeniu pr├ív ┼żien dosiahli kamerunsk├ę ┼żeny s vyp├Ąt├şm v┼íetk├Żch svojich s├şl a aj na─Ćalej neprest├ívaj├║ sa usilova┼ą na v┼íetk├Żch ├║rovniach. Kamerunsk├ę ┼żeny s├║ zapojen├ę do boja za mier, pr├ívo a integritu. Pom├íhaj├║ pacientom postihnut├Żm HIV/AIDS a leprou; vynakladaj├║ v┼íetky svoje schopnosti a hmotn├ę mo┼żnosti najm├Ą de┼ąom, ktor├ę s├║ stredobodom ich ┼żivota.
┼Żeny s├║ v Kamerune zapojen├ę do drobn├ęho obchodovania, farm├ír─Źenia a do skup├şn ob─Źianskej iniciat├şvy. V┼íetky tieto aktivity prispievaj├║ k rozvoju lok├ílnej ekonomiky. Mnoho ┼żien pracuje ako buyam-sallams (tzv. priekupn├ş─Źky, trhov├ę predava─Źky), ktor├ę skupuj├║ potraviny na vidieku a pred├ívaj├║ ich v mest├ích.
Kamerunsk├ę ┼żeny vynikaj├║ vo v┼íetk├Żch n├íbo┼żensk├Żch aktivit├ích, kde tvoria 60% ─Źlenstva v porovnan├ş s mu┼żmi.

Deti: V├Ą─Ź┼íina probl├ęmov, ktor├Żm musia kamerunsk├ę deti ─Źeli┼ą, s├║vis├ş s n├║tenou pr├ícou, obchodovan├şm s de┼ąmi a chudobou, ako aj nepr├şstupnos┼ąou k vzdel├ívaniu. Kamerun m├í z├íkony o detskej pr├íci, ale aj probl├ęmy presadi┼ą ich. Z├íkon ur─Źuje minim├ílny vek pre pr├ícu na 14 rokov vr├ítane u─Ź┼łovsk├ęho obdobia. Prest├║penie predpisov o detskej pr├íci sa trest├í pokutou a stratou slobody. Ministerstv├í soci├ílnych vec├ş, pr├íce a soci├ílneho poistenia boli poveren├ę presadi┼ą z├íkon o detskej pr├íci, in┼ípekciami na pracovisk├ích.
Kv├┤li nedostatku prostriedkov je boj proti detskej pr├íci brzden├Ż. Existencia detskej pr├íce sa pohybuje medzi nosen├şm ┼ąa┼żk├Żch bremien na trhoch a parkovisk├ích, pouli─Źn├Żm predajom, um├Żvan├şm ├íut, funkciou dom├íceho sluhu a opatrovan├şm det├ş.
Deti poch├ídzaj├║ce z ve─żk├Żch vidieckych rod├şn s├║ ÔÇ×vypo┼żi─Źan├ęÔÇť na pr├ícu za finan─Źn├║ kompenz├íciu v mest├ích, kde sl├║┼żia ako dom├íci sluhovia a niekedy vykon├ívaj├║ prostit├║ciu. Kamerun identifikovali ako v├Żchodiskov├║, tranzitn├║ a cie─żov├║ krajinu obchodu s de┼ąmi na n├║ten├ę pr├íce a na komer─Źn├ę sexu├ílne zneu┼ż├şvanie.
Predan├ę deti pracuj├║ tie┼ż na kakaovn├şkov├Żch, ─Źajov├Żch, ban├ínov├Żch a gumovn├şkov├Żch plant├í┼żach; v obchodoch s n├íhradn├Żmi s├║─Źiastkami; v baroch a re┼ítaur├íci├ích. Kombin├ícia nedostatku pitnej vody a ch├Żbaj├║cej kanaliz├ície vpl├Żva popri biednej hygiene na ├║mrtnos┼ą pribli┼żne jednej tretiny naroden├Żch kamerunsk├Żch det├ş.
Faktory, ako s├║ choroby, denn├ę putovanie za pitnou vodou a nedostatok hygienick├Żch vymo┼żenost├ş vo v├Ą─Ź┼íine ┼ík├┤l n├║ti star┼íie deti, najm├Ą diev─Źat├í vynech├íva┼ą doch├ídzku, a t├Żm nevzdelanos┼ą prispieva k zachovaniu cyklu nevedomosti a chudoby.
Obyvatelia troch najsevernej┼í├şch provinci├ş ─Ćaleko zaost├ívaj├║ v ┼íkolskej doch├ídzke za ostatn├Żmi Kamerun─Źanmi. V t├Żchto oblastiach nechod├ş do ┼íkoly polovica diev─Źat.

SDM 2010

├ô Bo┼że, chv├ílime ┼Ąa za dar ┼żivota a chv├ílime ┼Ąa za Tvoju neochvejn├║ l├ísku, ktor├║ n├ím pon├║ka┼í a ktor├í nikdy prest├íva. Tvoja milos┼ą sa nikdy nekon─Ź├ş: ÔÇ×Je nov├í ka┼żd├ę r├íno.ÔÇť Vzd├ívame Ti chv├ílu a v─Ćaku za Tvoju d├┤vern├║ bl├şzkos┼ą, ktor├║ c├ştime v mieri, ─Źo vl├ídne v na┼íej krajine. Vzd├ívame Ti chv├ílu za ├║rodnos┼ą na┼íej p├┤dy, za hojnos┼ą potravy, za d├í┼ż─Ć i slnko.
Pros├şme ┼Ąa o pomoc pri plnen├ş na┼íich z├ív├Ązkov a povinnost├ş, o m├║dros┼ą pri vyu┼ż├şvan├ş v┼íetk├Żch pr├şle┼żitost├ş i po┼żehnan├ş, ktor├Żmi n├ís a na┼íich bl├şzkych tak ┼ítedro zah┼Ľ┼ła┼í. Daj, aby sme v┼żdy boli v─Ća─Źn├ş, a pom├íhaj n├ím zn├í┼ía┼ą boles┼ą a nedostatok rovnako, ako si ich zn├í┼íal Ty. Na┼íe srdcia s├║ naplnen├ę v─Ća─Źnos┼ąou za modlitby, ktor├ę si vypo─Źul v minulosti, za modlitby, na ktor├ę odpoved├í┼í v s├║─Źasnosti i za tie, ktor├ę budeme vysiela┼ą k Tebe v bud├║cnosti s istotou, ┼że Ty na ne odpovie┼í pod─ża svojej m├║drosti.

SDM 2010

Nech v┼íetko, ─Źo d├Żcha, chv├íli Hospodina.



─Äal┼íie fotky si m├┤┼żte pozrie┼ą v na┼íej fotogal├ęrii.


::::Autorsk├ę pr├íva: Farnos┼ą Bratislava - Dev├şnska Nov├í Ves