Hom├şlia - Nanebovzatie P. M├írie

Lk 1,39-56

15.8.2013, štvrtok

Autor: Karol Morav─Ź├şk


Po─Źas roka sl├ívime v katol├şckej cirkvi nieko─żko v├Ą─Ź┼í├şch i men┼í├şch sviatkov Panny M├írie. Ten dne┼ín├Ż patr├ş k najv├Ą─Ź┼í├şm, vo viacer├Żch okolit├Żch krajin├ích maj├║ aj vo─żn├Ż sviato─Źn├Ż de┼ł. V na┼íom kostole m├íme na hlavnej stene obraz, ktor├Ż pripom├şna udalos┼ą zoslania Ducha Sv. na Pannu M├íriu a apo┼ítolov. Obraz ukazuje len nieko─żko m├ílo os├┤b spomedzi v├Ą─Ź┼íieho okruhu mu┼żov a ┼żien, ktor├ş na po─Źiatku patrili k prv├ęmu spolo─Źenstvu Je┼żi┼íov├Żch u─Źen├şkov a za┼żili prv├ę prejavy p├┤sobenia Ducha Sv├Ąt├ęho, Ducha Kristovho.

M├íria je tradi─Źne zobrazen├í v strede ako hlavn├í postava, hoci jej nikdy neprisl├║chala ┼żiadna rozhodovacia pr├ívomoc v cirkvi. Napriek tomu je pokladan├í za ├║─Źinnej┼í├ş n├ístroj Bo┼ż├ş pri hl├ísan├ş Je┼żi┼íovho posolstva ako v┼íetci ostatn├ş u─Źen├şci a apo┼ítoli. Pannu M├íriu viac ako kohoko─żvek in├ęho poklad├íme za ─Źloveka, ktor├Ż je vzorom v schopnosti Boha po─Ź├║va┼ą, posl├║cha┼ą ho a d├íva┼ą sa mu k dispoz├şcii cel├Żm svoj├şm ┼żivotom.

Pr├íve z tohto d├┤vodu bola M├íria v┼żdy v katol├şckej cirkvi mimoriadne uctievan├í. Ako vzor viery, ako pr├şklad toho, ─Źo je spr├ívna viera, nie ako modla, bohy┼ła ─Źi ─Źarodejka, ktor├í z├ízra─Źne kon├í a rie┼íi veci namiesto P├ína Boha. Panna M├íria nie je sekret├írkou u Je┼żi┼ía Krista, ktor├í by potichu v z├íkulis├ş zariadila, ─Źo sa priamo u Je┼żi┼ía ─Źi P├ína Boha zariadi┼ą ned├í. V spr├ívnej katol├şckej trad├şcii sa M├íria nikdy nestavala medzi ─żud├ş a svojho syna a nikdy sa nad in├Żch nepovy┼íovala. Jej poz├şcia je dobre vystihnut├í v J├ínovom evanjeliu, kde po─Źas svadby v K├íne Galilejskej pripom├şna Je┼żi┼íovi, ┼że na svadbe ch├Żba v├şno, ale ustarosten├Żm hostite─żom napokon povie: ÔÇ×Urobte v┼íetko, ─Źo v├ím on povie!ÔÇť (Jn 2,5) M├íria teda ukazuje na Je┼żi┼ía, nestavia sa na jeho miesto, ale vedie k nemu. V tejto s├║vislosti aj n├ízov dne┼ín├ęho sviatku, hoci v mnohom pripom├şna Kristovo nanebovst├║penie, je in├Ż. Nehovor├şme o M├íriinom nanebovst├║pen├ş, ale nanebovzat├ş, aby sa jasne odl├ş┼íila situ├ícia M├írie od situ├ície Je┼żi┼íovej. Je┼żi┼í tie┼ż kon├í v spolupr├íci s Bohom a modl├ş sa k nemu, Bo┼żie p├┤sobenie v ┼łom je v┼íak celkom jedine─Źn├ę, a to a┼ż tak, ┼że povieme: On je Bo┼ż├ş Syn. ├üno, aj my ostatn├ş m├íme by┼ą Bo┼żie deti, ale st├ívame sa nimi pr├íve v─Ćaka zasv├Ąteniu sa Bohu cez Je┼żi┼ía Krista, nie sami za seba. Preto aj v pr├şpade M├írie nejde o vlastn├ę vyst├║penie do neba, do plnosti ┼żivota, ale o prijatie, obdarovanie.

V R├şme je najstar┼í├şm kostolom zasv├Ąten├Żm Panne M├írii kostol Santa Maria Trastavere. V ┼łom mo┼żno vidie┼ą mozaiku, ktor├í zn├ízor┼łuje M├íriino nanebovzatie. Na mozaike s├║ Je┼żi┼íovi u─Źen├şci, ako sm├║tia pri smrte─żnej posteli Panny M├írie. Je┼żi┼í je zobrazen├Ż tak, ┼że z v├Ż┼íin prekra─Źuje pomyseln├║ hranicu medzi nebom a zemou, aby s l├ískou vzal do n├íru─Źia svoju matku. Ona je zobrazen├í ako mali─Źk├í postava, temer ako die┼ąa odet├ę do sveteln├Żch ┼íiat. Je┼żi┼í ju dv├şha a nesie do Tajomstva Bo┼żej l├ísky, ktor├ę je zn├ízornen├ę kot├║─Źom pripom├şnaj├║cim slnko.
Nanebovzat├í Panna M├íria je takto od prv├Żch po─Źiatkov kres┼ąanstva zobrazovan├í ako symbol n├ídeje pre v┼íetk├Żch ─żud├ş. Chce n├ím uk├íza┼ą, ─Źo n├ís ─Źak├í, ak p├┤jdeme ┼żivotom podobne ako ona. Ak sa d├íme aj my Bohu k dispoz├şcii, budeme raz aj my vzat├ş do Bo┼żieho n├íru─Źia, budeme unesen├ş a prijat├ş Bohom, o ktorom ktosi povedal, ┼że ÔÇ×hor├ş ako slnko nekone─Źn├Żm plame┼łom l├ísky, aby sa n├ím celom darovalÔÇť.


::::Autorsk├ę pr├íva: Farnos┼ą Bratislava - Dev├şnska Nov├í Ves