Dev. N. Ves a n├íbo┼żensk├Ż ┼żivot

Refer├ít k 560. v├Żro─Źiu prvej p├şsomnej zmienky o DNV

8.10.2011, sobota

Autor: Karol Morav─Ź├şk


Ke─Ć sa m├ím vyjadri┼ą k n├íbo┼żensk├ęmu ┼żivotu v Dev. N. Vsi z pr├şle┼żitosti 560. v├Żro─Źia prvej p├şsomnej zmienky o na┼íej obci, tak treba pri porovnan├ş s minulos┼ąou spomen├║┼ą predov┼íetk├Żm z├ísadn├║ zmenu, ktor├í sa udiala vo vn├şman├ş ├║lohy n├íbo┼żenstva. (Pozn.: N├íbo┼żenstvom v na┼íich podmienkach mysl├şm najm├Ą kres┼ąanstvo a u┼ż┼íie najm├Ą kres┼ąanstvo katol├şcke; t├Żm nechcem podceni┼ą in├ę varianty n├íbo┼żenstva ─Źi kres┼ąanstva, ale z h─żadiska trad├şcie v Dev. N. Vsi, kde historicky boli temer v┼íetci obyvatelia katol├şci, nechcem ├şs┼ą pr├şli┼í do ┼í├şrky. Napokon, ─Źo v s├║─Źasnosti plat├ş pre katol├şcke kres┼ąanstvo, zv├Ą─Ź┼ía plat├ş aj pre in├ę n├íbo┼żenstv├í ─Źi n├íbo┼żensk├ę spolo─Źnosti.)

Z├ísadnou zmenou mysl├şm skuto─Źnos┼ą, ┼że v minulosti n├íbo┼żensk├Ż ┼żivot (syst├ęm), organizovan├Ż cirkvou, neposkytoval len samotn├ę n├íbo┼żensk├ę prostriedky na rie┼íenie z├íkladn├Żch i ─Źiastkov├Żch probl├ęmov ─żudsk├ęho ┼żivota, ale s├║─Źasne obyvate─żstvu prepo┼żi─Źiaval jeho z├íkladn├║ identitu. Na to sa viazala kult├║ra i politika, v mnohom aj ekonomika. Cirkev bola z├íkladn├Żm ideov├Żm, mor├ílnym a ritu├ílnym garantom spolo─Źnosti po─Źn├║c sl├íven├şm sviatkov ako prejavov spolo─Źnej identity cez mor├ílne usmernenia a ideov├ę vysvet─żovania existencie a┼ż po evidovanie obyvate─żstva v matrik├ích. T├íto forma spolu┼żitia n├íbo┼żenstva a spolo─Źnosti sa vplyvom zn├ímych novovek├Żch zmien v ostatn├Żch dvoch storo─Źiach postupne rozp├║┼í┼ąala; v Dev. N. Vsi azda u┼ż po 1. svetovej vojne, na v├Żchodnom Slovensku po 2. svetovej vojne (s doznievan├şm podnes), u na┼íich krajanov v Chorv├ítsku t├║to soci├ílnu identitu vymedzen├║ pr├íve n├íbo┼żenstvom ne┼í┼ąastne pripomenula ned├ívna ob─Źianska vojna.

Ak├║ funkciu pln├ş n├íbo┼żenstvo dnes, v dne┼ínej Eur├│pe, ktorej s├║─Źas┼ąou je aj na┼ía obec? V podmienkach tzv. modernity alebo sekularity je st├íle cel├í ┼ík├íla mo┼żnost├ş. Celkove v┼íak plat├ş, ┼że n├íbo┼żenstvo sa individualizovalo a privatizovalo ÔÇô niekomu sl├║┼żi ako jednoduch├Ż servis na prikr├í┼ílenie v├Żznamn├Żch ┼żivotn├Żch udalost├ş, in├Żm ide aj o h─żadanie zmyslu existencie, ─Ćal┼í├ş sa dost├ívaj├║ do kontaktu s n├íbo┼żenstvom v snahe zvl├ídnu┼ą tzv. kontingentn├ę (ne─Źakan├ę, zra┼łuj├║ce) momenty ─żudskej existencie. Politika sa dnes na n├íbo┼żenstvo d├şva pragmaticky: Zn├ímy je v├Żrok ─Źesk├ęho prezidenta V. Klausa, ┼że cirkev je nie─Źo ako spolok drobnochovate─żov a z├íhradk├írov. Na Slovensku je zn├ímy zasa v├Żrok ist├ęho ─Źinovn├şka SAV, ┼że na┼íi cirkevn├ş predstavitelia sa tv├íria, ┼że maj├║ autoritu v spolo─Źnosti, a na┼íi politici sa tv├íria, ┼że tomu veria.

