Na Slovensku sa na Vianoce najčastejšie vinšujú „milostiplné vianočné sviatky“ alebo jednoducho „veselé Vianoce“. V kostoloch sú však kazatelia skôr vážni. Tieto sviatky sa týkajú veľkej témy, a tak sa asi všetci snažia vystihnúť to dôležité a podstatné. Mám toho po tieto dni dosť veľa, a tak som na odľahčenie pred dnešnou nedeľou nazrel do textov iných autorov.
Zaujala ma malá knižka od brnenského biskupa Vojtěcha Cikrleho pod názvom „Vánoční variace“ (Kostelní Vydří 2007). Jedna z jeho variácií – meditácií je celkom veselá, V. Cikrle jej tému prevzal od spisovateľa Bruna Ferrera a nazval ju „Betlehemský casting“. Mladí vedia, čo taký castig je, že ide o výber účinkujúcich hercov a spevákov do filmu alebo muzikálu. Tentoraz išlo o výber najvhodnejšieho zvieratka, ktoré by mohlo pomáhať Svätej Rodine, až sa narodí Ježiško. Na casting sa prihlásilo mnoho zvierat. Výberovú komisiu riadili anjeli. Ako prvý zo zvierat predstúpil pred komisiu lev a bol si istý, že on je najvhodnejší: „Len kráľ je hoden slúžiť kráľovi sveta. Postavím sa ku vchodu a každého, kto by sa chcel Ježiškovi priblížiť, roztrhám na kusy“ vyhlásil. „Si príliš hrubý“ musel mu povedať anjel. Potom prišla líška: „Najvhodnejšia som ja. Len ja som schopná každé ráno zaobstarať pre Božieho Syna mliečko a med a pre Máriu s Jozefom mladučké kuriatko“ povedala s úprimným úsmevom. „Ale kdeže, ty si príliš nepoctivá“ odpovedal jej anjel. Potom prišiel páv: „Kde som ja, tam sa aj obyčajná maštaľ zmení na kráľovský palác!“ „Ty si zasa veľmi pyšný“ odmietol ho anjel. A tak predstupovali zvieratá pred komisiu jedno po druhom a vychvaľovali svoje prednosti. Anjelovi sa však žiadne nepáčilo. Keď sa rozhliadol, neďaleko betlehemskej maštaľky uvidel vola s oslom, ktorí pracovali na poli a na casting sa ani neprihlásili. Keď ich anjel oslovil, či nemôžu niečo ponúknuť, osol odpovedal: „Nič. V ničom nevynikáme – azda len v trpezlivosti. My s volom musíme všetko vydržať.“ A vôl dodal: „Asi by som mohol odháňať muchy s mojím dlhým chvostom.“ Anjel sa potešil, keď ich počul, a vybral si práve týchto dvoch.
Aké poučenie plynie z tohto príbehu? Kto sa chce priblížiť k Vianociam a Ježišovi, nemusí byť VIA (very important animal) ani VIP (very interest person). Dokonca od nás ani nikto nechce, aby sme šli do Betlehema slúžiť. Betlehem chce slúžiť nám, aby tí, čo sú medzi nami levi, stratili trochu zo svojej suverenity a hrubosti, tí, čo sú líšky, prekonali svoju falošnosť a chamtivosť, a tí, čo sú pávi, spoznali aj inú krásu, ako len vlastné perie. Betlehem tak predstavuje v našich ľudských dejinách čosi ako stretnutie s láskou, ktorá uzdravuje. Predstavuje stretnutie s Ježišom Kristom, v ktorom sa Boh dotýka nás, aby sme sa my mohli dotknúť jeho. Záver textu od biskupa Cikrleho o „Betlehemskom castingu“ sme dali na nástenku v našom kostole: „Boh prišiel na svet v chlieve, v chudobe, uprostred ľudskej ľahostajnosti. Priniesol uistenie, že náš život má zmysel, že sa neprepadá niekam do prázdna, že človek tu nie je náhodou, že každá chvíľa má význam a že stojí to zato žiť opravdivo.“
Text z Lukášovho evanjelia na dnešný sviatok Svätej Rodiny spomína ľudí, ktorí okrem pastierov vítali Ježiša v chráme po jeho narodení. Podobne ako v prípade pastierov a vola s oslom ide opäť o outsiderov – starec Simeon a starenka Anna. Akí sú však títo ľudia trpezliví, nábožní a múdri! Podľa evanjelia nesú v sebe celú múdrosť dávnej tradície, na ktorú nemali ani kňazi v chráme, ani kazatelia po synagógach. Ježiš ako Svetlo pre pohanov a radosť i sláva pre verný ľud – tak označil Simeon Ježiša, alebo presnejšie povedané, tak ho pomenovala kresťanská cirkev, zrodená z viery v Ježiša ako Krista. Čo nedokážu vynikajúce vlastnosti jednotlivcov, vhodné na nejaký casting, zabezpečuje Božie zjavenie. Dáva nám spoznať, čo je naozaj dôležité a zachraňujúce. Nech sa aj nám zjaví jeho svetlo a umožní nám byť rodinou, spoločenstvom, bratmi a sestrami vďaka Ježišovi!