Hom├şlia - Vianoce cez de┼ł

Iz 9, 1-3. 5-6

25.12.2008, štvrtok

Autor: Karol Morav─Ź├şk


Na Vianoce s├║ na telev├şznych staniciach najob─ż├║benej┼íie rozpr├ívky. Rozpr├ívky o┬áprincezn├ích a┬áprincoch, o┬áv├ş┼ąazstve chudobn├ęho ─Źloveka nad boh├í─Źom, o┬áv├ş┼ąazstve dobra nad zlom. V┬ábe┼żnom ┼żivote rozpr├ívkam ve─żmi never├şme, ani sa pod─ża nich nespr├ívame, ale v┼żdy si ich radi pozrieme. Psychol├│g by n├ím povedal, ┼że t├║┼żbu po v├ş┼ąazstve dobra, kr├ísy a┬ápravdy m├íme ulo┼żen├║ hlboko v┬ána┼íom podvedom├ş. (Alebo azda aj vo svedom├ş?)

Ako rozpr├ívka znej├║ aj viano─Źn├ę texty zo Sv. P├şsma v na┼íich kostoloch. Je┼żi┼íko sa narodil v┬áchudobnej ma┼íta─żke, pre jeho rodi─Źov nebolo miesta ani v┬álacnej┼íom hoteli, predsa ho pri┼íli nav┼ít├şvi┼ą, obdarova┼ą i┬ápokloni┼ą sa mu nielen pastieri, ale aj mudrci a┬áanjeli. M├║drej┼í├ş medzi nami vedia, ┼że netreba veri┼ą na z├ízra─Źn├ę sily, ktor├ę sa spom├şnaj├║ v┬ározpr├ívkach, ale ┼że jadro ich v├Żpovede je bohat├ę. Aj liter├írna hodnota na┼íich rozpr├ívok zv├Ą─Ź┼ía v┬áni─Źom nezaost├íva za textami tak├ęho Shakespeara, Balzaca ─Źi Hemingwaya. Podobne je to s┬áevanjeliov├Żmi rozpr├ívaniami o┬áJe┼żi┼íovom naroden├ş. Jadro ich v├Żpovede v┼íak nespo─Ź├şva v┬á─żudskom podvedom├ş, ale v┬áhistorickom vedom├ş o┬á┼żivote, smrti a┬ápremenenej (Bohom osl├ívenej) existencii Je┼żi┼ía Nazaretsk├ęho, nazvan├ęho jeho neskor┼í├şmi u─Źen├şkmi Kristus, Spasite─ż a┬áP├ín. V┬átomto ├║ctivom titulovan├ş Je┼żi┼ía odzrkad─żuje sa u┼ż viera, ktorou odpovedaj├║ na jeho ┼żivot t├ş, ─Źo sa n├şm c├ştia osloven├ş. Teda t├ş, ktor├ş pr├íve v┬á┼łom vidia svojho najosobnej┼íieho a najuniverz├ílnej┼íieho priate─ża, lie─Źite─ża a aj svoju autoritu ─Źi┼że p├ína.

Z┬áLuk├í┼íovho evanjelia sme vo viano─Źnej noci ─Ź├ştali rozpr├ívanie o┬áJe┼żi┼íovom naroden├ş. Autor textu si dal z├íle┼ża┼ą, aby pr├şbeh narodenia historicky zar├ímoval (za cis├íra Augusta at─Ć.), aby potom uk├ízal vz┼ąah (viac duchovn├Ż ako re├ílno-historick├Ż) k┬áb├Żval├ęmu izraelsk├ęmu kr├í─żovi D├ívidovi a┬ájeho mestu Betlehemu a aby kla┼łaj├║cimi sa pastiermi nazna─Źil chudobn├Żch Bo┼ż├şch, ktor├Żch Je┼żi┼í nesk├┤r nazve blahoslaven├Żmi, nie pre ich chudobu, ale pre n├ídej, ktor├║ vkladaj├║ do Boha. A┬áako v┼żdy, je tu aj nebesk├Ż hlas, ba spev, ktor├Ż zastupuje darovan├║ m├║dros┼ą ÔÇô in┼ípir├íciu z┬áBoha. Uveria t├ş, ─Źo tomuto hlasu, in┼ípir├ícii z┬áDucha porozumej├║. Inak je spracovan├ę svedectvo o┬áJe┼żi┼íovi v┬á├║vode J├ínovho evanjelia. Text je viac rozpr├ívan├şm filozofa ako liter├íta. A┬ározpr├ívanie samotn├ę ani nie je pr├şbehom o┬ánaroden├ş, je sk├┤r medit├íciou o┬ád├┤sledkoch toho, ako sa Boh prejavuje v┬ána┼íom ┼żivote, predov┼íetk├Żm ako sa prejavil v┬á┼żivote Je┼żi┼ía Nazaretsk├ęho. Pod─ża J├ínovho svedectva sa v┬ájeho ┼żivote prejavil Boh ako Slovo (logos), ktor├ęho ┼żivot je svetlom, orient├íciou pre n├ís ─żud├ş. Presnej┼íie by sa dalo poveda┼ą, ┼że apo┼ítol tu hovor├ş o┬áprejave Boha, ─Źo nesk├┤r teol├│govia nazv├║ druhou bo┼żskou osobou, a┬á─Źo si kres┼ąania v┬ágr├ęckom kult├║rnom prostred├ş predstavovali ako gr├ęckymi myslite─żmi spom├şnan├Ż logos, bo┼żsk├Ż zmysel a tvoriv├Ż princ├şp v┼íetk├ęho. Na rozdiel od predst├ív filozofuj├║cich Gr├ękov sa tento logos pod─ża kres┼ąanskej predstavy stal telom, teda vst├║pil do dej├şn a┬áspojil sa s┬ánimi. Toho d├┤kazom m├í by┼ą to, ┼że v┬átele, teda v┬ádejin├ích, nie v┬ározpr├ívkach ani rozpr├ívaniach, ale v┬ána┼íich ┼żit├Żch ┼żivotoch sa tento logos, slovo v┬átele, prejav├ş ako milos┼ą a┬ápravda.