Napriek ir├│nii je na t├Żchto poh─żadoch nie─Źo pravdy. Cirkvi dnes nie s├║ s├║─Źas┼ąou mocenskej sf├ęry, ich ekonomick├Ż pr├şnos tie┼ż nie je d├┤le┼żit├Ż, aspo┼ł nie priamo, tak┼że s├║ sk├┤r s├║─Źas┼ąou tzv. tretieho sektora. H─║bkou a ┼í├şrkou svojho tematick├ęho z├íberu sa v┼íak tomuto zaradeniu cirkvi vymykaj├║. Kres┼ąanskej cirkvi ide z princ├şpu predsa len o ponuku z├ísadn├ęho zmyslu, orient├ície a spolupatri─Źnosti, a to na z├íklade ─żudskosti, ktor├í sa prij├şma vo v─Ća─Źnosti a ┼żije solid├írne. Tak┼że n├íbo┼żenstvo zostane osobitnou oblas┼ąou ┼żivota ─Źloveka a spolo─Źnosti, m├┤┼że by┼ą in├ę, ako ho pozn├íme dnes, nemus├ş sa prejavova┼ą cez jednu dominantn├║ cirkev, zostane v┼íak t├ęmou, ktor├í p├┤jde naprie─Ź ostatn├Żmi oblas┼ąami ─żudskej existencie a spolo─Źnosti ako ponuka tej z├íkladnej identity, v ktorej sa bude h─żada┼ą hodnota ─Źloveka a sveta.

Ako sa toto v┼íetko ┼żije dnes v Dev. N. Vsi? Bez toho, aby som poznal v├Żsledky najnov┼í├şch ┼ítatistick├Żch prieskumov, d├í sa poveda┼ą, ┼że asi 10% na┼íich obyvate─żov sa pomerne pravidelne (i verejne) n├íbo┼żensky prejavuje, a asi 2 tretiny na┼íich ob─Źanov sa prizn├ívaj├║ k niektorej z cirkv├ş ─Źi n├íbo┼żensk├Żch spolo─Źnost├ş. V r├ímci tohto spolo─Źenstva ─żud├ş, ─Źo sa viac alebo menej n├íbo┼żensky prejavuj├║, je v s├║─Źasnosti aj v Dev. N. Vsi zna─Źn├í pluralita, a to aj medzi katol├şkmi. Preto ani far├ír nevie ─żahko zhodnoti┼ą, ─Źo v┼íetko sa deje v jeho farnosti, alebo ako sa to n├íbo┼żensk├ę prejavuje na danom ├║zem├ş. Zvl├í┼í┼ą, ke─Ć dnes na rozdiel od minulosti, ─żudia sa n├íbo┼żensky nedaj├║ ohrani─Źi┼ą ├║zem├şm svojho trval├ęho bydliska.

Ur─Źitou pom├┤ckou hodnotenia n├íbo┼żensk├ęho ┼żivota v Dev. N. Vsi s├║ vidite─żn├ę budovy patriace cirkvi a na ne sa via┼żuce aktivity. Ako vieme, pred 60 rokmi sa z politick├Żch d├┤vodov rozbil star├Ż syst├ęm materi├ílneho fungovania cirkvi, majetok cirkvi pre┼íiel pod spr├ívu ┼ít├ítu. Pred asi 15 rokmi ─Źas┼ą tohto majetku bola vr├íten├í cirkvi, presnej┼íie farskej obci Dev. N. Ves. Miestnej katol├şckej cirkvi sa za tieto ostatn├ę roky podarilo obnovi┼ą (obnovova┼ą) objekty v jej vlastn├şctve (kostol, F centrum, fara, cintor├şn). Pri obnove budov sme sa sna┼żili, aby na┼íe budovy p├┤sobili kult├║rne, ale nie muze├ílne. Pozemkov├ę vlastn├şctvo sa vr├ítilo len v zlomkoch, zisk temer neprin├í┼ía, sk├┤r s├║ s n├şm v├Żdavky, ├║┼żitok v┼íak azda prinesie v bud├║cnosti. Napriek ob─Źasn├Żm podozrievaniam vo─Źi cirkvi vlastn├şctvo, ktor├ę m├íme, v s├║lade s t├ęzou, ┼że cirkev tu nie je sama pre seba, nevyu┼ż├şvame len my, ale na┼íe objekty a pozemky sl├║┼żia aj necirkevnej verejnosti. T├Żka sa to tzv. dendroparku, zelen├Żch pl├┤ch na Eisnerovej ulici, cintor├şna, kostola i F centra.

