Svetový deň modlitieb 2010
Téma: Kamerun
29. 11. 2010, pondelok
Autor: Stanislava Jurčáková
Tohto roku, dňa 11.3.2010 sa ženy v našej farnosti modlili v rámci Svetového dňa modlitieb za Kamerun. V tomto článku si môžte prečítať informácie ohľadne tejto krajiny a ak budete chcieť, môžte sa za ňu aj pomodliť.
Naše modlitby a dary sú znamením toho, že nesieme zodpovednosť nielen za seba, ale aj za celý svet. Tohoročná zbierka bola zameraná na projekty, ktoré organizuje Spoločnosť afrických teologičiek. Táto ekumenická spoločnosť podporuje a vzdeláva ženy najmä v témach ako:
- Žena a premena jej sociálneho života
- Kresťanské ženy a ich sebaurčenie
- Vzťahy v rodine a násilie páchané na ženách
V praxi to znamená, že kamerunské ženy, pre ktoré sú projekty určené sa vzdelávajú po duchovnej stránke ale aj v misijnej práci a v sociálnych zručnostiach, ktoré im pomáhajú ovplyvňovať ich každodenný život v rodine a v spoločnosti (workshopy bojujúce proti chudobe, práce ako výroba mydla, výroba prírodných džúsov, príprava údených rýb, istá skupina žien sa venuje ľuďom chorým na AIDS a lepru).
Informácie o Kamerune
Lokalita: Kamerun sa nachádza v centre Afriky nad rovníkom pri Guinejskom zálive Atlantického oceánu a má 402 km dlhé pobrežie. Susedí s Nigériou, Čadom, Stredoafrickou republikou, s Kongom, Gabunom a Rovníkovou Guineou.
Hlavné mesto: Yaoundé, ekonomická metropola Douala.
Počet obyvateľov: V roku 2006 bol počet obyvateľov podľa odhadu 17 341 000. Je tu asi 240 miestnych jazykov, čo zodpovedá 240 etnickým skupinám.
Oficiálny jazyk: Francúzština a angličtina. Národnou menou je frank CFA, ktorý je spoločnou menou finančne kooperujúcich štrnástich štátov centrálnej a západnej Afriky.
Zemepis: Na juhu sa rozprestiera pobrežná planina. Vo vnútrozemí krajinu pokrýva hustý tropický les, prechádzajúci do savany a trávnatej planiny, známej ako Sudánska step, ktorá končí močiarmi pozdĺž Čadského jazera na severe.
Hlavnou topografickou charakteristikou Kamerunu je masív Adamawa. Toto hornaté územie delí Kamerun sa severnú a južnú časť. V pohorí Kamerun je jedna z najväčších sopiek Afriky s výškou 4040m.
Obyvateľstvo: Obyvateľstvo žije v mestách i na vidieku. Hustota je vyššia vo veľkých mestských centrách, na západnej vysočine a na severovýchodnej planine. Naproti tomu je redšie zaľudnené územie Adamawa, severovýchodná nížina a väčšina južnej náhornej planiny.
Jedni z najstarších obyvateľov krajiny sú príslušníci skupiny Baka. Z historického hľadiska patria k Pygmejom. Obývajú juhovýchodné dažďové pralesy. Nedá sa zistiť ich presný počet, odhady sa pohybujú od 5000 do 28000 jedincov. Muži poľujú, chytajú zver do pascí a používajú s veľkým úspechom otrávené šípy a kopije. Ženy sa venujú rybolovu aj zberu divo rastúceho ovocia a orechov, alebo včelárstvu, a popri tom sa starajú o deti.
Bakovia praktizujú tradičné liečiteľstvo a ich schopnosti sú také známe, že dokonca príslušníci iných skupín vyhľadávajú ich liečiteľov. Uctievajú lesného ducha známeho ako Jengi a považujú ho za svojho pôvodcu a ochrancu. Po každom úspešnom úlovku nasleduje tanec vďakyvzdania, známy pod menom Luma, ktorý je sprevádzaný bubnovaním a polyfonickým spevom.
História: V roku 1884 bola vyhlásená nemecká nadvláda na západnom pobreží Afriky. V roku 1916 zrušili s použitím francúzsko-anglickej vojenskej sily nemecký protektorát a v roku 1919 vyhlásili nad Kamerunom mandát Ligy národov. Pridelili 4/5 územia Francii a zvyšok Británii. V roku 1945 prešlo celé územie pod správu Spojených národov.