Milos┼ą a┬ápravda ÔÇô to je aj poznanie a ├║loha. Pod─ża v┼íeobecnej sk├║senosti ─żudia v┬ána┼íom svete po ni─Źom tak net├║┼żia, ni─Ź tak neh─żadaj├║ ako uzdravenie. Uzdravenie z┬áchoroby, ale aj z┬ánaru┼íen├Żch a┬áne┼í┼ąastn├Żch vz┼ąahov. Za prostriedok k┬áuzdraveniu sa poklad├í lie─Źenie, rekre├ícia, zdrav├Ż sp├┤sob ┼żivota. Kedysi sa na ozna─Źenie komplexn├ęho uzdravenia pou┼ż├şvalo slovo sp├ísa a┬áv┬átejto s├║vislosti sa Bohu a┬ájeho slu┼żobn├şkovi Je┼żi┼íovi hovorilo Spasite─ż. Dosved─Źova┼ą, ┼że pr├íve v─Ćaka Je┼żi┼íovi Spasite─żovi sme schopn├ş aj my darova┼ą si sp├ísu, pom├íha┼ą si k uzdraveniu, to by mala by┼ą amb├şcia v┼íetk├Żch ├║primn├Żch kres┼ąanov. K┬átomuto uzdraveniu v┬áJe┼żi┼íovom mene v┼íak nepatr├ş len mo┼żn├ę do─Źasn├ę uzdravenie z┬ániektorej choroby alebo naru┼íen├ęho ─żudsk├ęho vz┼ąahu, ale aj z├ísadnej┼íie uzdravenie z toho, ─Źo naz├Żvame fragment├írnos┼ąou, zranite─żnos┼ąou ─żudskej existencie.

Sl├ívny viedensk├Ż psychoterapeut Viktor Frankl hovorieval, ┼że sa usiluje sprev├ídza┼ą svojich klientov tak, aby na┼íli cestu k┬ázmyslu, k┬álogu svojho ┼żivota. Vrcholom uzdravenia pod─ża Frankla bolo vyjdenie k┬áin├ęmu, odovzdanie sa in├ęmu (In├ęmu) ako protiv├íha toho, ke─Ć sa ─Źlovek v┬ástrachu uzatv├íra do seba sam├ęho. Kres┼ąansk├í teol├│gia v┬átejto s├║vislosti vyzn├íva o┬áJe┼żi┼íovi Kristovi, ┼że on je takou vrcholnou v├şziou ─żudskosti, ktor├í nie je zbo┼ż┼íten├şm ─Źloveka, ale jeho najradik├ílnej┼í├şm darovan├şm. ─Äakujem dnes v┼íetk├Żm, ktor├ş n├ím aspo┼ł v┬ánie─Źom umo┼żnili ma┼ą sk├║senos┼ą s┬át├Żmto uzdravuj├║cim darovan├şm, a┬áprajem z├írove┼ł n├ím v┼íetk├Żm stretnutie s Bo┼ż├şm┬áSlovom ÔÇô┬áSvetlom, z┬áktor├ęho bohatstva dost├ívame milos┼ą za milos┼ąou, uzdravenie a┬áschopnos┼ą milova┼ą nadov┼íetko.


::::Autorsk├ę pr├íva: Farnos┼ą Bratislava - Dev├şnska Nov├í Ves