Hom├şlia - 31. nede─ża cez rok (A)

1 Sol 2,7-13

30.10.2011, nede─ża

Autor: Karol Morav─Ź├şk


Dnes z viacer├Żch d├┤vodov mysl├şm na to, ako vznik├í, ako sa rozv├şja a udr┼żiava dobr├ę ─żudsk├ę spolo─Źenstvo. Nejde mi o spolo─Źenstvo, ktor├ę je spolu len preto, ┼że ─żudia s├║ navz├íjom pr├şbuzn├ş ─Źi b├Żvaj├║ na jednej ulici alebo s├║ ob─Źanmi toho ist├ęho ┼ít├ítu. Mysl├şm na spolo─Źenstvo, kde sme spolu preto, lebo m├íme spolo─Źn├ę ide├íly. Pravda, zasa nejde o lacn├ę ide├íly, ale tak├ę, ktor├ę umo┼ż┼łuj├║ dlhodobo rozumne a zmysluplne nie─Źo tvori┼ą a obohacuj├║co ┼żi┼ą.

Jedn├Żm z d├┤vodov, pre─Źo mysl├şm na spolo─Źenstvo, je dne┼ín├Ż pam├Ątn├Ż de┼ł posv├Ątenia n├í┼ího kostola v Dev. N. Vsi. Prv├Żkr├ít bol n├í┼í kostol posv├Ąten├Ż niekedy v r. 1560-1580, po pr├şchode Chorv├ítov na ├║zemie na┼íej obce. Druh├Żkr├ít po gener├ílnej prestavbe 30. X. 1994. Kostoly staviame a udr┼żiavame najm├Ą preto, aby sme ─żah┼íie vytvorili s Bohom i medzi nami navz├íjom spolo─Źenstvo. Presnej┼íie povedan├ę, aby sme sa v Bohu a cez neho stretli navz├íjom, aby sme cez po─Ź├║vanie jeho dospeli k vz├íjomne obohacuj├║cemu spolu┼żitiu. Na spolo─Źenstvo mysl├şm aj preto, ┼że m├ílokedy v dejin├ích bolo to─żko prek├í┼żok (ako je tomu dnes), ktor├ę n├ím s┼ąa┼żuj├║ v spolo─Źenstve ┼żi┼ą. Sociol├│govia vravia, ┼że spolo─Źnos┼ą sa mas├şvne desolidarizuje. A napokon d├┤vod myslie┼ą na spolo─Źenstvo pon├║ka aj ─Ź├ştanie z Prv├ęho listu Sol├║n─Źanom. Z neho sa viac dozved├íme, ako sa to mohlo sta┼ą, ┼że napriek kr├ítkemu pobytu Pavla v Sol├║ne, vzniklo tam ─Źoskoro ┼żivotaschopn├ę kres┼ąansk├ę spolo─Źenstvo.

Mot├şvom na nap├şsanie listu boli pre Pavla dobr├ę spr├ívy, ktor├ę pri┼íli od sol├║nskych kres┼ąanov. Pavol sa im chcel po─Ćakova┼ą. Aj to je jeden z predpokladov vzniku dobr├ęho spolo─Źenstva ÔÇô nie oni ─Ćakuj├║ Pavlovi, ale Pavol im. Okrem in├ęho apo┼ítol ─Ćakuje za to, ┼że Sol├║n─Źania ÔÇ×prijali Bo┼żie slovo nie ako slovo ─żudsk├ę, ale ako slovo Bo┼żieÔÇť. T├Żm nehovor├ş len to, ┼że Boh je p├┤vodcom svojho slova, ale aj to, ┼że si uvedomuje, ako Boh oslovil ─żud├ş cez neho. To, ─Źo Pavol hovoril a konal, nebolo predov┼íetk├Żm jeho, Pavlovo konanie, ale Bo┼żie. Nebolo lep┼íieho d├┤kazu, ┼że to tak naozaj bolo, ako ten, ┼że Sol├║n─Źania Bo┼żie slovo prijali a osvojili si ho s rados┼ąou, nez├ívisle na tom, ako dlho Pavol v ich meste p├┤sobil. Aby sme si to lep┼íie vedeli predstavi┼ą, treba poveda┼ą, ┼że v Pavlovej dobe bolo be┼żn├ę, ┼że tak ako n├ís dnes oslovuj├║ r├┤zni myslitelia, politici, umelci cez m├ędi├í, vtedy tak├şto ─żudia chodili z mesta do mesta a medzi nimi boli aj tzv. potuln├ş filozofi. (Podobne u─Źil zn├ímy Sokrates.) Mnoh├Żm z nich v┼íak ne┼ílo o filozofiu (l├ísku k m├║drosti), ale o zisk a osobn├║ prest├ş┼ż. Aj preto, aby sa Pavol od tak├Żchto zvestovate─żov odl├ş┼íil, nespr├íval sa ako pou─Źuj├║ci, ani sa nedal hosti┼ą, ani nezbieral na svoju misiu peniaze. Ale ako ─Ź├ştame v liste, vo dne v noci ┼ąa┼żko pracoval, aby si zarobil na ┼żivobytie. Vieme, ┼że to nesta─Źilo, a ┼że mu pom├íhali z Fil├şp. Tam, kde za─Ź├şnal, v┼íak pomoc neprijal, naopak, do ─żud├ş investoval. A to a┼ż tak, ┼że svoje konanie mohol prirovna┼ą matke, ─Źo doj─Ź├ş svoje die┼ąa. ÔÇ×Chcel som by┼ą medzi vami l├ískav├Ż, ako ke─Ć matka k┼Ľmi a l├íska svoje detiÔÇť (1 Sol 2,7). V├Żsledkom nebolo spolo─Źenstvo na ┼łom z├ívisl├Żch ─żud├ş, ale spolo─Źenstvo dospel├Żch kres┼ąanov, schopn├Żch kona┼ą podobne ako on. Pavol sa toti┼ż d├şval na ─żud├ş ako na bratov a sestry v Kristovi, na partnerov v slu┼żbe evanjeliu. To vysvet─żuje, pre─Źo spolo─Źenstv├í, ktor├ę zalo┼żil, mohli ─Źoskoro fungova┼ą aj bez neho.

