Hom├şlia - 5. ve─żkono─Źn├í nede─ża (C)

Zjv 21,1-5a

28.4.2013, nede─ża

Autor: Karol Morav─Ź├şk


ÔÇ×Cirkev nie je organiz├ícia, ale pr├şbeh l├ískyÔÇť ÔÇô toto vzne┼íen├ę vyjadrenie si m├┤┼żeme pre─Ź├şta┼ą na na┼íej kostolnej n├ístenke. Veta poch├ídza z pr├şhovoru p├ípe┼ża Franti┼íka, ktor├Ż predniesol 24. 4. 2013. P├ípe┼ż hovoril o cirkvi ako dobrom n├ípade, ktor├Ż dostal Boh. Potom sa opravil a povedal, ┼że vlastne nebol to n├ípad, ale bola to l├íska. A cirkev ozna─Źil za dlh├Ż pr├şbeh l├ísky, ktor├Ż e┼íte neskon─Źil. ÔÇ×My v┼íetci, ┼żeny a mu┼żi v cirkvi, sme uprostred tohto pr├şbehu l├ísky. Ka┼żd├Ż z n├ís je ─Źl├ínkom v re┼ąazci l├ísky. Pokia─ż to nech├ípeme, nerozumieme tomu, ─Źo je cirkev. ├Ürady, ktor├ę m├íme v cirkvi, s├║ potrebn├ę nato, aby pom├íhali pr├şbehu l├ísky. Ke─Ć v┼íak organiz├ícia zaujme prv├ę miesto, l├íska upad├í a z cirkvi sa st├íva nevl├ídna organiz├ícia. To nie je spr├ívna cestaÔÇť, doplnil p├ípe┼ż Franti┼íek.

Ke─Ć dnes ─Ź├ştame Sv. P├şsmo, asi n├ím nenapadne, ─Źo vlastne ─Ź├ştame. Mnoh├ę ─Źasti zdaj├║ sa n├ím ako v┼íeobecn├ę sv├Ąt├ę re─Źi. Pritom s├║ presne o pr├şbehu l├ísky. V┼íimnime si dnes druh├ę ─Ź├ştanie z Biblie, z knihy Zjavenia. Tam sa spom├şna, ┼że prorok uvidel nov├ę nebo a nov├║ zem, a potom nov├ę mesto Jeruzalem, ktor├ę prirovnal neveste, ─Źo sa te┼í├ş na svojho ┼żen├şcha. A na vysvetlenie dodal: Je to st├ínok, je to domov, ktor├Ż si urobil Boh medzi ─żu─Ćmi, je to z├ív├Ązok vz├íjomnej l├ísky.

O ─Źom to je, ─Źo to znamen├í? Moja prv├í pozn├ímka je historick├í. Mo┼żno sa nezd├í, ale tak├ę texty, ako tento z knihy Zjavenia, v eur├│pskych dejin├ích v┼żdy in┼ípirovali revolucion├írov ÔÇô bude nov├ę nebo a nov├í zem! Tieto my┼ílienky privol├ívali a vyvol├ívali zmenu, prevrat, revol├║ciu. Kres┼ąania, pre ktor├Żch boli p├┤vodne tieto my┼ílienky vysloven├ę, boli koncom 1. st. n. l. v r├şmskej r├ş┼íi prenasledovan├ş. Prorok sa im prihov├íral: Va┼íe tr├ípenia a tento mizern├Ż svet tu nebud├║ nav┼żdy. Cis├ír sa pominie, aj R├şm a jeho r├ş┼ía, aj v┼íetci namyslenci a zotro─Źovatelia, a Boh n├ím utrie na┼íe slzy. Moja druh├í pozn├ímka je biblick├í: Obrazy, ktor├ę prorok pou┼ż├şva, s├║ prevzat├ę zo Star├ęho z├íkona. Ke─Ć prorok povie, ┼że ÔÇ×mora u┼ż nietÔÇť, chce poveda┼ą, ┼że nebude u┼ż chaos a skaza, lebo more bolo pre ─Źloveka Star├ęho z├íkona symbolom skazy. Ani Jeruzalem ako symbol ┼żidovskej viery u┼ż nebude, ale bude nov├Ż Jeruzalem, miesto zjednotenia v┼íetk├Żch. Podobne je to s obrazom nevesty. Pre prorokov Star├ęho z├íkona bol Izrael Bo┼żia nevesta, teraz pod─ża kres┼ąansk├ęho proroka je cirkev tou nevestou Boha. Medzi ─żu─Ćmi a Bohom je nov├í zmluva: Vy ste moji, ja som v├í┼í. Tretia moja pozn├ímka je aktualiza─Źn├í a cirkevn├í: Ten nov├Ż svet, o ktorom prorok hovor├ş, nie je sen pre ─Ćalek├║ bud├║cnos┼ą. To je sen, ktor├Ż sa u┼ż uskuto─Ź┼łuje. Skuto─Źn├ş vizion├íri neodkazuj├║ druh├Żm, ─Źo maj├║ robi┼ą, ale sami robia. Ke─Ć prorok hovor├ş o novom svete, novom Jeruzaleme a neveste Bo┼żej, d├şva sa na jestvuj├║ce spolo─Źenstv├í kres┼ąanov, ktor├ę svojou existenciou u┼ż menia svet a pom├íhaj├║ vznika┼ą nov├ęmu svetu, kde Boh preb├Żva.