V roku 1960 dosiahol francúzsky Kamerun svoju samostatnosť. Britský Kamerun rozdelilo referendum na dve časti. Severný Kamerun, väčšinou moslimský, si zvolil pripojenie k Nigérii, kým v južnom, obývanom väčšinou kresťanmi a animistami, hlasovali za pripojenie k francúzskemu Kamerunu. 1. október 1961 bol dňom znovu zjednotenia britského južného a francúzskeho Kamerunu. V roku 1984 sa krajina stala zmenou ústavy Republikou Kamerun.
Vláda: Kamerun je demokratická republika na čele s prezidentom. Má desať provincií: Každú provinciu spravuje guvernér.
Vzdelávanie: Je povinné od 6 do 11 rokov. Všeobecné a technické vzdelanie zabezpečuje vláda a viaceré súkromné univerzity. Hoci vzdelanie je povinné, poplatky na druhom stupni sú príčinou toho, že niektorí rodičia nie sú schopní posielať svoje deti do školy. Do základných škôl prichádza menej dievčat ako chlapcov. Vzdelávanie sťažuje množstvo problémov, rozdiely medzi vidiekom a mestami, nedostatok učiteľov na základnom stupni, najmä vo vidieckych oblastiach. V Kamerune okrem toho postihuje chudoba a podvýživa viac ako jedno z piatich detí a ohrozuje vývoj ich intelektuálnych a fyzických schopností a ich prežitie.
Ekonomika: Hlavným existenčným zdrojom krajiny je poľnohospodárstvo, ktorým sa zaoberá skoro 69% obyvateľstva. Hlavné vývozné produkty sú: káva, kakao, bavlna, tabak, drevo, guma, banány a palmové plodiny. Inými zdrojmi príjmu sú lesy, nerastné suroviny a ropa.
Zdravotníctvo: Za zdravotnú starostlivosť v Kamerune zodpovedá vláda pod dohľadom Ministerstva zdravotníctva. Epidémie a miestne zdravotné problémy ako malária, tuberkulóza a HIV/AIDS sú hlavnými príčinami úmrtnosti a chorobnosti. Podľa údajov Ministerstva zdravotníctva a UNICEF majú kamerunské deti 77%–ný podiel na všetkých ochoreniach.
Turistika, kultúra: Kamerun sa považuje za „Afriku v miniatúre“, a preto má mimoriadny turistický potenciál. Rastie tu mnoho druhov rastlín a žije veľa druhov zvierat, jedinečných v rámci kontinentu. Precestovať sa dá od zeleného rovníkového juhu po horúce a pestré savany a stepi na severe, prejsť vysočinami západu a plážami s jemným zeleným a žltým pieskom v juhozápadných provinciách. Krajina poskytuje neobyčajnú rôznorodosť. Vrch Kamerun je jedným z najvyšších vrcholov Afriky; sú tu unikátne vodopády. Kamerun je požehnaný prekvapujúcim kultúrnym bohatstvom s viac ako 240 etnickými skupinami, z ktorých má každá svoju špecifickú kultúru a svojský hudobný štýl.
Náboženstvo: V Kamerune sú tri hlavné náboženstvá: kresťanstvo 60%, islam 20% a domorodé 20%. Z kresťanov väčšinu tvoria katolíci. Rada protestantských cirkví združuje 11 denominácií, ktoré sa s katolíckou a adventistickou cirkvou podieľajú na sociálnej starostlivosti, ako je vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a spoločenský rozvoj.
Ženy: Kamerun podpísal konvenciu OSN na elimináciu všetkých foriem diskriminácie žien v roku 1983. Ústava zaručuje rovnosť mužov a žien a občiansky zákon rovnoprávnosť v oblasti dedičstva, postavenia a zamestnania. Napriek tomu tradičné právo je často diskriminačné voči ženám. Len muž, ako hlava domácnosti, má právo na pôdu. Po sociálnej stránke je postavenie ženy ešte ovplyvňované patriarchálnymi tendenciami. Obrovský krok smerom k zabezpečeniu práv žien dosiahli kamerunské ženy s vypätím všetkých svojich síl a aj naďalej neprestávajú sa usilovať na všetkých úrovniach. Kamerunské ženy sú zapojené do boja za mier, právo a integritu. Pomáhajú pacientom postihnutým HIV/AIDS a leprou; vynakladajú všetky svoje schopnosti a hmotné možnosti najmä deťom, ktoré sú stredobodom ich života.