Ak chceme obnovi┼ą na┼íu cirkev, ak chceme, aby sme ako kres┼ąania ├║─Źinne p├┤sobili na dne┼ín├Ż svet, mus├şme si osvoji┼ą podobn├Ż sp├┤sob myslenia a konania. Nest├í┼ą nad ─żu─Ćmi ako z├íkonn├şci a farizeji, o ktor├Żch hovor├ş Je┼żi┼í v dne┼ínom evanjeliu. Nehra┼ą sa na u─Źite─żov mor├ílky a viery, nehra┼ą sa na duchovn├Żch oteckov, ale by┼ą pre ostatn├Żch naozaj bratom, kde najd├┤le┼żitej┼í├ş je ten, ─Źo najviac posl├║┼żi. Len tak m├┤┼że by┼ą na┼ía cirkev spolo─Źenstvom vyzn├ívan├Żch ide├ílov. Ide├ílov, ktor├ę s├║ schopn├ę meni┼ą n├í┼í ┼żivot s├║kromn├Ż i spolo─Źensk├Ż. Ide├ílov, ktor├ę s├║ schopn├ę sp├íja┼ą ─żud├ş, a to a┼ż tak, ┼że v mene t├Żchto ide├ílov dok├í┼żeme ve─ża obetova┼ą. V novin├ích som si v┼íimol ─Źl├ínok o ned├ívnom otvoren├ş novej cesty z Nitry na Zlat├ę Moravce. Pri otvoren├ş cesty politici strihali p├ísku a re─Źnili. A pozvali aj nitrianskeho biskupa, aby cestu pokropil sv├Ątenou vodou. Rob├ş sa to tak, aj ke─Ć v├Ą─Ź┼íina ─żud├ş to u┼ż dnes berie bu─Ć ako pr├ízdne gesto alebo ─Źarovanie. Vieme si predstavi┼ą Pavla v takejto ├║lohe? Ja si ho viem predstavi┼ą sk├┤r tak, ┼żeby sa zamestnal na stavbe a popri robote by sa spriatelil s chlapmi a asi by niektor├Żch ÔÇ×nal├íkalÔÇť na evanjelium. Nemalo by to by┼ą ni─Ź divn├ę. Mnoh├ş z mojej gener├ície v─Ća─Ź├şme za svoju kres┼ąansk├║ vieru okrem rodi─Źov tak├Żm svedkom evanjelia (k┼łazom, reho─żn├şkom, akt├şvnym kres┼ąanom), ktor├ş boli zamestnan├ş, mali rodiny, boli dokonca za svoju vieru vo v├Ązen├ş, a popritom ┼żili oby─Źajn├Ż ┼żivot neoby─Źajn├Żm sp├┤sobom. A pr├íve t├Żm okolo seba vytv├írali spolo─Źenstvo vyzn├ívan├ęho ide├ílu v Kristovi.

Ak m├í nie─Źo v na┼íej dobe a na┼íej cirkvi zmysel, tak je to pr├íve toto: Budova┼ą spolo─Źenstvo dospel├Żch kres┼ąanov, st├íva┼ą sa bratom a sestrou v Kristovi pre ─żud├ş dne┼ínej doby, pre t├Żch, ktor├ş to ocenia a potrebuj├║.


::::Autorsk├ę pr├íva: Farnos┼ą Bratislava - Dev├şnska Nov├í Ves