Na niektorej televíznej stanici dávajú občas program pod názvom „13 komnata“. Témou programu sú osudy známych ľudí, najčastejšie hercov a spevákov, a to najmä z toho hľadiska, či majú vo svojom živote niečo utajované, ťažké a problematické. „13 komnata“ je pojem z rozprávok. Označuje priestor života, ktorý je z nejakého dôvodu neprístupný, ale zároveň ľudí láka, aby jeho zámky prelomili, lebo tušia, že práve v tom utajovanom priestore čaká rozlúštenie veľkého tajomstva.
V dnešnom evanjeliu nejde o zakliatu komnatu, ale o záhrobnú jaskyňu, ktorá chráni tajomstvo smrti. Ježišov priateľ Lazár zomrel a pochovali ho do hrobu vyhĺbeného do skaly, ako bolo v tom kraji zvykom. Podľa rozprávania z Jánovho evanjelia Ježiš vyvolal Lazára z hrobu späť do života. Nápadné je, ako v podaní Jánovho evanjelia predchádzajú samotnému činu vyvedenia Lazára z hrobu priam teologické dialógy medzi Ježišom a jeho učeníkmi a osobitne medzi ním a Martou. To nás pripomína, že Ježišovmu zvolaniu: Lazár, poď von!, možno porozumieť len v súvislosti s týmito dialógmi.
Na rozdiel od iných evanjelií, kde je zväčša apoštol Peter hovorcom veriacich učeníkov, tu je to Marta, ktorá vysloví kľúčové slová celého príbehu: Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet (Jn 11,27). Keď si porovnáme príbeh o vzkriesení Lazára s inými rozprávaniami z Jánovho evanjelia o Ježišových mocných činoch (Jánovo ev. ich nazýva znamenia), všimneme si, že aj v príbehu o Samaritánke, aj v príbehu o uzdravení slepého, Ježišovmu činu predchádza dialóg, ktorý vrcholí vyznaním viery. Veríš tomu, že som vzkriesenie a život, pýta sa Ježiš Marty. Veríš v Syna človeka, pýtal sa Ježiš uzdraveného slepca (Jn 9,35). (Syn človek bol alternatívny pojem k pojmu Mesiáš, Kristus). V príbehu o Samaritánke sa Ježiš s touto ženou tiež rozpráva o viere v neho a potvrdzuje jej tušenie, že on je Mesiáš (Jn 4,26). Lazára, ktorého kriesi z mŕtvych, sa nepýta nič. Lazár je pasívnym prijímateľom Ježišovho konania. Ježiš nevysvetľuje jeho vzkriesenie svojou silou ani vierou Marty, či niekoho iného, ale ďakuje Otcovi, Bohu, že vypočul jeho prosbu. Boh je konajúci, Ježiš je Boha prosiaci, Marta je vyznávajúca a Lazár je živým svedectvom, že Ježiš je Mesiáš. V ďalšej kapitole Jánovho evanjelia sa dozvieme, že Lazárova prítomnosť medzi živými bola bezprostredným dôvodom, prečo sa veľkňazi rozhodli Ježiša i Lazára zabiť (Jn 11,53; 12,10).
Moderný človek sa ohľadom príbehu s Lazárom pýta, či sa to vôbec mohlo stať. Podivné je aj to, že takýto zvláštny čin – Lazárovo vzkriesenie z mŕtvych – nespomínajú ostatné evanjeliá. Tie však nespomínajú ani iné Ježišove znamenia, ktoré spomína Jánovo evanjelium (premenenie vody na víno, rozhovor so Samaritánkou...). Ak sa niekto pýta, či sa všetky tie znamenia, ktoré toto evanjelium spomína, stali, odpoveď je možno prekvapujúca: Áno, stali, ale nielen raz v nejaký presne určený deň, ale vždy sa dejú, keď sa niekto z nás s Ježišom rozpráva a keď vyzná vieru, že on je náš Mesiáš. Jánovo evanjelium totiž nepodáva históriu Ježišových činov, ale popisuje, ako sa stať veriacim v Ježiša ako Mesiáša, aby som sa aj ja zachránil, aby som uvidel, uveril, vyšiel zo svojej „13 komnaty“.
V televízii slúži program o „13 komnate“ na uspokojenie zvedavosti divákov, ktorí prahnú po tajomstvách zo zákulisia života tzv. celebrít. K tým tajomstvám často patria rôzne hriechy a nezvládnuté vzťahy, nezvládnuté choroby, ale aj samovražda – nezvládnuté zomieranie. K tajomstvám sa však môžu radiť aj pozitívne udalosti, uzdravenie a vyjdenie z nešťastia, cez ktoré sa niekto prebojoval, a tak sa postavil znova na nohy, znova začal žiť. O týchto prípadoch by sme nemali uvažovať tak, že ide len o akési psychologické alebo morálne polepšenie. Psychologické poznanie toho, čo je vo mne, totiž predchádza nášmu možnému novému začiatku, nášmu možnému vzkrieseniu, a morálna náprava ho zasa nasleduje či následne potvrdzuje. Psychologické ani morálne poznanie však nemôžu samotné vzkriesenie nahradiť.
Aké vzkriesenie? O tom sú v Jánovom evanjeliu práve tie obsiahle dialógy; dialógy slúžiace viere, radostnému poznaniu, že niekto ako Mesiáš, Kristus, odpovedá na moje najskrytejšie túžby po živote, po láske, po prijatí či odpustení. Dnes, v deň pokánia v našej farnosti, si želáme, aby všetko, čo spolu ako veriaci robíme, smerovalo k zažitiu takéhoto vzkriesenia, oslobodenia, vyjdenia z tmavej a väzniacej komnaty.