1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo, úvodné slovo na kľačadle
Od prvého piatku v októbri r. 2010 sme na naše meditácie používali knihu amerických autorov: Murray Bodo a Susan Saint Sing, Cesta svetom, cesta vnútrom (vydali: Paulínky, Praha 2005) o sv. Františkovi a sv. Kláre. Kniha nám ukázala, ako je potrebné prepájať život vo svete a pre svet so zmyslom pre ticho a ústranie. Po meditácii o záhrade sv. Kláry pri San Damiano nasleduje dnes posledná meditácia o Porciunkule.
2. Úvodná modlitba
Milujúci Bože, otvor naše srdce a našu predstavivosť, keď sa snažíme chodiť po cestách so sv. Františkom a sv. Klárou. Chceme byť v duchu s nimi, aby sme kráčali po našich cestách dnes tak, ako oni kráčali vo viere v Teba po svojich cestách. Nech nám vnútorná blízkosť s nimi pomôže kráčať našimi dňami tichšie a sústredenejšie, aby sme sa na svoje okolie, v ktorom žijeme, dívali tak ako sv. František a Klára, a mohli podľa ich príkladu dospieť k svätosti a spravodlivosti. Amen.
3. Chvíľa ticha
4. Meditácia (posadíme sa)
M. Bodo/ S. Saint Sing, Cesta svetom, cesta vnútrom (výber zo strán: 104-105).
+Naše meditácie sme začali akoby vystúpením z vlaku na stanici v novej časti mesta, na rovine pod Assisi, kde od r. 1569 stojí bazilika „Santa Maria degli Angeli“. Bola postavená nad malým kostolíkom, ktorý sa nazval Porciunkula čiže dielik, kúštik. To je ten prvý kostolík, ktorý František opravil vlastnými rukami, keď sa rozpadal a stal sa symbolom cirkvi, ktorú treba opraviť, obnoviť. Neskôr žil František pri tomto kostolíku spolu s bratmi v malých hlinených chatrčiach. Na tomto mieste r. 1226 František zomrel. Vždy 2. augusta na výročie posvätenia kostolíka sem prichádzajú veľké zástupy pútnikov.
+Keď sa dnes dívame na toto miesto vidíme obrovský kostol P. Márie, ktorý ako matka svoje dieťa chráni v sebe maličký kostolík – Porciunkulu. Tento malý kostolík bol viac ako ktorýkoľvek iný súčasťou života sv. Františka. Ako mládenec tu chytal ryby, aby košom rýb zaplatil benediktínom ročný prenájom tohto miesta. Kedysi tu bol les a bratia si tu na čistinkách v lese varili na ohňoch jedlo a spievali tu večerné modlitby. Na týchto miestach pri Porciunkule sa bratia učili žobrať, plakať a smiať sa (podľa evanjelia Ježiš poslal učeníkov, aby prosili o jedlo, tešili sa s radujúcimi a plakali s plačúcimi), a tak spoločne niesť svoj život. Na tomto mieste sa bratia stretávali, keď sa vracali zo svojich ciest. Istý brat tu varil veľké hrnce polievky očakávajúc návrat bratov, a tak sa z toho tešil, že do polievky nahádzal kadečo, až ju pokazil a nedala sa jesť. Pre bratov to však bola pripomienka toho, že sa nemajú zabezpečovať do budúcnosti a robiť si zásoby.
+Tu pri Porciunkule František prijal sľub chudoby prvých sestier Kláry a Pacifiky. Tu asi 6 rokov pred smrťou František usporiadal prvé veľké stretnutie bratov, ktorí sa k nemu hlásili. Prišlo ich asi 5 tisíc.
+Blízko chrámu je stanica, kde pútnici dnes nastupujú na vlak. Dobré je sa obzrieť späť na cestu, ktorú sme prešli so sv. Františkom a Klárou. Bola dlhá alebo krátka? Ak sme sa vedeli stíšiť, všímať si nielen hlavný smer, ale aj to, čo je akoby vedľa cesty, ak sme odpovedali láskou, na to, čo sme uvideli, a ak sme sa aj prakticky postarali o to, čo sme uvideli, a keď sme začali vytvárať spoločenstvo ľudí, ktorí potrebujú našu pomoc, bola to a bude cesta dlhá, dobrá a vydarená.
5. Chvíľa ticha
6. Otázky:
+ Čo by mohlo byť tým malým dielikom, kúskom, ktorým som sa začal starať nielen o seba, ale o obnovu cirkvi? Čo som vo svojom prostredí naozaj opravil, obnovil?
+Čo pre nás znamená žiť spoločenstvo bratov a sestier v cirkvi? Ako sa my učíme spolu žiť, spolu sa tešiť a plakať? Ako sa my učíme pomáhať tým, ktorých stretneme?
+Ako sa dívam na cestu svojho života? Spytujeme si svedomie stále len podľa starých pravidiel (a hriechov) alebo viac ako František podľa výziev, ktoré mi adresuje Boh cez ľudí, zvieratká, veci a udalosti?
7. Záverečná modlitba
Ježišu, verím v teba, ukrižovaného, ktorý žije, v teba stroskotaného, ktorý premieňa svet, v teba bezbranného, ktorého Boh neopustil, v teba milujúceho, ktorého život Boh prijal za svoj. Teba, bezbranného, Boh potvrdil, prijal, miloval – vzkriesil z mŕtvych. Verím v teba – daj, aby som aj ja šiel s tebou po tvojej ceste. Amen.
8. Tantum ergo pred požehnaním, modlitba a požehnanie, záverečná pieseň
Pane a Bože náš, veríme a vyznávame, že tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý sa pre nás narodil z Márie Panny a trpel na kríži, je prítomný v najsvätejšej Sviatosti; daj, aby sme z tohto božského prameňa čerpali večnú spásu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.