Z h─żadiska ─żudsk├ęho potenci├ílu n├íbo┼żensk├Ż ┼żivot stoj├ş na ─żu─Ćoch, ktor├ş ho organizuj├║ a ┼żij├║ aj v slu┼żbe pre in├Żch. V Dev. N. Vsi je nieko─żko desiatok ─żud├ş, ktor├ş celkom bez odmeny alebo za minim├ílnu odmenu s├║ h├Żbate─żmi n├íbo┼żensk├ęho ┼żivota v na┼íej obci. R├íd by som pripomenul, ┼że n├íbo┼żensk├Ż ┼żivot nevn├şmam len cez typicky cirkevn├ę z├íle┼żitosti, ale aj cez prejavy priate─żstva, poctivej pr├íce, pohostinnosti, obetavosti a pod., kde rozli┼íuj├║cim znakom je motiv├ícia. Ak ide o motiv├íciu vierou a evanjeliom, hoci len podvedome, ide o n├íbo┼żensk├Ż prejav. Nosite─żmi tohto ┼żivota a aktiv├şt s├║ ─żudia vo vidite─żnej slu┼żbe kostoln├ş─Źok, organistov, hudobn├şkov, spev├íkov, liturgick├Żch asistentov, lektorov, mini┼ítrantov, katech├ętov, administrat├şvnych pracovn├şkov, ├║dr┼żb├írov a pod., ale aj r├┤znych ─żud├ş, ktor├Żch by som ozna─Źil za sprievodcov, poradcov, anim├ítorov ─Źi aktivistov v soci├ílnej slu┼żbe. Treba pripomen├║┼ą, ┼że ide o ─żud├ş, ktor├ş toto v┼íetko nerobia pre z├írobok, ale z priate─żstva a ako slu┼żbu spolo─Źenstvu (zasa nielen cirkevn├ęmu). Aktivita t├Żchto ─żud├ş, najm├Ą tam, kde je samostatn├í, je prejavom nov├Żch pomerov v cirkvi po II. vatik├ínskom koncile, ke─Ć sa stalo ┼żelate─żn├Żm, aby cirkev nereprezentovali len biskupi a a k┼łazi, ale cirkev bola solid├írnym spolo─Źenstvom rovnocenn├Żch. Nie ka┼żd├Ż to v cirkvi dnes ch├ípe, osobne v┼íak podporujem, aby t├şto ─żudia boli nosite─żmi posunu od tzv. ─żudovej cirkvi k cirkvi ─żudu, od cirkvi ako objektu p├┤sobenia zhora na cirkev ako subjekt p├┤sobenia zdola. Tradi─Źn├║ ┼ítrukt├║ru cirkvi (napr. ├║lohu ├║radnej farnosti) ch├ípem ako slu┼żbu prep├íjania a in┼ípir├ície ÔÇô ─żud├ş a aktiv├şt, nie ako v├Żlu─Źn├║ reprezent├íciu cirkvi na danom mieste.

V takomto modeli far├ír nepotrebuje ├şs┼ą kv├ízifolkl├│rne pokropi┼ą sv├Ątenou vodou z├íkladn├Ż kame┼ł nov├ęho mosta, ale azda sa m├┤┼żeme pochv├íli┼ą, ┼że to boli najm├Ą ─żudia z na┼íej miestnej cirkvi, ktor├ş pred rokmi zabr├ínili pokusu o devast├íciu pr├şrodn├ęho prostredia na rieke Morave; podobne pri rozhodovan├ş o rekon┼ítrukcii F centra sme nemysleli ├║zko na vlastn├ę profity a nepredali sme objekt na komer─Źn├ę ├║─Źely, ale na┼íi ─żudia z farnosti rozhodli o zachovan├ş historickej budovy a dvora pre dobro verejnosti (nielen cirkevnej) a obnovu umo┼żnili len vlastn├Żmi financiami bez akejko─żvek cudzej podpory; a podobne sme sa neun├íhlili so stavbou nejakej lacnej novostavby kostola, ale pripravujeme projekt, ktor├Ż op├Ą┼ą nebude ├║zko cirkevn├Ż, ale kult├║rno-spolo─Źensky vylep┼í├ş prostredie na tzv. kostolnom kopci.

Aj o tomto je dnes n├íbo┼żensk├Ż ┼żivot v na┼íej obci. ┼Żijeme ho z├ísluhou mnoh├Żch u┼ż zabudnut├Żch rod├íkov z minulosti i v─Ćaka mnoh├Żm viac ─Źi menej zn├ímym ┼żen├ím a mu┼żom z na┼íej pr├ştomnosti.


::::Autorsk├ę pr├íva: Farnos┼ą Bratislava - Dev├şnska Nov├í Ves