Hom├şlia - Sv. Cyril a Metod

Ef 4,1-7.11-13

5.7.2012, štvrtok

Autor: Karol Morav─Ź├şk


Osobitos┼ąou sviatku Cyrila a Metoda je jeho viacn├ísobn├Ż v├Żznam. Tak je to aspo┼ł u n├ís a v niektor├Żch slovansk├Żch krajin├ích. Spomienka na Sv. Cyrila a Metoda nie je len n├íbo┼żensk├í, duchovne motivuj├║ca k sv├Ąt├ęmu ┼żivotu, ale m├í aj v├Żznam politick├Ż, pri─Źom presahuje do n├írodnej kult├║ry a vzdelanosti. Pre─Źo je to tak, je azda v┼íetk├Żm zn├íme. Misia Cyrila a Metoda mala za cie─ż ┼í├şri┼ą kres┼ąanstvo, mala preh─║bi┼ą vieru, poznanie evanjelia u slovansk├Żch n├írodov strednej Eur├│py, ale ako to bolo be┼żn├ę aj inde a inokedy pri kres┼ąansk├Żch misi├ích, t├íto misia bola neoddelite─żn├í od v├Żznamu politick├ęho a kult├║rneho. Toto spojenie nie je nie─Źo, ─Źomu by sme sa mali divi┼ą, toto spojenie na┼íej viery s kult├║rnos┼ąou a vzdelanos┼ąou by sme vlastne mali poklada┼ą za normu a vzor.

Na dne┼ín├Ż sviatok Cyrila a Metoda d├íva na┼ía cirkev okrem in├ęho ─Ź├şta┼ą my┼ílienky apo┼ítola Pavla z Listu Efezanom. ─î├şta sa zo 4. kap. tohto listu azda preto, ┼że sa tu spom├şna, ako n├ís Kristus obdaroval r├┤znymi schopnos┼ąami. Niektor├Żch obdaroval tak, ┼że ich urobil apo┼ítolmi, in├Żch prorokmi a evanjelistami, ─Ćal┼í├şch pastiermi a u─Źite─żmi. Ten, kto vyberal na dne┼ín├Ż sviatok tento text, si pravdepodobne myslel, ┼że mnoh├ę z t├Żchto darov ÔÇô schopnost├ş sa prejavili vynikaj├║co na Cyrilovi a Metodovi. Ke─Ć ─Ź├ştame pozorne slov├í apo┼ítola, v┼íimneme si v┼íak, ┼że apo┼ítol nespom├şnal Bo┼żie dary ─Źi povolania preto, aby niekoho vyzdvihol, ale aby potvrdil, ┼że ka┼żd├Ż z n├ís dostal od Boha milos┼ą, dar, schopnos┼ą, povolanie... Ka┼żd├Ż, aj ke─Ć nie rovnako.

D├┤le┼żit├Ż je zmysel t├Żchto darov. Apo┼ítol pekne p├ş┼íe, ┼że zmysel ─Źi cie─ż je v tom, aby sme jeden druh├ęho u─Źili bra┼ą ┼żivot ako slu┼żbu, aby sme si budovali vz┼ąahy (v Kristovi, nielen ako kamar├íti), aby sme mali spolo─Źn├ę ide├íly a poznanie (vieru), a to v┼íetko preto, aby sme dospievali na zrel├Żch ─żud├ş pod─ża mierky Je┼żi┼ía Krista. Cie─żom kres┼ąanskej misie alebo zmyslom Bo┼ż├şch darov pre kres┼ąanov nie je teda samotn├ę ┼í├şrenie kres┼ąanstva ─Źi cirkvi, ale plnohodnotn├Ż ┼żivot, zrel├Ż dospel├Ż ┼żivot, a to meran├Ż ├║rov┼łou, mierkou Je┼żi┼ía Krista. Apo┼ítol povie: dospie┼ą k plnej miere Kristovho vzrastu ÔÇô do ─Źoho on dor├ístol. N├íbo┼żenstvo teda nie je samo pre seba, ani cirkev, ani kres┼ąanstvo. Podporujeme sa vo viere a sme v kres┼ąanskej cirkvi, aby sme ┼żili dospelo, zodpovedne, m├║dro. Povedan├ę s apo┼ítolom Pavlom, aby sme boli zrel├ş ─żudia, a to nie hocijako, ale pod─ża mierky, pod─ża ├║rovne Kristovho vzrastu, jeho dospelosti.

