Kto je pre nás autoritou v spoločnosti? Kto je pre nás autoritou v cirkvi? Kedysi by sa povedalo, že pán prezident, pán minister, pán biskup... Dnes to tak ľahko nepovieme, že autoritami, ľuďmi, ktorých si vážime a na ktorých sa spoliehame, sú jednoducho naši najvyšší predstavitelia. Prečo je to tak, to má viac príčin. Nikdy som si nemyslel, že autorita súvisí priamo s funkciou, úradom. Skôr si myslím, že autorita súvisí s posolstvom, s nejakou dobrou správou: Kto prináša a žije dobrú správu, dobré posolstvo, kto nám pomáha žiť, ten je pre nás autoritou!
Dnes sme čítali úryvok z prvej kapitoly Druhého listu apoštola Pavla Korinťanom: Naša reč k vám nie je „áno“ i „nie“. Apoštol chce povedať, že korintských kresťanov nezavádza, veci neprekrúca a že chce byť pre nich autoritou. Pritom sa odvoláva na Božie „áno“. Boh v Ježišovi nám dal skúsiť, že nám dáva „áno“, že je na našej strane. O tom je kresťanské posolstvo. Boh nám hovorí „áno“, Boh je s nami, a toto posolstvo sa presadí tak, že jeho hlásatelia žijú svoje „áno“ pre ľudí, ktorým toto posolstvo prinášajú. Som s tebou, stojím na tvojej strane, dávam ti svoje „áno“. Pavol píše, že to „áno“ je aj amen. Amen pochádza z hebrejčiny a znamená byť pevný, mať pevnú pôdu pod nohami, stáť si za niečím, súhlasiť: Dávam amen, dávam áno. Kto toto „áno“ žije, je pevný, je ako Kristus pomazaný, spečatený Bohom, je autoritou.
Vieme, že apoštol Pavol mal s kresťanmi v Korinte problémy, že jeho vzťah k nim nebol jednoduchý. Časom sa tie problémy aj zhoršili. Našli sa ľudia, ktorí Pavla spochybňovali, okrem iného aj v tom, že nedrží slovo, že sľúbil osobne do Korinta prísť, ale neprišiel. V pozadí problémov bolo pôsobenie cudzích ľudí, ktorí do Korinta prišli presadzovať judaizmus, návrat k židovstvu. Preto na jeseň r. 57 Pavol napísal ďalší list Korinťanom, svoj najosobnejší list. Hneď od začiatku listu si možno všimnúť, ako sa Pavol bráni pred obvineniami. S jeho obranou súvisí jeho argumentácia, že nehovorí raz „áno“ a inokedy „nie“. Pavol si uvedomoval, že nikoho nepresvedčí len tak. Spoliehal sa, že presvedčí samo evanjelium, ktoré hlása – tým, že je hlásané naozaj ako evanjelium, ako Božie „áno“ voči nám. Na začiatku 3. kapitoly listu nájdeme silné Pavlove slová, že od nikoho nepotrebuje odporúčajúce listy, lebo Korinťania sami sú tým listom, vpísaným do sŕdc, ba sú listom Kristovým, napísaným nie atramentom, ale Duchom živého Boha – nie do kameňa, ale do mäsa, do srdca. Naráža zjavne na židovskú tradíciu, že kedysi bolo Božie slovo napísané do kameňa (Desatoro), a porovnáva to s evanjeliom, podľa ktorého je Božie slovo napísané do srdca, do života a v živote Ježiša Krista. Toto evanjelium overuje sám život a autorita vzniká zo života – Ježišovho i nášho. Nedá sa to inak dokázať, ako tým, že si siahneme na podstatu svojho „áno“, svojho amen, toho, na čom pevne stojíme. Pavol to prirovnáva k voľbe za kráľa, ktorý je olejom pomazaný, a hovorí, že aj my sme králi, sme Kristovia, teda pomazaní Bohom, zapečatení, potvrdení a ochránení Duchom Kristovým (2 Kor 1,21-22).
Kto je teda pre nás autoritou? Obzeráme sa v politike, rozhliadame sa v cirkvi... Pokiaľ sa budeme rozhliadať len ako chudáčikovia, čo čakajú pomoc zvonka, dočkáme sa len toho, čoho sa dočkali korintskí kresťania, keď naleteli niektorým židom. Nehľadajme, kto nás povedie, nehľadajme, kto nás poučí, ale hľadajme, kto nám povie „áno“! Ako milujúci milujúcej, ako Boh Kristovi, ako Kristus nám, ako Pavol Korinťanom. Buď s tým máme skúsenosť alebo sú všetky naše reči a kázne márne. V Rakúsku majú katolíci zvyk, že na pôstne obdobie vydávajú pôstne kalendáre, pomôcky, ktorými sa dá pôst meditatívnejšie a sociálnejšie prežiť. V našom kostole budeme tiež ponúkať kalendár chorvátskych katolíkov z Burgenlandu na pôstne obdobie r. 2012. Nájdeme v ňom obrázky z farností, kde žijú Chorváti (aj z našej), a čo sa mi zvlášť páči, kúpou tohto kalendára podporíme činnosť biskupa Erwina Kräutlera. E. Kräutler pochádza z Voralbergu v Rakúsku, od r. 1980 je biskupom v Xingu v Brazílii. Celý život zasvätil obrane práv Indiánov a ochrane prírody v brazílskej Amazónii. Politici, veľkopodnikatelia a všetci, ktorí chcú bohatnúť na úkor chudobných ľudí, ho pokladajú za nepriateľa a snažia sa ho zabiť. Pre kresťanov – Indiánov v Amazónii je však najväčšou autoritou. Nie preto, že má funkciu, ani preto, že z Európy občas prinesie peniaze, ale preto, že ich naučil, čo kresťanstvo je: Jedno veľké krásne Božie „áno“ im a ich životu; Boh sám stojí na vašej strane!
Takto sa učíme vážiť si samých seba, takto sa učíme stávať sa Kristom, autoritou pre iných. Nech je to aj naša cesta, naše prežitie kresťanstva i získanie našej úcty a autority!