Hom├şlia - 19. nede─ża cez rok (C)

Hb 11,1-2.8-12

11.8.2013, nede─ża

Autor: Karol Morav─Ź├şk


O objavite─żovi Ameriky, Kri┼ítofovi Kolumbovi, je zn├íme, ┼że na svojej prvej ceste oce├ínom sa plavil na Z├ípad, ale dosta┼ą sa chcel na V├Żchod, do Indie. Na t├║to cestu ┼ąa┼żko h─żadal mu┼żov ochotn├Żch ├şs┼ą s n├şm. V├Ą─Ź┼íina ─żud├ş v tej dobe toti┼ż verila, ┼że Zem m├í okraj, a ak sa bud├║ dlho plavi┼ą jedn├Żm smerom, zr├║tia sa do priepasti. Nako─żko Kolumba viedla viera a nako─żko mal nejak├ę tajn├ę mapy alebo vedomosti, ktor├ę mu pomohli v rozhodovan├ş sa, to dnes vieme len ┼ąa┼żko pos├║di┼ą. Viera v zmysel jeho po─Ź├şnania, viera vo vlastn├ę schopnosti i viera v Boha, ktor├Ż n├ís vedie pri na┼íich pl├ínoch, v┼íak iste zohrala v├Żznamn├║ ├║lohu.

Z Listu Hebrejom sme dnes tie┼ż ─Ź├ştali o viere, ktor├í vedie ─Źloveka do nezn├ímych priestorov a nezn├ímej bud├║cnosti. Autora listu nepozn├íme; len sa predpoklad├í, ┼że patril k spolupracovn├şkom apo┼ítola Pavla. Text Listu Hebrejom nie je presne vzat├ę list, ale je to teologick├Ż v├Żklad Je┼żi┼íovho posolstva na pozad├ş Star├ęho z├íkona, ktor├Ż vznikol koncom 1. st. n. l. (asi v r. 80-90). Cel├Ż list za─Ź├şna zvestovan├şm, ┼że Boh sa mnohokr├ít ─żu─Ćom prihovoril a ┼że naposledy to urobil cez svojho Syna. Z ─Ćal┼íieho textu sa dozved├íme, ┼że s t├Żm Synom s├║vis├ş ka┼żd├Ż ─Źlovek, stvoren├Ż Bohom, a ┼że ─Źlovek obstoj├ş v ┼żivote vtedy, ak bude h─żadie┼ą na Je┼żi┼ía (Hb 2,9).

ÔÇ×H─żadie┼ą na Je┼żi┼íaÔÇť znamen├í u─Źi┼ą sa od neho a nasledova┼ą ho v praxi. Autor listu sa k tejto v├Żzve opakovane vracia, ke─Ć rad├ş, aby sme h─żadeli na Je┼żi┼ía vo svojom z├ípase (Hb 12,2). Z├íkladom alebo motiv├íciou k tomuto z├ípasu je viera. V dne┼ínom ├║ryvku spom├şnaj├║ sa zvl├í┼í┼ą Abrah├ím a S├íra ako ─żudia, ─Źo ┼żili z tejto viery. Pre n├ís by mohlo by┼ą zauj├şmav├ę, ako sa v Liste Hebrejom o viere hovor├ş. Mnoh├ş ─żudia ber├║ v s├║─Źasnosti vieru tak jednoducho: ver├şm v nie─Źo alebo never├şm; ver├şm v Boha alebo nie, alebo ani neviem... ─Äal┼í├ş si predstavuj├║, ┼że veri┼ą znamen├í uzn├íva┼ą, ─Źo hovoria predstaven├ş cirkvi... Na v┼íetk├Żch t├Żchto predstav├ích nie─Źo je, ale nie je to podstatn├ę. To podstatn├ę pripom├şna pr├íve autor Listu Hebrejom, ke─Ć hovor├ş, ┼że viera je to, ─Źo umo┼żnilo Abrah├ímovi, aby posl├║chol Boha, ke─Ć ho povolal, a aby odi┼íiel z vlasti (z mestskej kult├║ry v Mezopot├ímii) a stal sa tul├íkom v nezn├ímej krajine. Nevedel kam ide, nevedel, ─Źo ho ─Źak├í... Ale ke─Ć posl├║chol Boha, to mu umo┼żnilo, aby sa on (jeho potomkovia) do┼żili mesta, civiliz├ície, spolo─Źenstva, ktor├ęho z├íklady postav├ş s├ím Boh. Mo┼żno sa tu nar├í┼ża na zn├ímy pr├şbeh o ve┼żi, ktor├║ kedysi stavali ─żudia v Babylone ako vlastn├Ż projekt ÔÇô bez Boha i proti Bohu, a ten projekt sa im zr├║til a rozvadil ich. Naopak, Abrah├ím a jeho potomkovia maj├║ sa sta┼ą ─żu─Ćmi, ktor├ş nepresadzuj├║ svoj projekt, ale nechaj├║ sa vies┼ą Bohom, a on im umo┼żn├ş vytvori┼ą in├Ż projekt, in├║ civiliz├íciu a in├ę spolu┼żitie, ktor├ę sa nezr├║ti, ale obstoj├ş.

