Homília - 4. adventná nedeľa (A)

Mt 1,18-24

22.12.2013, nedeľa

Autor: Karol Moravčík


Priblížili sme sa k sviatkom, o ktorých sa vraví, že počas nich chce byť každý človek dobrý. Chceme? Asi áno, ale skutočnosť je taká, že mnohí ani na Vianoce dobrí nie sme. Naopak, mnohí sú nešťastní, smutní i zatrpknutí. Všetky tieto možnosti som s ľuďmi zažil. A dnes viem aj to, že ak by som nezažil, nemohol by som sláviť Vianoce, ba nemohol by som byť ani kresťanom. Lebo Vianoce ani kresťanstvo nie sú oslavou bezchybnosti a ničím nerušeného pokoja, ale prekvapujúceho poznania, že sme nezaslúžene obdarovaní a máme šancu na život, hoci sme často nepodarení a nemožní.

Dnes sa nám zo Sv. Písma pripomína, že to naozaj krásne a oslobodzujúce sa nerodí z našej bezchybnosti (ak by sa nám náhodou podarila), ale z Ducha Svätého. Podľa Matúšovho evanjelia (na rozdiel od Lukášovho) neoslovuje anjel Máriu, ale Jozefa. Zjavuje sa mu vo sne a oznamuje mu, že má prijať Máriu za manželku, lebo dieťa, ktoré počala, je z Ducha Svätého. Zároveň ho poveruje, aby dal dieťaťu meno Ježiš („Boh pomáha“). Dialóg anjela s Jozefom v Matúšovom evanjeliu vyvažuje predstavu, že všetko sa odohralo medzi Máriou a Bohom. Z pozície Matúšovho evanjelia je pri Božom konaní cez Ježiša Jozef rovnako dôležitý ako Mária.

Najdôležitejší je však Duch Svätý. To sa pripomína Jozefovi i Márii: „To, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ Podnes sa nad tým špekuluje, čo to znamená. Hlásame rozprávku, keď vyznávame, že Ježiš sa narodil z Panny? Obával sa Jozef oženiť s Máriou preto, že sa nazdával, že počala s iným mužom? Alebo je rozprávanie v Biblii jednoducho rozprávka, ktorá sa prevzala z iných náboženských tradícií? V tých časoch boli také rozprávky naozaj rozšírené, nie však v Izraeli, ale u susedných národov. Tieto pestovali predstavu, že bohovia majú deti s pozemskými ženami a z ich detí sa stávajú vládcovia a králi. Oproti minulým predstavám má dnešný človek sklon vidieť vo vianočnom rozprávaní psychologicky vysvetliteľnú túžbu po zažití niečoho čistého a panenského, a zároveň materinsky ochraňujúceho. Niekedy sa aj povrchne povie, že vlastne každé dieťa, každý nový človek je nádejou, a že o tom sú Vianoce.

Takto špekulujú mnohí ľudia, ale pri všetkých týchto možnostiach ide len o výmysly. To, čo je podstatné a čomu treba porozumieť, je vyjadrenie, že Mária „počala z Ducha Svätého“. Josef Ratzinger (pápež Bendikt XVI.), ktorého sa nik neopováži obviniť z teologického liberalizmu, vysvetľuje vo svojej knihe „Úvod do kresťanstva“ (Dobrá kniha, Trnava 2007), že reč kresťanskej viery o narodení z panny a počatí z Ducha Svätého nemá nič spoločné s pohanskými mýtmi, kde sa bohovia stávajú otcami. Boh podľa Biblie nie je Ježišovým biologickým otcom a teológia nikdy netvrdila, že Ježiš je Boží Syn na základe správy o počatí. Ježiš nie je napoly Boh a napoly človek, pripomína Ratzinger. Ježišovo Božie synovstvo nespočíva na tom, že Ježiš nemal ľudského otca, Ježiš by bol pre nás Božím synom aj keby pochádzal z normálneho manželstva. Ježišovo Božie Synovstvo nie je biologickým, ale bytostným faktom. Bytostné nie je biologické, ale patriace k existencii, bytiu. Ratzinger ešte povie aj tak, že Boh si v Ježišovi „obliekol“ človeka, takže sám „je“ človekom...

Tzv. obyčajní ľudia vedia tieto veľké veci pochopiť celkom jednoducho. Keď v minulosti bola žena tehotná, veriaci ľudia povedali, že je požehnaná. O dieťati povedali, že je darom Božím a o každom pokrstenom, že je Božím dieťaťom. A zároveň chápali, že síce každé dieťa je nádejou, ale aby sa tá nádej aj uskutočnila, treba k tomu vedomé otvorenie sa pre pridanú hodnotu – Ducha Svätého. Teda pre konanie, ktoré nie je nejakým čarovaním ani snívaním, ale otvorením sa pre možnosť daru, možnosť daru lásky, dokonca tej Božej. Tento dar môžeme zažiť najčastejšie na pozadí predchádzajúcej hriešnej a boľavej skúsenosti. Nešťastie, hriech, smútok a bolesť nemožno od seba odhodiť, nedá sa tváriť, že ma nič nebolí. V takej situácii si mnohí ani nevedia predstaviť, že to môže byť inak. Možno si však uchrániť túžbu, že to môže byť inak. Tak ako som s mnohými ľuďmi zažil, akí sú nešťastní, zažil som aj to, že ak sa o svoju túžbu nedali obrať, zažili prekvapenie ako Jozef, ako Mária, a v ich živote sa veľa zmenilo z Božieho daru, z Ducha Svätého.

Túto otvorenosť pre dar pozitívneho Božieho prekvapenia a takisto aj vďačnosť za jeho prijatie prajem pred Vianocami nám všetkým najviac.


::::Autorské práva: Farnosť Bratislava - Devínska Nová Ves