Ženy sú v Kamerune zapojené do drobného obchodovania, farmárčenia a do skupín občianskej iniciatívy. Všetky tieto aktivity prispievajú k rozvoju lokálnej ekonomiky. Mnoho žien pracuje ako buyam-sallams (tzv. priekupníčky, trhové predavačky), ktoré skupujú potraviny na vidieku a predávajú ich v mestách.
Kamerunské ženy vynikajú vo všetkých náboženských aktivitách, kde tvoria 60% členstva v porovnaní s mužmi.
Deti: Väčšina problémov, ktorým musia kamerunské deti čeliť, súvisí s nútenou prácou, obchodovaním s deťmi a chudobou, ako aj neprístupnosťou k vzdelávaniu. Kamerun má zákony o detskej práci, ale aj problémy presadiť ich. Zákon určuje minimálny vek pre prácu na 14 rokov vrátane učňovského obdobia. Prestúpenie predpisov o detskej práci sa trestá pokutou a stratou slobody. Ministerstvá sociálnych vecí, práce a sociálneho poistenia boli poverené presadiť zákon o detskej práci, inšpekciami na pracoviskách.
Kvôli nedostatku prostriedkov je boj proti detskej práci brzdený. Existencia detskej práce sa pohybuje medzi nosením ťažkých bremien na trhoch a parkoviskách, pouličným predajom, umývaním áut, funkciou domáceho sluhu a opatrovaním detí.
Deti pochádzajúce z veľkých vidieckych rodín sú „vypožičané“ na prácu za finančnú kompenzáciu v mestách, kde slúžia ako domáci sluhovia a niekedy vykonávajú prostitúciu. Kamerun identifikovali ako východiskovú, tranzitnú a cieľovú krajinu obchodu s deťmi na nútené práce a na komerčné sexuálne zneužívanie.
Predané deti pracujú tiež na kakaovníkových, čajových, banánových a gumovníkových plantážach; v obchodoch s náhradnými súčiastkami; v baroch a reštauráciách. Kombinácia nedostatku pitnej vody a chýbajúcej kanalizácie vplýva popri biednej hygiene na úmrtnosť približne jednej tretiny narodených kamerunských detí.
Faktory, ako sú choroby, denné putovanie za pitnou vodou a nedostatok hygienických vymožeností vo väčšine škôl núti staršie deti, najmä dievčatá vynechávať dochádzku, a tým nevzdelanosť prispieva k zachovaniu cyklu nevedomosti a chudoby.
Obyvatelia troch najsevernejších provincií ďaleko zaostávajú v školskej dochádzke za ostatnými Kamerunčanmi. V týchto oblastiach nechodí do školy polovica dievčat.
Ó Bože, chválime Ťa za dar života a chválime Ťa za Tvoju neochvejnú lásku, ktorú nám ponúkaš a ktorá nikdy prestáva. Tvoja milosť sa nikdy nekončí: „Je nová každé ráno.“ Vzdávame Ti chválu a vďaku za Tvoju dôvernú blízkosť, ktorú cítime v mieri, čo vládne v našej krajine. Vzdávame Ti chválu za úrodnosť našej pôdy, za hojnosť potravy, za dážď i slnko.
Prosíme Ťa o pomoc pri plnení našich záväzkov a povinností, o múdrosť pri využívaní všetkých príležitostí i požehnaní, ktorými nás a našich blízkych tak štedro zahŕňaš. Daj, aby sme vždy boli vďační, a pomáhaj nám znášať bolesť a nedostatok rovnako, ako si ich znášal Ty. Naše srdcia sú naplnené vďačnosťou za modlitby, ktoré si vypočul v minulosti, za modlitby, na ktoré odpovedáš v súčasnosti i za tie, ktoré budeme vysielať k Tebe v budúcnosti s istotou, že Ty na ne odpovieš podľa svojej múdrosti.
Nech všetko, čo dýcha, chváli Hospodina.
Ďalšie fotky si môžte pozrieť v našej fotogalérii.