Viera, ktor├í toto v┼íetko umo┼ż┼łuje, nie je teda viera v nejak├ę v├Żpovede alebo jednotliv├ę pou─Źky, ale ide o z├íkladn├ę pochopenie ┼żivota, o pochopenie, ┼że ┼żivot nie je osud, do ktor├ęho padnem, ani to nie je nie─Źo, ─Źo si len tak vymysl├şm, a potom nasilu presadzujem. Ale ide o pochopenie, niekedy mo┼żno len tu┼íenie, ktor├ę ma odv├ídza od pas├şvneho podd├ívania sa okolnostiam, ako aj od t├║┼żby pcha┼ą do popredia seba sam├ęho a vedie ma k t├║┼żbe n├íjs┼ą nie─Źo, ─Źo si m├┤┼żem v├í┼żi┼ą a ─Źo mi pom├íha zachova┼ą si n├ídej a l├ísku a ─Źo mi d├í silu aj zajtra vsta┼ą a znova kr├í─Źa┼ą za svoj├şm snom... Vlastne nie za snom, ale za predstavou, ktor├║ som si nevymyslel, ale ktor├í sa mi pon├║kla, ako pekn├í, dobr├í a sv├Ąt├í. Niekedy povieme: sv├Ąt├í Bo┼żia v├┤─ża. A toto, ─Źo takto spozn├ím, potom po─Źujem, nasledujem a nech├ím v sebe p├┤sobi┼ą. Tento koncept viery je to podstatn├ę. Opisujem to v┼íeobecne, autor Listu Hebrejom to povedal v skratke aj konkr├ętne: Zah─ża─Ć sa na Je┼żi┼ía! Nie─Źo podobn├ę je, ke─Ć sa mlad├ş ─żudia do seba zah─żadia, zamiluj├║ sa. Tak├ę zah─żadenie m├┤┼że by┼ą niekedy aj slep├ę, osudov├ę, bl├ízniv├ę... Ale po ur─Źit├Żch sk├║senostiach vieme, ┼że to m├┤┼że by┼ą a m├í by┼ą najm├Ą obohacuj├║ce, premie┼łaj├║ce, posv├Ącuj├║ce: Stal som sa pri tebe lep┼í├şm ─Źlovekom ÔÇô to je prav├í podoba l├ísky. Nie ┼że som sa zbl├íznil, ale stal som viac ─Źlovekom.

─îo plat├ş pre s├║kromn├ę vz┼ąahy, plat├ş aj v┼íeobecne. V cirkvi sa dnes pod vplyvom p├ípe┼ża Franti┼íka viac hovor├ş o chudobn├Żch. V┼íimnime si, nejde o nejak├║ lacn├║ politiku, ┼że cirkev alebo s├ím p├ípe┼ż by sa hrali na niekoho, kto ─żahko zmen├ş situ├íciu chudobn├Żch. Ide o to, ┼że sa postav├şme ved─ża chudobn├Żch, op─ż├║van├Żch a poni┼żovan├Żch, ├íno, aj ved─ża hrie┼ínych, a d├íme najavo: Sme spolu, sme bratia a sestry. T├Żm sa vytv├íra nov├ę spolo─Źenstvo, nov├í civiliz├ícia. Nevieme ako presne, len vieme, ┼że je to cesta do nezn├íma, pri─Źom je d├┤le┼żit├ę, aby sme h─żadeli na Je┼żi┼ía a neb├íli sa robi┼ą to, ─Źo od neho odpozorujeme. To je viera, podstata viery, ktor├í n├ís povedie v s├║kromn├Żch vz┼ąahoch i spolo─Źenskom dian├ş, a samozrejme aj pri obnove cirkvi, aby bola naozajstnou cirkvou Je┼żi┼íovou.


::::Autorsk├ę pr├íva: Farnos┼ą Bratislava - Dev├şnska Nov├í Ves