Mnoh├ş ─żudia, ktor├ş len tak zboku pozoruj├║ ┼żivot n├ís kres┼ąanov, ┼żivot kres┼ąanskej cirkvi, maj├║ dojem, ┼że cie─żom n├í┼ího n├íbo┼żensk├ęho ┼żivota je to, ┼że n├ís to bav├ş. Alebo si myslia, ┼że my sa inak nevieme zaradi┼ą do ┼żivota, lebo sme m├ílo samostatn├ş, a tak sa spoliehame na Boha. Niektor├ş dokonca rovno povedia, ┼że sme hl├║pi, ak sme kres┼ąania, lebo sl├║┼żime biznisu biskupov a nem├íme z toho ni─Ź, a ┼że cirkev je prehnit├í a treba ju zru┼íi┼ą. ─îo vieme poveda┼ą my, pre─Źo sme kres┼ąania? Bolo by skvel├ę, ak by sme vedeli poveda┼ą (a naozaj si to aj mysleli): Som kres┼ąan, nasledujem Je┼żi┼ía Krista, aby som ako ─Źlovek dospel do pravej ─żudskosti. Gratulujem v┼íetk├Żm, ktor├ş tie┼ż chc├║ dospie┼ą do plnej ─żudskosti, aj ke─Ć inak a cez in├ę vzory. Ale ja d├║fam, ┼że dospievam cez Je┼żi┼ía Krista.

Apo┼ítol Pavol by n├ís poopravil: Je┼żi┼í pre n├ís nie je vzorom, on je darcom. Ned├şvajme sa na neho ako na vzor, otv├írajme mu svoj rozum a srdce, aby v n├ís p├┤sobil. Kres┼ąanstvo nie je cvi─Źenie v nasledovan├ş vzoru, ale cvi─Źen├şm sa v rozvinut├ş a naladen├ş na┼íich schopnost├ş, aby sme pon├║kan├ę Bo┼żie dary vedeli prija┼ą a rozvin├║┼ą. A pri tom hr├í ve─żk├║ ├║lohu pr├íve kult├║ra a vzdelanie. Nekult├║rny, nevzdelan├Ż ─Źlovek je ten, ktor├Ż m├í ur─Źit├ę prirodzen├ę schopnosti, ale v┼żdy zostane len amat├ęr. Sv. Cyril a Metod pri┼íli k na┼íim predkom, aby z nich s├şce u┼ż mnoh├ş pokrsten├ş, nezostali len na ├║rovni kres┼ąansk├Żch amat├ęrov. Preto sa tak sna┼żili spoji┼ą svoju misiu s podporou kult├║ry a vzdelanosti.

Dnes sa ved├║ debaty o tom, ─Źi sa to podarilo, ke─Ć z ich misie ve─ża nezostalo (aspo┼ł navonok). Nep├ş┼íeme ich abecedou (z ktorej sa vyvinula dne┼ín├í azbuka), nepatr├şme do v├Żchodnej cirkvi, nepodarilo sa pomocou ich misie udr┼ża┼ą ani vtedaj┼í├ş ve─żk├Ż ┼ít├ít na┼íich predkov (Moravanov, Slovenov, Slovienov ─Źi star├Żch Slov├íkov). Vlastne ani o tom sa nedohodneme, ako sa na┼íi predkovia vtedy volali. To s├║ v┼íetko zauj├şmav├ę veci, ale nie s├║ podstatn├ę. Celkom by sta─Źilo, ak by sme si z misie sv. Cyrila a Metoda vzali op├Ą┼ą to, na ─Źom im najviac z├íle┼żalo, a spojili svoju vieru s kult├║rou a vzdelanos┼ąou. U┼ż nie s tou v─Źeraj┼íou, stredovekou, ale dne┼ínou, a tak mohli dospie┼ą na dospel├Żch kres┼ąanov, nie u┼ż amat├ęrov, laikov, ale partnerov, bratov a sestry, sebavedom├Żch a rovn├Żch ─żud├ş v na┼íej cirkvi a celej spolo─Źnosti.


::::Autorsk├ę pr├íva: Farnos┼ą Bratislava - Dev├şnska Nov├í Ves