Dejiny poznaj├║ pr├şklady n├íbo┼żensk├Żch nad┼íencov, ktor├ş s├║ kritick├ş k okolit├ęmu svetu a vytvoria si ak├║si cirkevn├║ republiku sami pre seba. Mo┼żno sme videli v telev├şzii filmy o tak├Żchto skupin├ích, ktor├ę jestvuj├║ aj dnes, najm├Ą v USA. Obliekaj├║ sa ako ─żudia z 18. st., nepou┼ż├şvaj├║ aut├í ani elektrinu. Svoje deti vychov├ívaj├║ v pr├şsnych trad├şci├ích. Toto v┼íak nie je dobr├Ż pr├şklad pre cirkev. Lebo skuto─Źn├í cirkev pod─ża Je┼żi┼ía sa neodde─żuje od sveta, ale vytv├íra in├Ż svet ÔÇô nov├ę nebo a nov├║ zem, a ak treba, aj zomiera za svet. Tak├Żto nov├Ż svet, nov├ę vz┼ąahy, nov├ę spolo─Źenstvo ─żud├ş videl prorok J├ín, autor knihy Zjavenia. O tomto sne p├şsal, o sne, ktor├Ż videl uskuto─Ź┼łova┼ą. Ke─Ć dnes p├ípe┼ż Franti┼íek hovor├ş o cirkvi ako pr├şbehu l├ísky, mysl├ş na to ist├ę. Presne rozli┼íuje to ÔÇ×├║radn├ęÔÇť v cirkvi a na┼íe vz┼ąahy, cirkev ako re┼ąazec l├ísky. Pre─Ź├ştal som pred p├ír d┼łami knihu o novom p├ípe┼żovi (A. Englisch, Franziskus, vyd. C. Bertelsmann 2013). Mimo in├ęho sa v knihe pripom├şna, ┼że p├ípe┼ż, p├┤vodne jezuita, nesie v sebe trad├şciu jezuitov v Ju┼żnej Amerike. Jezuiti tu neboli (ako ─Źasto v Eur├│pe) akademikmi, ale machrami, teda ─żu─Ćmi, ktor├ş viac konali, ako teoretizovali. Aby ochr├ínili prenasledovan├Żch Indi├ínov, vytvorili pre nich v 17. st. temer samostatn├ę ┼ít├íty; u─Źili ich hospod├íri┼ą a br├íni┼ą sa pred ├║tlakom. Nerozpr├ívali len o Kristovi, ale v┼żdy aj konali, vytv├írali podmienky pre spravodliv├Ż ┼żivot. A v z├ípase za spravodlivos┼ą sa neb├íli odporova┼ą ani najmocnej┼í├şm vo svete.

Toto je duchovn├ę a praktick├ę dedi─Źstvo, ku ktor├ęmu sa p├ípe┼ż Franti┼íek hl├ísi. Kto m├┤┼że, nech si pozrie op├Ą┼ą film ÔÇ×MisiaÔÇť, dr├ímu o misii jezuitov v Ju┼żnej Amerike, aby si pripomenul, ┼że ÔÇ×cirkev je naozaj pr├şbeh l├ísky, ktor├Ż e┼íte neskon─ŹilÔÇť. A nech nanovo ─Ź├şta a prem├Ż┼í─ża evanjelium, listy apo┼ítolov i knihu Zjavenia. Lebo tam v┼íade je u┼ż pozna─Źen├Ż aj n├í┼í pr├şbeh, pr├şbeh v┼íetk├Żch, ktor├ş to nevzdali ÔÇô veri┼ą na l├ísku a kona┼ą pre l├ísku v mene Krista vo svojom s├║kromnom i spolo─Źenskom ┼żivote.


::::Autorsk├ę pr├íva: Farnos┼ą Bratislava - Dev├şnska Nov├í Ves