Homília - 17. nedeľa cez rok (C)

Kol 2,12-14

28.7.2013, nedeľa

Autor: Karol Moravčík


Trvá to už viacero rokov, čo počúvame na Slovensku a vlastne na celom svete o dlhoch, zadlžení štátov i jednotlivcov. Nedávno rozrušila svet správa o dlhoch veľkého amerického mesta Detroit, ktoré muselo vyhlásiť bankrot. Bežný človek tomu celkom nerozumie, lebo keď niekto je dlžník, musí byť na druhej strane niekto, kto je majetný a má na požičiavanie dlžníkom. Prečo požičiavajú majetní nemajetným? Možno si myslia, že na tom zarobia. Štáty si vraj požičiavajú od budúcich generácií, ktoré zatiaľ nežijú. Toto však robia mnohí ľudia aj tým, že drancujú prírodu a nechávajú po sebe namiesto prírody špinu a púšť.

Život na dlh poznal aj antický svet pred dvomi tisícročiami. Potvrdením o dlhu bol tzv. dlžobný úpis. Ten sa potom uložil na chránenom úradnom mieste, aby do neho nemohol zasahovať dlžník ani veriteľ. Dlžobný úpis sa normálne likvidoval splatením dlžoby, vyňal sa z archívu a bol preškrtnutý, znehodnotený. Aby sme rozumeli apoštolovi Pavlovi, dobré je predstaviť si vtedajšie spôsoby zadlženia a splácania dlhu. V Liste Kolosanom píše: „Boli ste mŕtvi, hriešni, neobrezaní na tele, ale Boh vás oživil s Kristom a odpustil nám všetky dlhy. Zotrel dlžobný úpis, ktorý svedčil proti nám a celkom ho zničil tým, že ho pribil na kríž...“

Apoštol tu prechádza od biedy, ktorá pochádza zo záťaže finančného dlhu, k biede, keď je človek zaťažený celkove, keď prakticky nežije, len živorí, keď trpí neslobodou občianskou i ekonomickou, spoločenským ponižovaním, morálnym odsudzovaním, a najmä nedôverou v seba, v iných i v Boha. Pripomeňme si, prečo písal apoštol Kolosanom list. Podľa divných kazateľov, ktorí plietli Kolosanom hlavu, náprava mala nastať tým, že sa biedni ľudia zveria pod ochranu anjelov, vesmírnych mocností, čo vraj riadia svet. Na túto predstavu reaguje Pavol, keď hovorí, že ľudia v Kolosách boli ako mŕtvi, boli ničím, ale Boh im dal život s Kristom, keď sa dali pokrstiť. Prečo sa dávajú nanovo nachytať, aby prišli o rozum, lásku i slobodu?

Kto uveril v anjelov, ten podľa odporúčania potláčal svoje telo, málo jedol a pil, nepozeral na druhé pohlavie a počítal mesačné fázy, aby sa v správny čas (spln) naladil na energie anjelov. Kto uveril v Krista, konal celkom inak. Obrazne povedané, pochoval svoj dovtedajší život s Kristom a uveril, že dlžobný spis jeho mizernej existencie je preškrtnutý, že sa dá začať nanovo. Taký človek sa začal riadiť Kristovým slovom a Kristovými skutkami. Začal ich vnímať, konať a žiť v spoločenstve iných ľudí oslobodených z otroctva – toho sociálneho i mentálneho. Anjeli – vesmírne tajomné bytosti riadiace osudy ľudí, ako aj celebrity a mocnosti pozemského sveta stratili tým pádom nad ľuďmi kontrolu. Ľudia prestali na tie sily a energie veriť.

V týchto súvislostiach skúsme aj my premýšľať o sebe. Keď som naozaj kresťan, nemôžem byť „opitý túžbou po moci a peniazoch“. Pred takouto opitosťou, ktorá je charakteristickým znakom súčasnosti, varoval pápež František tento týždeň na celosvetovom stretnutí mladých ľudí v Brazílii. Keď som naozaj kresťan, nemôžem žiť v strachu z iných ľudí, tých bohatých a mocných, ale učím sa kriticky rozlišovať, kto je kto a čo je čo v našom svete. Keď som naozaj kresťan, nedrancujem prírodu, nežijem na dlh, a už vôbec nechytám ľudí, aby som ich dostal do závislosti a na nich zarábal. Apoštol Pavol prirovnal Ježiša Krista k priateľovi, ktorý zotrie náš dlh tak, že zaplatí nie peniazmi, ale sebou samým, a dlh zničí tak, že sa namiesto nás stane ničím, nechá sa pribiť na kríž. Obetavá láska je napokon to jediné, čo môže naozaj zlikvidovať dlhy.

Pápež František pripomína tento kristovský prístup, keď pri každej možnej príležitosti dáva najavo tým najbiednejším, že je s nimi, že sme s nimi, že cirkev má byť s nimi. Totiž, keď ľudia uveria, že sú ľuďmi, že sú bratmi a sestrami, získajú dôveru a sebadôveru a dokážu zmeniť svoj život. Preto k programu návštevy pápeža v Brazílii nepatrilo len stretnutie s politikmi a s nadšenými mladými ľuďmi, ale aj stretnutia s chudobnými v ich príbytkoch, s ľuďmi, čo sa liečia z drogovej závislosti či s mladými vo väzení. Pápež si vraj pravidelne telefonuje aj z Ríma s mladými ľuďmi vo väzení v Argentíne, ktorých dávnejšie pozná. Prekvapujúce, pre niekoho divné. Pápež tým vytvára úžasný symbol a súčasne uskutočňuje to, čo je jediné schopné účinne meniť svet a nás vyslobodzovať z našich nesplatených dlhov a zdanlivo neriešiteľných trápení.


::::Autorské práva: Farnosť Bratislava - Devínska Nová Ves